Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Premiér nemeckej krajiny vyzýva na preverenie zákazu AfD

Hendrik Wüst, konzervatívny premiér Severného Porýnia-Vestfálska z CDU, vyzval na preskúmanie ústavných možností týkajúcich sa prípadného zákazu pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Vyhlásil to niekoľko dní po víťazstve AfD vo voľbách v Sasku-Anhaltsku, kde strana získala 43,8 percenta hlasov a má šancu viesť menšinovú vládu. Wüst podľa DPA navrhuje zriadenie odbornej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov všetkých 16 spolkových krajín a spolkovej vlády.

Líder najľudnatejšej nemeckej krajiny varoval, že zákaz strany predstavuje až poslednú možnosť na ochranu ústavy. „Celkovou otázkou je, ako sa štát ústavne vysporiada so stranou, ktorá sleduje protiústavné ciele aspoň v niektorých jednotlivých štátoch,“ dodal.

Podľa nemeckého práva môže o prísnom zákaze rozhodnúť výhradne Spolkový ústavný súd po oficiálnom podaní parlamentu alebo vlády.

Pobočku AfD v Sasku-Anhaltsku, rovnako ako niekoľko ďalších v rámci východného Nemecka, v minulosti spravodajské služby označili za extrémistickú organizáciu.

(max)

Minúta  |  

Sulík odmieta vládu s Matovičom, oháňa sa duševným zdravím

Bývalý predseda SaS Richard Sulík potvrdil v utorok spojenie s Borisom Kollárom pre nadchádzajúce parlamentné voľby. Do volebného boja pôjdu na spoločnej kandidátnej listine, pričom hnutie Sme rodina zmení svoj názov na Sme rodina a Sulíkovci.

Pokiaľ ide o povolebnú spoluprácu, Sulík pre TA3 priblížil, že si vie predstaviť koalíciu s väčšinou opozičných strán, ale kategoricky vylúčil účasť vo vláde s Igorom Matovičom: „Mne stačilo jedenkrát v rámci zachovania duševného zdravia, ja si toto druhýkrát nespravím.“

Predvolebné dohody o vládnutí odmieta, keďže konečné slovo budú mať voliči a až na základe výsledkov začnú oficiálne rokovania.

Tím okolo Sulíka získa u Kollára každé druhé miesto na kandidátke a účasť nevylúčila ani Jana Bittó Cigániková. Ani Sulík, ani ľudia okolo neho však do hnutia vstupovať neplánujú.

(max)

Minúta  |  

Severná Kórea slávi výročie, Rusko a Čínu sľubujú spoluprácu

Čínsky prezident Si Ťin-pching a ruská hlava štátu Vladimir Putin potvrdili blízke strategické väzby s Pchjongjangom v gratulačných správach pri príležitosti 78. výročia založenia Severnej Kórey. Informovala o tom v stredu severokórejská štátna agentúra KCNA.

Výročie vzniku KĽDR pripadá na 9. septembra, kedy si krajina pripomína vyhlásenie štátnosti v roku 1948.

Si Ťin-pching v posolstve pre severokórejského vodcu Kim Čong-una vyhlásil, že je pripravený posilňovať strategické vedenie vzájomných vzťahov a presadzovať ich rozvoj. Zdôraznil, že prehlbovanie bilaterálnych väzieb zostáva neochvejnou politikou čínskej vlády a komunistickej strany.

Ruský prezident vo vlastnom posolstve uviedol, že plánuje pokračovať v čo najužšej spolupráci s Kimom na posilnení komplexného strategického partnerstva. Podľa Putina prispejú upevnené vzťahy k regionálnej bezpečnosti a k vybudovaniu spravodlivejšieho multipolárneho svetového poriadku.

Obe správy zverejnili na titulnej strane hlavné severokórejské noviny Rodong Sinmun. Kim Čong-un okrem toho dostal blahoželania aj od hláv štátov ďalších krajín, vrátane Vietnamu, Bieloruska, Švédska či Švajčiarska.

(reuters, max)

Minúta  |  

Poslednú rozlúčku s Haraldom V. sprevádzajú obrovské opatrenia

Nórskeho kráľa Haralda V. v stredu pochovajú počas štátneho pohrebu v Osle, čím vyvrcholí 13-dňový národný smútok po jeho smrti vo veku 89 rokov. Program sa začína celoštátnou minútou ticha a peším sprievodom z Kráľovského paláca do katedrály v Osle.

Na obrade sa zúčastnia členovia európskych aj svetových kráľovských rodín vrátane britského princa Williama, španielskeho kráľa Felipeho či dánskeho kráľa Frederika.

Udalosť prichádza v čase náročného obdobia pre nórsku monarchiu. Účasť kráľovnej Mette-Marit poznačili zdravotné komplikácie po operácii pľúc a sprievod sa koná aj za prítomnosti jej syna Maria Borga Hoibyho. Ten čelí domácemu väzeniu po odsúdení za násilné trestné činy a jeho zapojenie do prenosu rakvy vyvolalo v krajine kritiku.

Po obrade rakvu s nebohým vodcom uložia do kráľovskej krypty v pevnosti Akershus vedľa jeho rodičov, čím sa oficiálne skončí štátny smútok.

Bezpečnostná akcia v centre mesta je najväčšou operáciou v histórii nórskej polície. Harald V. sa tešil vysokej obľube a podporu monarchii vyjadruje stále podľa najnovšieho prieskumu až 72 percent Nórov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vojna v Taiwane by zatienila druhú svetovú vojnu, varuje diplomat

Akýkoľvek konflikt v Taiwanskom prielive by mal väčší vplyv na globálnu ekonomiku než druhá svetová vojna. V stredu to na obrannom fóre v Tchaj-peji vyhlásil Raymond Greene, najvyšší americký diplomat na Taiwane.

Nadchádzajúci samit amerického prezidenta Donalda Trumpa a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga považuje za kľúčovú príležitosť pre hlbšiu strategickú stabilitu a zamedzenie chybným výpočtom.

Spojené štáty označujú zachovanie mieru v indicko-tichomorskej oblasti za svoju najvyššiu prioritu, preto aktívne posilňujú regionalne partnerstvá aj obranné schopnosti ostrova.

Taiwanská vláda prezidenta Laj Čching-teho reaguje na čínske hrozby historickým zvýšením výdavkov na obranu. Viceprezidentka Hsiao Bi-khim zdôraznila, že posilnenie vlastnej obrany je kľúčové pre zachovanie slobody obyvateľov pri rozhodovaní o vlastnej budúcnosti.

Čína, ktorá si demokratický Taiwan nárokuje, naďalej odmieta vylúčiť použitie vojenskej sily. Hovorca čínskeho Úradu pre záležitosti Taiwanu Chen Binhua v stredu zopakoval pozíciu Pekingu a vyhlásil, že znovuzjednotenie vlasti je nezastaviteľný historický trend.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prestrelka USA a Iránu, Jordánsko zachytilo balistické rakety

Americká armáda v utorok zaútočila na päť iránskych ropných tankerov v Ománskom zálive a pri ostrove Chárg. Regionálne velenie CENTCOM označilo podľa agentúry DPA akciu za odvetu za dva neúspešné raketové útoky Iránskych revolučných gárd na americkú vojnovú loď.

Posádkam pred zásahom nariadili plavidlá opustiť. Zasiahnuté tankery patrili do multimiliardovej tieňovej siete financujúcej iránske gardy. Jeden z tankerov sa po zásahu potopil.

Incident vyvolal ďalšiu vlnu odvetných akcií. Iránske médiá informovali o výbuchoch na strategickom ropnom termináli Chárg aj pri meste Jask v Hormuzskom prielive.

Irán následne odpálil balistické rakety na americkú základňu Al-Azraq v Jordánsku. Tamojšia armáda oznámila, že zachytila a zničila 18 iránskych rakiet.

Hormuzský prieliv zostáva kľúčovým ohniskom napätia. Irán naďalej blokuje túto strategickú vodnú cestu pre globálny obchod s energiou, zatiaľ čo Spojené štáty stupňujú ekonomický aj vojenský tlak prostredníctvom námornej blokády iránskych prístavov.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.