Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Severná Kórea slávi výročie, Rusko a Čínu sľubujú spoluprácu

Čínsky prezident Si Ťin-pching a ruská hlava štátu Vladimir Putin potvrdili blízke strategické väzby s Pchjongjangom v gratulačných správach pri príležitosti 78. výročia založenia Severnej Kórey. Informovala o tom v stredu severokórejská štátna agentúra KCNA.

Výročie vzniku KĽDR pripadá na 9. septembra, kedy si krajina pripomína vyhlásenie štátnosti v roku 1948.

Si Ťin-pching v posolstve pre severokórejského vodcu Kim Čong-una vyhlásil, že je pripravený posilňovať strategické vedenie vzájomných vzťahov a presadzovať ich rozvoj. Zdôraznil, že prehlbovanie bilaterálnych väzieb zostáva neochvejnou politikou čínskej vlády a komunistickej strany.

Ruský prezident vo vlastnom posolstve uviedol, že plánuje pokračovať v čo najužšej spolupráci s Kimom na posilnení komplexného strategického partnerstva. Podľa Putina prispejú upevnené vzťahy k regionálnej bezpečnosti a k vybudovaniu spravodlivejšieho multipolárneho svetového poriadku.

Obe správy zverejnili na titulnej strane hlavné severokórejské noviny Rodong Sinmun. Kim Čong-un okrem toho dostal blahoželania aj od hláv štátov ďalších krajín, vrátane Vietnamu, Bieloruska, Švédska či Švajčiarska.

(reuters, max)

Minúta  |  

Poslednú rozlúčku s Haraldom V. sprevádzajú obrovské opatrenia

Nórskeho kráľa Haralda V. v stredu pochovajú počas štátneho pohrebu v Osle, čím vyvrcholí 13-dňový národný smútok po jeho smrti vo veku 89 rokov. Program sa začína celoštátnou minútou ticha a peším sprievodom z Kráľovského paláca do katedrály v Osle.

Na obrade sa zúčastnia členovia európskych aj svetových kráľovských rodín vrátane britského princa Williama, španielskeho kráľa Felipeho či dánskeho kráľa Frederika.

Udalosť prichádza v čase náročného obdobia pre nórsku monarchiu. Účasť kráľovnej Mette-Marit poznačili zdravotné komplikácie po operácii pľúc a sprievod sa koná aj za prítomnosti jej syna Maria Borga Hoibyho. Ten čelí domácemu väzeniu po odsúdení za násilné trestné činy a jeho zapojenie do prenosu rakvy vyvolalo v krajine kritiku.

Po obrade rakvu s nebohým vodcom uložia do kráľovskej krypty v pevnosti Akershus vedľa jeho rodičov, čím sa oficiálne skončí štátny smútok.

Bezpečnostná akcia v centre mesta je najväčšou operáciou v histórii nórskej polície. Harald V. sa tešil vysokej obľube a podporu monarchii vyjadruje stále podľa najnovšieho prieskumu až 72 percent Nórov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vojna v Taiwane by zatienila druhú svetovú vojnu, varuje diplomat

Akýkoľvek konflikt v Taiwanskom prielive by mal väčší vplyv na globálnu ekonomiku než druhá svetová vojna. V stredu to na obrannom fóre v Tchaj-peji vyhlásil Raymond Greene, najvyšší americký diplomat na Taiwane.

Nadchádzajúci samit amerického prezidenta Donalda Trumpa a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga považuje za kľúčovú príležitosť pre hlbšiu strategickú stabilitu a zamedzenie chybným výpočtom.

Spojené štáty označujú zachovanie mieru v indicko-tichomorskej oblasti za svoju najvyššiu prioritu, preto aktívne posilňujú regionalne partnerstvá aj obranné schopnosti ostrova.

Taiwanská vláda prezidenta Laj Čching-teho reaguje na čínske hrozby historickým zvýšením výdavkov na obranu. Viceprezidentka Hsiao Bi-khim zdôraznila, že posilnenie vlastnej obrany je kľúčové pre zachovanie slobody obyvateľov pri rozhodovaní o vlastnej budúcnosti.

Čína, ktorá si demokratický Taiwan nárokuje, naďalej odmieta vylúčiť použitie vojenskej sily. Hovorca čínskeho Úradu pre záležitosti Taiwanu Chen Binhua v stredu zopakoval pozíciu Pekingu a vyhlásil, že znovuzjednotenie vlasti je nezastaviteľný historický trend.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prestrelka USA a Iránu, Jordánsko zachytilo balistické rakety

Americká armáda v utorok zaútočila na päť iránskych ropných tankerov v Ománskom zálive a pri ostrove Chárg. Regionálne velenie CENTCOM označilo podľa agentúry DPA akciu za odvetu za dva neúspešné raketové útoky Iránskych revolučných gárd na americkú vojnovú loď.

Posádkam pred zásahom nariadili plavidlá opustiť. Zasiahnuté tankery patrili do multimiliardovej tieňovej siete financujúcej iránske gardy. Jeden z tankerov sa po zásahu potopil.

Incident vyvolal ďalšiu vlnu odvetných akcií. Iránske médiá informovali o výbuchoch na strategickom ropnom termináli Chárg aj pri meste Jask v Hormuzskom prielive.

Irán následne odpálil balistické rakety na americkú základňu Al-Azraq v Jordánsku. Tamojšia armáda oznámila, že zachytila a zničila 18 iránskych rakiet.

Hormuzský prieliv zostáva kľúčovým ohniskom napätia. Irán naďalej blokuje túto strategickú vodnú cestu pre globálny obchod s energiou, zatiaľ čo Spojené štáty stupňujú ekonomický aj vojenský tlak prostredníctvom námornej blokády iránskych prístavov.

(max)

Minúta  |  

V Indii odhaľujú rakovinu vďaka AI a psiemu čuchu

Indický startup Dognosis so sídlom v Bengalúre vyvíja neinvazívny test na detekciu rakoviny, ktorý kombinuje mimoriadny čuch psov s umelou inteligenciou. Informuje o tom web Dawn.

Výskumníci trénujú 15 psov vybavených 3D tlačenými prilbami a senzormi, ktoré zachytávajú ich mozgovú aktivitu, dýchanie a reč tela pri oňuchávaní vzoriek ľudského dychu. Umelá inteligencia následne tieto reakcie premieňa na dátovú analýzu.

Testovací proces je jednoduchý: pacient dýcha desať minút do masky, ktorú potom v laboratóriu vyhodnocujú psy. Nedávna štúdia na vyše 1 500 účastníkoch publikovaná v Journal of Clinical Oncology ukázala viac ako 90-percentnú presnosť pri siedmich hlavných typoch rakoviny.

Psy pracujú len 30 až 45 minút denne v špeciálnom centre „Sniffspace“, kde za správnu detekciu dostávajú odmeny z automatických kŕmidiel.

Firma, ktorú podporujú investori vrátane Accel India, plánuje komerčný štart na budúci rok. Cieľom je poskytnúť cenovo dostupný prvotný skríning pre indických pacientov, ktorým sa rakovina často diagnostikuje až v pokročilom štádiu.

Nezvislí onkológovia projekt hodnotia s opatrným optimizmom a požadujú testovanie na ešte väčšej vzorke populácie.

(max)

Minúta  |  

Nová koľaj z Ruska do Číny má zachrániť sibírsky priemysel

Ruské úrady podľa Moscow Times zvažujú na základe príkazov prezidenta Vladimira Putina výstavbu biliónovej železnice do Číny. Projekt má vytvoriť novú, kratšiu tranzitnú trasu cez úzky úsek medzi Kazachstanom a Mongolskom a uľahčiť tak vývoz uhoľných surovín zo sibírskych regiónov.

V súčasnosti je ťažba z Kemerovskej oblasti odkázaná na preťaženú Bajkalsko-amurskú a Transsibírsku magistrálu smerujúcu na Ďaleký východ.

Výstavba trate v náročnom horskom teréne si podľa odhadov vyžiada investície vo výške 1,5 až 2,2 bilióna rubľov, čo je zhruba 17 až 25 miliárd dolárov.

Vláda chce týmto krokom pomôcť domácim uhoľným spoločnostiam, ktoré po zavedení západných sankcií čelia viacmiliardovým stratám a nútenému znižovaniu produkcie.

Návratnosť obrovskej investície je však neistá. Podľa analytikov aj Medzinárodnej energetickej agentúry dopyt po ruskom uhlí v Číne z dlhodobého hľadiska porastie len ťažko. Peking čoraz viac stavia na vlastnú ťažbu a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, pričom dovoz uhlia do krajiny má do roku 2030 klesať približne o 2,5 percenta ročne.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.