Preskočiť na obsah
  |  

Česko si na hraniciach so Slovenskom nacvičí obnovenie kontrol

Na hraniciach Česka a Slovenska sa v stredu o 7.00 h začne 24-hodinové cvičenie českej polície, armády a colnej správy zamerané na znovuzavedenie hraničných kontrol. Zložky budú náhodne kontrolovať vozidlá a ich posádky na 17 bývalých cestných hraničných priechodoch pri vstupe na územie Českej republiky.

Podľa hovorcu českého policajného prezídia Jozefa Bocána sa očakáva len mierne zdržanie, najmä v exponovaných časoch so silnejšou premávkou.

Hlavným cieľom akcie je preveriť stanovené operačné plány pre tento úsek štátnej hranice v celkovej dĺžke 251 kilometrov. Popri cestných priechodoch bude cvičenie aj na takzvanej zelenej hranici a na železničných priechodoch, kde budú spolu so slovenskými policajtmi hliadkovať v medzinárodných vlakoch.

Do celodenného cvičenia sa zapojí viac ako 600 policajtov predovšetkým z Juhomoravského, Moravskosliezskeho a Zlínskeho kraja, 50 členov aktívnych záloh Armády ČR a 60 príslušníkov Colnej správy ČR.

(tasr, max)

  |  

Trnka pred voľbami odmieta antikampaň a využitie AI

Predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, ktorý v októbrových voľbách obhajuje svoj post ako nezávislý kandidát, vyhlásil záväzok viesť férovú predvolebnú kampaň. Deklaroval, že jeho komunikácia nebude postavená na osobných útokoch, klamstvách, zosmiešňovaní politických súperov ani na využívaní umelej inteligencie na vytváranie manipulatívneho či ponižujúceho obsahu.

Trnka zdôraznil, že aj keď bude otvorene poukazovať na rozdiely oproti iným kandidátom a kritizovať ich rozhodnutia či názory, vyhne sa osobným urážkam.

Upozornil, že kampaň v kraji sa začína vyostrovať, pričom pribúdajú osobné útoky a snaha vyvolávať konflikty: „Mohli by sme na útoky odpovedať rovnakým spôsobom. Neurobíme to. Naša kampaň neprinesie osobné útoky ani žiadne klamstvá. Kritizovať budeme rozhodnutia a názory, nie ponižovať ľudí.“

Volebná komisia Košického kraja zaregistrovala na post predsedu celkovo šesť kandidátov. Okrem Trnku kandidujú Tibor Géci (Jednota Slovanov), Džemal Kodrazi (nezávislý), Marián Porvažník (PS, Hnutie Slovensko, SaS, KDH, Demokrati, Za Ľudí, OKS, DS-ODS), Monika Sofiya Soročinová (nezávislá) a Igor Šimko (Hlas, Smer, Republika, Právo na pravdu, SNS, Strana vidieka, Starostovia a nezávislí kandidáti, Bratia Slovenska).

Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych krajov sa uskutočnia v sobotu 24. októbra.

(tasr, max)

  |  

IKEA uspela v spore o používanie svojej značky v politickej kampani

Súdny dvor Európskej únie v utorok rozhodol, že vlastník ochrannej známky Inter IKEA môže podniknúť právne kroky na zabránenie používaniu svojej značky v politickej kampani.

Belgická protiimigračná strana Vlaams Belang (Flámsky záujem) a združenie Vrijheidsfonds (Fond slobody využili v kampani v roku 2022 označenia podobné ochranným známkam IKEA a obrázky pripomínajúce známe montážne návody švédskeho predajcu nábytku.

Podľa Súdneho dvora sa spoločnosť môže voči takémuto konaniu brániť, pokiaľ strana nepreukáže, že jej právo na slobodu prejavu prevažuje nad právami a záujmami vlastníka ochrannej známky.

Rozhodnutie nadväzuje na žiadosť belgického súdu o právne objasnenie sporu, ktorý sa začal žalobou Inter IKEA v roku 2023. Súd v Luxemburgu zdôraznil, že samotné odvolávanie sa na slobodu prejavu neodôvodňuje používanie všeobecne známej ochrannej známky bez povolenia.

Kampaň bola podľa súdu navrhnutá najmä s cieľom využiť dobrú povesť IKEA na zvýšenie viditeľnosti a vplyvu politického posolstva. Používanie ochranných známok pritom podľa neho pravdepodobne poškodzuje povesť značky a záujmy jej vlastníka.

Prípad sa teraz vracia na belgický obchodný súd v Bruseli, ktorý rozhodne, či bolo používanie ochranných známok IKEA podľa práva EÚ odôvodnené, pričom musí zohľadniť usmernenia Súdneho dvora EÚ. Inter IKEA verdikt privítala a zdôraznila význam ochrany svojho duševného vlastníctva.

Vlaams Belang reagoval, že rozsudok vzal na vedomie a dôkladne preskúma jeho dosah na ďalšie súdne konanie.

(reuters, max)

  |  

Iniciatíva víta žalobu Slovenska proti novým pravidlám o GMO

Organizácie, odborníci a osobnosti podporujúce spoločnú výzvu vláde vítajú rozhodnutie kabinetu podať žalobu o neplatnosť európskeho nariadenia o nových genómových technikách (NGT). Informovali o tom združenia Slovensko bez GMO a quid est VERITAS.

Slovenská vláda schválila podanie žaloby proti deregulácii geneticky modifikovaných organizmov (GMO) 2. septembra. Podľa oboch združení dávajú vedecky zdokumentované riziká a rozpor nariadenia s primárnym právom EÚ podaniu na Súdnom dvore EÚ reálnu šancu na úspech a zrušenie danej legislatívy.

Spoločná výzva spojila občiansku verejnosť s viac ako 300 odborníkmi, šľachtiteľmi a dotknutými organizáciami, čo podľa nich poskytuje vláde silný a legitímny mandát.

Hlavnými cieľmi žaloby sú okrem ochrany zdravia a životného prostredia aj ochrana potravinovej suverenity a európskeho poľnohospodárstva pred patentovými monopolmi nadnárodných agrochemických korporácií.

Prijatú reguláciu vo výzve pre ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer) odmietli viacerí členovia Slovenskej akadémie vied, bývalí ministri aj kľúčové zväzy vrátane včelárov, pekárov, poľovníkov či ochranárskych organizácií.

Signatári upozorňujú, že nová úprava odporuje zásade predbežnej opatrnosti, spotrebiteľským právam aj medzinárodným dohodám.

(tasr, max)

  |  

Na boj s ebolou chýbajú lôžka, personál aj miliarda dolárov

Snahy o rozšírenie reakcie na epidémiu eboly v Konžskej demokratickej republike čelia vážnym prekážkam pre nedostatok vyškoleného personálu, partnerov a financií. Ochorenie sa rozšírilo z epicentra v Bunii do šiestich provincií.

Epidémia eboly typu Bundibugyo si v krajine vyžiadala už 3 175 obetí a nakazilo sa viac ako 6-tisíc ľudí, čo z nej robí najhoršiu epidémiu eboly v histórii krajiny.

Technický pracovník WHO Luca Fontana uviedol, že v 59 centrách zriadili takmer 1 400 lôžok, no potrebných je ďalších 1 600. Na dosiahnutie plánovanej kapacity 3-tisíc lôžok bude treba prijať a zaškoliť približne 5-tisíc nových zdravotníkov. Situáciu komplikujú aj vysoké náklady na ochranné prostriedky a prevádzku centier. Prevádzka zariadenia s 50 lôžkami stojí približne 500-tisíc dolárov.

Problémom je aj obmedzený počet medzinárodných organizácií schopných prevádzkovať liečebné centrá, čiastočne v dôsledku globálnych škrtov vo financovaní. Potrebné skúsenosti a kapacity má podľa WHO iba päť až šesť veľkých organizácií. Časť zariadení preberá konžské ministerstvo zdravotníctva, no aj jeho kapacity sa podľa Fontanu postupne vyčerpajú.

WHO preto vyzvala medzinárodných darcov, aby urýchlene zvýšili financovanie šesťmesačného plánu reakcie vedeného konžskou vládou v hodnote 1,3 miliardy dolárov.

(reuters, max)

  |  

Rumunsko tvrdí, že prekazilo sabotážnu operáciu Ruska

Rumunská spravodajská služba SRI v utorok oznámila, že zabránila sabotážnej operácii koordinovanej Ruskom na území Rumunska. Oznámenie prichádza v čase, keď sa európski spojenci Ukrajiny snažia čeliť tomu, čo označujú za pokusy Moskvy o ich destabilizáciu.

Európske štáty obviňujú Rusko zo sabotáží, kybernetických útokov a dezinformačných kampaní zameraných na podporovateľov Kyjeva. Medzi takéto prípady zaraďujú aj augustový dronový útok na letisku Lipsko/Halle, ktorý zvýšil napätie medzi Berlínom a Moskvou.

Podľa SRI bol v rámci vyšetrovania s medzinárodnými partnermi od februára sledovaný ruský občan žijúci v Rumunsku. Od sprostredkovateľa mal dostať pokyny, aby vyhotovoval fotografie a videá strategicky významných vojenských cieľov.

Medzi ne patrili ukrajinské nákladné lietadlá Antonov počas ich pobytu v Rumunsku. SRI uviedla, že konanie podozrivého zodpovedalo vzorcom z predchádzajúcich prípadov.

Spravodajská služba zároveň tvrdí, že Rusko na podobné nezákonné aktivity naďalej využíva ľudí zo zraniteľných skupín. Moskva účasť na sabotážach opakovane popiera. Ruské veľvyslanectvo v Bukurešti na žiadosť Reuters o komentár bezprostredne nereagovalo.

(reuters, max)