Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ochrana vody verzus ťažba: mimovládky podali sťažnosť

Environmentálne organizácie podali v utorok sťažnosť Európskemu ombudsmanovi, v ktorej obvinili Európsku komisiu, že plánuje revíziu pravidiel na ochranu a hospodárenie s vodou bez dostatočných dôkazov a konzultácií. Svetový fond na ochranu prírody, Európsky environmentálny úrad a ďalšie tri organizácie tak reagujú na snahy EÚ o zjednodušovanie a obmedzovanie niektorých pravidiel.

Touto takzvanou „omnibus“ stratégiou sa Komisia snaží reagovať na sťažnosti priemyselných odvetví, ktoré tvrdia, že zaťažujúce pravidlá znižujú ich konkurencieschopnosť voči globálnym rivalom, ako sú USA a Čína.

Plánovaná revízia hlavných právnych predpisov Únie o vode čiastočne reaguje na obavy ťažobných a hutníckych spoločností. Tie namietajú, že environmentálne pravidlá zdržujú povoľovanie nových baní na kritické suroviny a povolenia pre ďalšie priemyselné projekty.

Mimovládne organizácie tvrdia, že Komisia pred oznámením plánovanej revízie nedostatočne zhromaždila dôkazy a konzultovala so zainteresovanými stranami, čo podľa nich predstavuje nesprávny úradný postup. Zároveň odmietajú, že by práve únijné pravidlá o vode spôsobovali problémy pri povoľovaní nových baní.

Európsky ombudsman v najbližších týždňoch rozhodne, či začne vyšetrovanie. Hoci tento nezávislý dozorný orgán nemá právomoc svoje odporúčania vynucovať, môže nimi ovplyvniť budúcu tvorbu legislatívy a zvýšiť kontrolu Komisie. Vlani prinútil Komisiu verejne vysvetliť, prečo urýchlila iné návrhy na obmedzenie pravidiel udržateľnosti.

(reuters, max)

Minúta  |  

PS vyzvalo Žilinku, aby nepodľahol Ficovmu tlaku

Progresívne Slovensko kritizuje výzvu premiéra Roberta Fica (Smer), aby generálny prokurátor Maroš Žilinka odstúpil z funkcie. Podľa hnutia sa premiér snaží tlakom na Žilinku ovplyvňovať trestné konania, v ktorých figurujú predstavitelia Smeru a ľudia s nimi spriaznení.

Predseda PS Michal Šimečka tvrdí, že Fico je frustrovaný, pretože generálna prokuratúra nejde Smeru „na ruku“ a nepotvrdzuje jeho tvrdenia o politických procesoch proti predstaviteľom strany v rokoch 2020 až 2023.

Šimečka zároveň poukázal na Žilinkovu kritiku trestnej politiky vlády. Generálny prokurátor podľa neho upozorňuje na dôsledky novely Trestného zákona, problémy so stíhaním korupcie či rastúce daňové úniky. Šimečka verí, že nezávislé inštitúcie tlaku odolajú.

Poslankyňa PS Zuzana Števulová označila Ficovu výzvu za bezprecedentný útok na inštitút generálneho prokurátora. Smer sa podľa nej snaží dosiahnuť Žilinkov odchod, aby mohol do funkcie presadiť vlastného kandidáta. Žilinku vyzvala, aby tlaku nepodľahol.

Fico v utorok vyzval Žilinku na odstúpenie a oznámil, že naňho chce vytvoriť „tlak dôkazov a argumentov“. Tvrdí, že vývoj na prokuratúre ovplyvňuje skutočnosť, že Žilinku nominovala vtedajšia opozícia.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Menšie podniky čelia pre Hormuz globálnemu úpadku

Narušenie dopravy v Hormuzskom prielive v dôsledku vojny medzi USA a Iránom môže vytlačiť malé a stredné podniky z globálnych dodávateľských reťazcov. V utorok na to upozornila Konferencia OSN o obchode a rozvoji.

Rastúce ceny energií, prepravné sadzby, poistné a obmedzený prístup k financovaniu doliehajú na menšie firmy výraznejšie než na veľké korporácie, ktoré dokážu diverzifikovať dodávateľov, trhy aj zdroje financovania. Malé a stredné podniky pritom tvoria približne 90 percent všetkých podnikov, zabezpečujú 70 percent pracovných miest a vytvárajú polovicu svetového HDP.

Po augustovom období pokoja sa boje v Perzskom zálive obnovili a USA s Iránom si opäť vymieňajú paľbu. Cena ropy Brent v utorok vzrástla o viac ako dve percentá nad 99 dolárov za barel, čo je najvyššia úroveň od júla. Ekonomické dôsledky konfliktu môžu prehĺbiť aj útoky húsíov na juhozápade Saudskej Arábie, ktoré ohrozujú energetické dodávky aj mimo blokovaného Hormuzského prielivu.

UNCTAD preto varuje pred takzvaným efektom vylúčenia malých a stredných podnikov. Menšie firmy môžu byť nútené obmedziť výrobu, odložiť investície alebo úplne vypadnúť z globálnych hodnotových reťazcov, a to aj v prípade, že sa celkový svetový obchod začne zotavovať.

(reuters, max)

Minúta  |  

Koncerty v Katedrále sv. Pavla vyvolali kritiku

Londýnska Katedrála sv. Pavla uzavrela štvorročné partnerstvo so známym nočným klubom Fabric, ktorý sa stane jej exkluzívnym partnerom pre podujatia súčasnej hudby. Spolupráca potrvá do roku 2030 a prvý koncert sa uskutoční 29. októbra. Meno účinkujúceho zatiaľ neoznámili.

Partnerstvo vyvolalo kritiku za spájanie významného kresťanského chrámu s londýnskou klubovou scénou. Nepôjde však o klasické rave podujatia. Koncerty majú mať sediace publikum a nebudú sa konať v krypte, kde je pochovaný admirál Horatio Nelson.

Katedrála už v minulosti hostila podujatia súčasnej hudby. V roku 2023 v nej vystúpil austrálsky hudobník RY X a o rok neskôr americká speváčka Patti Smith. Vedenie chrámu tvrdí, že nový program má prilákať aj ľudí, ktorí by katedrálu inak nenavštívili.

Proti spolupráci sa postavili aj potomkovia admirála Nelsona. Peregrine Hood, predseda Nelsonovej spoločnosti a potomok admirálovho brata, označil využívanie historického a náboženského miesta týmto spôsobom za neúctivé. Londýnsky starosta Sadiq Khan partnerstvo naopak privítal ako spojenie dvoch významných londýnskych inštitúcií.

(red)

Minúta  |  

Slovensko môže hostiť konania Stáleho arbitrážneho dvora

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) podpísal s generálnym tajomníkom Stáleho arbitrážneho dvora Marcinom Czepelakom hostiteľskú dohodu medzi Slovenskom a touto inštitúciou so sídlom v Haagu.

Dokument vytvorí právny rámec pre prípadné arbitrážne, mediačné, zmierovacie a podobné konania vedené týmto dvorom na území Slovenska. Krajina sa tak zaradí medzi päť štátov Európskej únie, ktoré budú umožňovať organizovať jeho medzinárodné konania aj mimo sídla v Haagu.

Blanár chce dohodu čo najskôr predložiť parlamentu na schválenie, po ktorom ju bude môcť ratifikovať prezident. Slovensko má záujem hostiť prvé konania už budúci rok. Podľa ministra ide o potvrdenie podpory medzinárodnému právu a mierovému riešeniu sporov, pričom spolupráca môže priniesť nové skúsenosti aj slovenskej diplomacii.

Czepelak privítal podpísanie dohody a poukázal na rastúcu decentralizáciu riešenia sporov. Miesto konania je podľa neho dôležité pre dôveru zúčastnených strán.

Podpis dohody schválila vláda 26. augusta. Jej uzavretie má prehĺbiť doterajšiu spoluprácu Slovenska so Stálym arbitrážnym dvorom.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Paríž a Londýn zastavujú obchod s izraelskými osadami

Francúzsko zakáže výrobky z izraelských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. V utorok to oznámil minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v reakcii na rastúce násilnosti extrémistických osadníkov a rozširovanie osád, ktoré podkopávajú vyhliadky na vznik dvoch štátov.

Krajina plánuje ukončiť obchodovanie s osadami spolu s ďalšími 11 štátmi. Zákaz obchodu s týmto tovarom v utorok v koordinácii s Francúzskom a Kanadou oznámila aj Veľká Británia.

Krok prichádza po neúspešných snahách presadiť celoeurópske rozhodnutie v rámci Únie, kde návrh narazil na odpor Nemecka. Francúzsky diplomatický zdroj zdôraznil, že ide o národné rozhodnutie v rámci spoločnej iniciatívy s Veľkou Britániou a nejde o bojkot celého Izraela.

Parížsky zdroj dodal, že zrýchlenie výstavby osád a zintenzívnenie násilia predstavujú vážne riziko destabilizácie celého regiónu, pričom doterajšie opatrenia na ukončenie tejto situácie považuje za nedostatočné.

Britské rozhodnutie vyvolalo ostrú reakciu Izraela, pričom minister financií Becalel Smotrič vyzval na vyhostenie britského veľvyslanca.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.