Preskočiť na obsah
  |  

Vojna v Taiwane by zatienila druhú svetovú vojnu, varuje diplomat

Akýkoľvek konflikt v Taiwanskom prielive by mal väčší vplyv na globálnu ekonomiku než druhá svetová vojna. V stredu to na obrannom fóre v Tchaj-peji vyhlásil Raymond Greene, najvyšší americký diplomat na Taiwane.

Nadchádzajúci samit amerického prezidenta Donalda Trumpa a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga považuje za kľúčovú príležitosť pre hlbšiu strategickú stabilitu a zamedzenie chybným výpočtom.

Spojené štáty označujú zachovanie mieru v indicko-tichomorskej oblasti za svoju najvyššiu prioritu, preto aktívne posilňujú regionalne partnerstvá aj obranné schopnosti ostrova.

Taiwanská vláda prezidenta Laj Čching-teho reaguje na čínske hrozby historickým zvýšením výdavkov na obranu. Viceprezidentka Hsiao Bi-khim zdôraznila, že posilnenie vlastnej obrany je kľúčové pre zachovanie slobody obyvateľov pri rozhodovaní o vlastnej budúcnosti.

Čína, ktorá si demokratický Taiwan nárokuje, naďalej odmieta vylúčiť použitie vojenskej sily. Hovorca čínskeho Úradu pre záležitosti Taiwanu Chen Binhua v stredu zopakoval pozíciu Pekingu a vyhlásil, že znovuzjednotenie vlasti je nezastaviteľný historický trend.

(reuters, max)

  |  

Prestrelka USA a Iránu, Jordánsko zachytilo balistické rakety

Americká armáda v utorok zaútočila na päť iránskych ropných tankerov v Ománskom zálive a pri ostrove Chárg. Regionálne velenie CENTCOM označilo podľa agentúry DPA akciu za odvetu za dva neúspešné raketové útoky Iránskych revolučných gárd na americkú vojnovú loď.

Posádkam pred zásahom nariadili plavidlá opustiť. Zasiahnuté tankery patrili do multimiliardovej tieňovej siete financujúcej iránske gardy. Jeden z tankerov sa po zásahu potopil.

Incident vyvolal ďalšiu vlnu odvetných akcií. Iránske médiá informovali o výbuchoch na strategickom ropnom termináli Chárg aj pri meste Jask v Hormuzskom prielive.

Irán následne odpálil balistické rakety na americkú základňu Al-Azraq v Jordánsku. Tamojšia armáda oznámila, že zachytila a zničila 18 iránskych rakiet.

Hormuzský prieliv zostáva kľúčovým ohniskom napätia. Irán naďalej blokuje túto strategickú vodnú cestu pre globálny obchod s energiou, zatiaľ čo Spojené štáty stupňujú ekonomický aj vojenský tlak prostredníctvom námornej blokády iránskych prístavov.

(max)

  |  

V Indii odhaľujú rakovinu vďaka AI a psiemu čuchu

Indický startup Dognosis so sídlom v Bengalúre vyvíja neinvazívny test na detekciu rakoviny, ktorý kombinuje mimoriadny čuch psov s umelou inteligenciou. Informuje o tom web Dawn.

Výskumníci trénujú 15 psov vybavených 3D tlačenými prilbami a senzormi, ktoré zachytávajú ich mozgovú aktivitu, dýchanie a reč tela pri oňuchávaní vzoriek ľudského dychu. Umelá inteligencia následne tieto reakcie premieňa na dátovú analýzu.

Testovací proces je jednoduchý: pacient dýcha desať minút do masky, ktorú potom v laboratóriu vyhodnocujú psy. Nedávna štúdia na vyše 1 500 účastníkoch publikovaná v Journal of Clinical Oncology ukázala viac ako 90-percentnú presnosť pri siedmich hlavných typoch rakoviny.

Psy pracujú len 30 až 45 minút denne v špeciálnom centre „Sniffspace“, kde za správnu detekciu dostávajú odmeny z automatických kŕmidiel.

Firma, ktorú podporujú investori vrátane Accel India, plánuje komerčný štart na budúci rok. Cieľom je poskytnúť cenovo dostupný prvotný skríning pre indických pacientov, ktorým sa rakovina často diagnostikuje až v pokročilom štádiu.

Nezvislí onkológovia projekt hodnotia s opatrným optimizmom a požadujú testovanie na ešte väčšej vzorke populácie.

(max)

  |  

Nová koľaj z Ruska do Číny má zachrániť sibírsky priemysel

Ruské úrady podľa Moscow Times zvažujú na základe príkazov prezidenta Vladimira Putina výstavbu biliónovej železnice do Číny. Projekt má vytvoriť novú, kratšiu tranzitnú trasu cez úzky úsek medzi Kazachstanom a Mongolskom a uľahčiť tak vývoz uhoľných surovín zo sibírskych regiónov.

V súčasnosti je ťažba z Kemerovskej oblasti odkázaná na preťaženú Bajkalsko-amurskú a Transsibírsku magistrálu smerujúcu na Ďaleký východ.

Výstavba trate v náročnom horskom teréne si podľa odhadov vyžiada investície vo výške 1,5 až 2,2 bilióna rubľov, čo je zhruba 17 až 25 miliárd dolárov.

Vláda chce týmto krokom pomôcť domácim uhoľným spoločnostiam, ktoré po zavedení západných sankcií čelia viacmiliardovým stratám a nútenému znižovaniu produkcie.

Návratnosť obrovskej investície je však neistá. Podľa analytikov aj Medzinárodnej energetickej agentúry dopyt po ruskom uhlí v Číne z dlhodobého hľadiska porastie len ťažko. Peking čoraz viac stavia na vlastnú ťažbu a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, pričom dovoz uhlia do krajiny má do roku 2030 klesať približne o 2,5 percenta ročne.

(max)

  |  

Peskov: Kremeľ očakáva, že čoskoro vyhrá vojnu s Ukrajinou

Kremeľ počíta s rýchlym víťazstvom vo vojne proti Ukrajine, keďže ruské jednotky tam „úspešne“ vedú svoje bojové operácie, uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v utorok počas stretnutia s indickými médiami. Píše o tom agentúra TASS a denník The Moscow Times.

„Sme presvedčení, že víťazstvo je veľmi blízko. Sme si veľmi istí naším vojenským potenciálom a konaním našich jednotiek. Naše bojové operácie prebiehajú veľmi úspešne,“ povedal Peskov.

Dynamika na fronte je podľa neho „známa všetkým odborníkom“. „Pohybujeme sa vpred. Ale sme pripravení kedykoľvek prejsť k mierovému urovnaniu,“ poznamenal hovorca Kremľa.

„V skutočnosti sme túto vojnu nikdy nechceli. Snažíme sa zastaviť vojnu, ktorá sa začala už skôr, a ktorú sme nevyvolali my. My sme ju nezačali,“ povedal podľa TASS.

V súčasnosti Ukrajina stále kontroluje v Doneckej oblasti niekoľko veľkých a stredne veľkých miest v takzvanom „páse pevností“: Družkovka, Kramatorsk a Sloviansk. Od októbra 2025 ruské jednotky bojujú o mesto Kosťantynivka a v súčasnosti kontrolujú asi 70 percent jeho územia. Podľa výpočtov ISW Kremeľ od roku 2022 už 15-krát posunul termín dobytia Donbasu.

(tasr, im)

  |  

Nemecko dodá Ukrajine rakety Patriot, tvrdí Pistorius

Nemecko dodá Ukrajine protilietadlové rakety zo svojich zásob, uviedol v utorok nemecký minister obrany Boris Pistorius počas videokonferencie Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny.

„Rozhodol som sa doručiť veľmi potrebné protilietadlové rakety PAC-2 (Patriott) zo zásob Bundeswehru,“ povedal Pistorius, Bližšie nešpecifikoval ani ich počet alebo čas dodania. Zároveň vyzval ďalších podporovateľov Kyjeva, aby „nahliadli do svojich vlastných zásob a dodali mu podobné vybavenie“.

Podľa ministra obrany Nemecko zvýši aj dodávky rakiet vzduch-vzduch a bude naďalej dodávať Kyjevu drony a muníciu s dlhým doletom.

Ukrajina aktuálne uzatvára dohody o dodávke približne tisíc rakiet pre americký systém protivzdušnej obrany Patriot za pomoci spojencov a prostredníctvom pôžičky Európskej únie, uviedol v utorok ukrajinský minister obrany Jevhenij Chmara.

Podľa jeho slov budú rakety doručené až v priebehu nadchádzajúcich rokov, a preto vyzval na rýchlejšiu pomoc a tiež urýchlené poskytnutie finančnej podpory na pokrytie deficitu obranného rozpočtu krajiny vo výške 27 miliárd dolárov. O poskytnutí financií by sa malo rozhodnúť do novembra, uviedol.

Spojenci Ukrajiny budú musieť posilniť podporu krajiny v jej boji proti Rusku, uviedol generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte. „Krajiny musia viac prispieť, nemáme na výber,“ povedal v utorok počas virtuálneho stretnutia skupiny Rutte.

„Naša kolektívna podpora umožní Ukrajine využiť príležitosť, ktorú to vytvára na všetkých frontoch, a brániť svoju oblohu,“ povedal generálny tajomník NATO.

Rutte a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred stretnutím Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny uviedli, že členské štáty EÚ sa dohodli na použití časti z 90-miliónovej pôžičky, aby Ukrajine umožnili nakúpiť potrebné vybavenie pre systémy Patriot.

(reuters, im)