Preskočiť na obsah
  |  

Generálna prokuratúra zrušila zastavenie stíhania Kočnera

Prokurátor Generálnej prokuratúry SR v marci tohto roka zastavil trestné stíhanie obvineného Mariana Kočnera, stíhaného za korupčnú trestnú činnosť. Rozhodnutie zdôvodnil neúčelnosťou, keďže hroziaci trest považoval za zanedbateľný popri už právoplatne uloženom 19-ročnom treste odňatia slobody za iný čin.

Poškodená spoločnosť Technopol Servis však proti tomuto rozhodnutiu podala sťažnosť, ktorej začiatkom júla generálny prokurátor v zastúpení prvým námestníkom vyhovel. Uznesenie o zastavení stíhania zrušil ako nedôvodné.

Prípad priamo súvisí s kauzami Búrka a Víchrica, ktoré sa týkajú korupcie a ovplyvňovania sudcov na bratislavských súdoch. Celá vec sa momentálne nachádza v štádiu prípravného konania a vyšetrovanie naďalej pokračuje. Spis vrátili vyšetrovateľovi Úradu boja proti organizovanej kriminalite s pokynom na doplnenie.

Kočner pritom počas pondelkového hlavného pojednávania pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka tvrdil, že mu obvinenie v týchto kauzách zrušili.

Policajná akcia Búrka sa začala v marci 2020, pričom obvineniam z podplácania, prijímania úplatkov a zasahovania do nezávislosti súdov čelilo 13 sudcov a ďalšie osoby.

(tasr, max)

  |  

Toxické látky na Šumave unikajú do pôdy, ohrozujú aj ľudí

V bývalom vojenskom výcvikovom priestore Dobrá voda v Národnom parku Šumava sa nachádza tisíc ton kontaminovanej zeminy, vyše 200 sudov, desiatky veľkokapacitných nádob a stovky menších obalov s nebezpečnými látkami. Podľa českého ministra životného prostredia Igora Červeného je ohrozená príroda aj obyvateľstvo.

Analýzy odhalili dioxíny, furány, ortuť, arzén, polycyklické aromatické uhľovodíky a chlórované rozpúšťadlá. Časť sudov mohla stratiť až tretinu obsahu, ktorý naďalej uniká do pôdy a mohol zasiahnuť spodné vody. Rozsah prípadnej kontaminácie spodných vôd má určiť hydrologický prieskum.

Červený varoval, že požiar by mohol spôsobiť výbuchy sudov alebo vznik vysoko toxického plynu na princípe fosgénu. Lokalitu zabezpečila polícia a ministerstvo podá trestné oznámenie.

Sanácia sa začne 21. septembra a v štyroch etapách potrvá do roku 2028. Práce majú stáť 192 miliónov českých korún, ďalších 30 miliónov pôjde na zabezpečenie areálu.

Minister obvinil predchádzajúce vedenie rezortu, že o probléme vedelo od roku 2023, no nekonalo. Bývalý minister Petr Hladík zase označil vyhlásenia poslanca Filipa Turka o nebezpečných látkach v lokalite za šírenie poplašnej správy.

(tasr, bak)

  |  

Reuters: Drahý plyn môže zabrzdiť európske hospodárstvo

Prudký rast cien zemného plynu ohrozuje európske hospodárstvo práve v čase, keď kontinent potrebuje investovať do obrany, umelej inteligencie a konkurencieschopnosti voči Číne, píše komentátor Reuters Ron Bousso.

Referenčná cena minulý týždeň dosiahla 75 eur za megawatthodinu, viac ako dvojnásobok oproti minulému roku a najvyššiu úroveň od konca roka 2022. Rast súvisí s vojnou s Iránom a najmä s viac ako šesťmesačným uzavretím Hormuzského prielivu, ktoré výrazne obmedzilo približne pätinu svetových dodávok skvapalneného zemného plynu.

Európske zásobníky sú naplnené na 66 percent, najmenej v tomto období za posledných 15 rokov. V Nemecku dosahujú zásoby 54 percent a v Holandsku iba 48 percent. Pred zimou sa očakáva ich naplnenie najviac na 70 až 75 percent.

Vývoz skvapalneného plynu z Perzského zálivu medzi marcom a augustom medziročne klesol o viac než 85 percent. Vyššia produkcia mimo regiónu, najmä v Spojených štátoch a Kanade, nahradila približne tri štvrtiny výpadku. Aj preto ceny zostávajú výrazne pod rekordnou úrovňou z roku 2022, keď krátkodobo prekročili 300 eur za megawatthodinu.

Európska komisia nevidí bezprostredné ohrozenie zimných dodávok. Hlavným problémom však podľa Boussa nebude, či Európa dokáže získať dostatok plynu, ale koľko zaň bude musieť zaplatiť.

(reuters, bak)

  |  

Hasiči spolupracujú pri vyšetrovaní zaisteného vozidla

Hasičský a záchranný zbor poskytuje plnú súčinnosť pri objasňovaní okolností zaistenia hasičského vozidla. Podľa hovorkyne Zuzany Geguššovej je pripravený odovzdať všetky potrebné podklady a informácie.

Zbor chce, aby sa objektívne vysvetlili pochybnosti smerujúce vo verejnom priestore voči hasičom. Rešpektuje postup príslušných orgánov a vyzýva, aby sa do skončenia preverovania nevytvárali predčasné závery.

Ministerstvo vnútra eviduje začatie trestného stíhania v súvislosti s obstaraním, dodávkou a uvedením novej hasičskej techniky do prevádzky. Reagovalo tak na medializované informácie o zaistení a zapečatení auta pre zákazku za 46 miliónov eur. Vyšetrovateľom prisľúbilo plnú súčinnosť.

Rezort tvrdí, že súťaž rozbehol ešte bývalý minister vnútra Roman Mikulec a následne ju vyhlásil expremiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor. Zákazku podľa ministerstva preverili Úrad pre verejné obstarávanie aj kontrolné orgány na využitie peňazí z fondov.

Polícia deklarovala, že postupuje zákonne a nestranne bez ohľadu na postavenie preverovaných osôb.

(tasr, bak)

  |  

Štát zlepšil digitálne služby v deviatich životných situáciách

Ministri práce Erik Tomáš a zdravotníctva Kamil Šaško (obaja Hlas) oznámili splnenie míľnika plánu obnovy, ktorý sa týka zlepšenia digitálnych služieb štátu v deviatich životných situáciách.

Ide o stratu zamestnania, administratívny chod podniku, presťahovanie, narodenie dieťaťa, chorobu občana alebo člena rodiny, odkázanosť na pomoc, hmotnú núdzu, odchod do dôchodku a úmrtie s dedičským konaním. Rezorty v týchto oblastiach zaviedli 58 konkrétnych zlepšení pre zamestnancov aj zamestnávateľov.

Ministerstvo investícií uznalo splnenie míľnika a výbor Európskej komisie predbežne konštatoval, že systém je funkčný. Definitívne potvrdenie však príde až po októbrovom audite a schválení príslušnej žiadosti o platbu Európskou komisiou.

Digitálne služby otestovali v stanovenom termíne do 31. júla v predprodukčnom prostredí bez reálnych pacientov. Po úspešnom preverení nadobudla 1. augusta platnosť príslušná legislatíva a služby začali postupne skúšať v ostrej prevádzke.

Podľa Šaška zatiaľ nebudú všetky služby dostupné v plnom rozsahu. Nasleduje šesťmesačné prechodné obdobie do konca januára 2027, počas ktorého ich budú postupne zavádzať a overovať ich zhodu.

(tasr, bak)

  |  

Fond na podporu umenia nového predsedu nezvolil

Rada Fondu na podporu umenia na utorkovom zasadnutí nezvolila za predsedu Milana Sedláčka. V tajnom hlasovaní ho podporilo päť členov, šiesti sa zdržali. Ďalšia voľba sa má uskutočniť 16. septembra.

Sedláček je členom rady od septembra a nominovala ho ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS). Druhým navrhovaným kandidátom bol Dušan Mikolaj, ten však kandidatúru neprijal.

Riaditeľ fondu František Kornaj zároveň informoval, že 7. septembra sa skončilo prijímanie žiadostí do deviatej výzvy, čím sa skončil tohtoročný harmonogram výziev. Fond pripravuje dve mimoriadne výzvy, ktoré sa majú týkať obnovy a rekonštrukcie, výstavby, ako aj tvorby a revitalizácie pamätníkov slovenských národných dejín a osobností.

Návrhy predloží rade 16. septembra. Ak ich schváli, žiadosti by mohli prijímať od 21. septembra.

Fond chce do konca mesiaca schváliť konečné znenie zásad a priorít podpornej činnosti na rok 2027. Prvú výzvu na budúci rok plánuje spustiť už v októbri.

(tasr, bak)