Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Memento holokaustu: Bober volá po odmietnutí antisemitizmu

Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia je pre všetkých mementom volajúcim k oživeniu pamäti. Pri príležitosti stredajšieho spomienkového dňa to vyhlásil košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober.

Pripomenul nesmierne utrpenie tisícov nevinných ľudí, ktorých životy zničila zvrátená ideológia postavená na nenávisti a predsudkoch.

„Tieto temné kapitoly dejín nám pripomínajú, k akej priepasti dokáže ľudstvo doviesť spochybnenie posvätnosti každého ľudského života a popretie neodňateľnej ľudskej dôstojnosti bez ohľadu na rasu, národnosť a náboženstvo,“ dodal.

Predseda slovenských biskupov zdôraznil, že vedomie minulých zlyhaní na našom území nás musí viesť k hľadaniu pravdy a odmietaniu kompromisov pri ochrane mieru. V čase narastajúceho spoločenského napätia a globálnych konfliktov vyzval verejnosť k zvýšenej zodpovednosti a k aktívnemu odporu voči antisemitizmu, neznášanlivosti a znevažovaniu človeka.

Bober apeloval na prekonávanie vzájomného nepochopenia prostredníctvom rešpektu, odpúšťania a načúvania. Zároveň vyzval k modlitbám za obete, vďačnosti voči tým, ktorí v minulosti riskovali životy pre pomoc druhým, a k budovaniu pokoja bez ohľadu na pôvod či presvedčenie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Po sankciách odňal Izrael akreditáciu britským diplomatom

Izrael oznámil britskému konzulátu vo východnom Jeruzaleme, že musí ukončiť svoju činnosť. Tamojším diplomatom odobral akreditáciu s lehotou na odchod do 30 dní. Britskí zástupcovia pôsobiaci v Ramalláhu a v koordinačnej misii v Gaze pod vedením USA musia krajinu opustiť do siedmich dní.

Rozhodnutie ministerstva zahraničných vecí pod vedením Gidea Saara je priamou odvetou za sankcie, ktoré Británia uvalila na izraelské osady na Západnom brehu Jordánu.

K britskému zákazu dovozu tovaru z osád sa pripojili aj Francúzsko a Kanada. Izraelská vláda premiéra Benjamina Netanjahua sa má zísť v stredu, aby prediskutovala odvetné opatrenia voči ďalším krajinám, ktoré podporili kroky namierené proti osadám.

Francúzsko aj Švédsko majú v Jeruzaleme podobné konzuláty akreditované pri Palestínskej samospráve.

Izrael tak opätovne využíva tlak na diplomatické zastúpenia. V minulosti si už vynútil zatvorenie viacerých kancelárií v Ramalláhu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Premiér nemeckej krajiny vyzýva na preverenie zákazu AfD

Hendrik Wüst, konzervatívny premiér Severného Porýnia-Vestfálska z CDU, vyzval na preskúmanie ústavných možností týkajúcich sa prípadného zákazu pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Vyhlásil to niekoľko dní po víťazstve AfD vo voľbách v Sasku-Anhaltsku, kde strana získala 43,8 percenta hlasov a má šancu viesť menšinovú vládu. Wüst podľa DPA navrhuje zriadenie odbornej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov všetkých 16 spolkových krajín a spolkovej vlády.

Líder najľudnatejšej nemeckej krajiny varoval, že zákaz strany predstavuje až poslednú možnosť na ochranu ústavy. „Celkovou otázkou je, ako sa štát ústavne vysporiada so stranou, ktorá sleduje protiústavné ciele aspoň v niektorých jednotlivých štátoch,“ dodal.

Podľa nemeckého práva môže o prísnom zákaze rozhodnúť výhradne Spolkový ústavný súd po oficiálnom podaní parlamentu alebo vlády.

Pobočku AfD v Sasku-Anhaltsku, rovnako ako niekoľko ďalších v rámci východného Nemecka, v minulosti spravodajské služby označili za extrémistickú organizáciu.

(max)

Minúta  |  

Sulík odmieta vládu s Matovičom, oháňa sa duševným zdravím

Bývalý predseda SaS Richard Sulík potvrdil v utorok spojenie s Borisom Kollárom pre nadchádzajúce parlamentné voľby. Do volebného boja pôjdu na spoločnej kandidátnej listine, pričom hnutie Sme rodina zmení svoj názov na Sme rodina a Sulíkovci.

Pokiaľ ide o povolebnú spoluprácu, Sulík pre TA3 priblížil, že si vie predstaviť koalíciu s väčšinou opozičných strán, ale kategoricky vylúčil účasť vo vláde s Igorom Matovičom: „Mne stačilo jedenkrát v rámci zachovania duševného zdravia, ja si toto druhýkrát nespravím.“

Predvolebné dohody o vládnutí odmieta, keďže konečné slovo budú mať voliči a až na základe výsledkov začnú oficiálne rokovania.

Tím okolo Sulíka získa u Kollára každé druhé miesto na kandidátke a účasť nevylúčila ani Jana Bittó Cigániková. Ani Sulík, ani ľudia okolo neho však do hnutia vstupovať neplánujú.

(max)

Minúta  |  

Severná Kórea slávi výročie, Rusko a Čínu sľubujú spoluprácu

Čínsky prezident Si Ťin-pching a ruská hlava štátu Vladimir Putin potvrdili blízke strategické väzby s Pchjongjangom v gratulačných správach pri príležitosti 78. výročia založenia Severnej Kórey. Informovala o tom v stredu severokórejská štátna agentúra KCNA.

Výročie vzniku KĽDR pripadá na 9. septembra, kedy si krajina pripomína vyhlásenie štátnosti v roku 1948.

Si Ťin-pching v posolstve pre severokórejského vodcu Kim Čong-una vyhlásil, že je pripravený posilňovať strategické vedenie vzájomných vzťahov a presadzovať ich rozvoj. Zdôraznil, že prehlbovanie bilaterálnych väzieb zostáva neochvejnou politikou čínskej vlády a komunistickej strany.

Ruský prezident vo vlastnom posolstve uviedol, že plánuje pokračovať v čo najužšej spolupráci s Kimom na posilnení komplexného strategického partnerstva. Podľa Putina prispejú upevnené vzťahy k regionálnej bezpečnosti a k vybudovaniu spravodlivejšieho multipolárneho svetového poriadku.

Obe správy zverejnili na titulnej strane hlavné severokórejské noviny Rodong Sinmun. Kim Čong-un okrem toho dostal blahoželania aj od hláv štátov ďalších krajín, vrátane Vietnamu, Bieloruska, Švédska či Švajčiarska.

(reuters, max)

Minúta  |  

Poslednú rozlúčku s Haraldom V. sprevádzajú obrovské opatrenia

Nórskeho kráľa Haralda V. v stredu pochovajú počas štátneho pohrebu v Osle, čím vyvrcholí 13-dňový národný smútok po jeho smrti vo veku 89 rokov. Program sa začína celoštátnou minútou ticha a peším sprievodom z Kráľovského paláca do katedrály v Osle.

Na obrade sa zúčastnia členovia európskych aj svetových kráľovských rodín vrátane britského princa Williama, španielskeho kráľa Felipeho či dánskeho kráľa Frederika.

Udalosť prichádza v čase náročného obdobia pre nórsku monarchiu. Účasť kráľovnej Mette-Marit poznačili zdravotné komplikácie po operácii pľúc a sprievod sa koná aj za prítomnosti jej syna Maria Borga Hoibyho. Ten čelí domácemu väzeniu po odsúdení za násilné trestné činy a jeho zapojenie do prenosu rakvy vyvolalo v krajine kritiku.

Po obrade rakvu s nebohým vodcom uložia do kráľovskej krypty v pevnosti Akershus vedľa jeho rodičov, čím sa oficiálne skončí štátny smútok.

Bezpečnostná akcia v centre mesta je najväčšou operáciou v histórii nórskej polície. Harald V. sa tešil vysokej obľube a podporu monarchii vyjadruje stále podľa najnovšieho prieskumu až 72 percent Nórov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.