Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dobrovodský varuje pred tlakom na generálnu prokuratúru

Vonkajší tlak na prokuratúru je varovaním pre právny štát, vyhlásil verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský v reakcii na vyjadrenia predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci voči Generálnej prokuratúre a jej predstaviteľom.

Kritiku rozhodnutí orgánov verejnej moci považuje v demokratickej spoločnosti za legitímnu. Za neprípustné však označil vyvíjanie tlaku na ústavný orgán preto, že jeho postoje alebo rozhodnutia nezodpovedajú predstavám výkonnej moci. Pripomenul, že prokuratúra nie je podriadená vláde ani nie je súčasťou výkonnej moci, ale osobitným ústavným orgánom právnej ochrany.

Podľa ombudsmana nemožno očakávať, že prokuratúra, súdy či ďalšie nezávislé inštitúcie budú konať podľa predstáv niektorej zložky štátnej moci. Ich postavenie treba rešpektovať najmä vtedy, keď sú ich rozhodnutia nepohodlné.

Premiér Robert Fico (Smer) v utorok vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku na odstúpenie. Podľa Fica zlyhal a nie je spôsobilý plniť úlohy generálneho prokurátora. Žilinka chce zostať vo funkcii do konca mandátu a premiérove tvrdenia odmieta. Zároveň hovorí o dlhodobej snahe mocensky ovládnuť Generálnu prokuratúru a jej orgány.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Testovanie deviatakov aj písomné maturity budú v marci

Celoslovenské testovanie žiakov deviateho ročníka základných škôl sa v školskom roku 2026/2027 uskutoční 17. a 18. marca 2027. Zapojí sa doň aj mládež so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Náhradný termín je naplánovaný na 31. marca a 1. apríla.

Prvý deň budú deviataci písať testy z matematiky a príslušného vyučovacieho jazyka. Druhý deň absolvujú jazykové skúšky žiaci škôl s maďarským a ukrajinským vyučovacím jazykom.

Externá časť a písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa uskutočnia od 9. do 12. marca. Maturanti začnú slovenským alebo maďarským jazykom a literatúrou, 10. marca budú pokračovať cudzími jazykmi a 11. marca matematikou.

Posledný deň je určený pre slovenský jazyk a slovenskú literatúru na školách s maďarským vyučovacím jazykom a pre ukrajinský jazyk a literatúru na školách s ukrajinským vyučovacím jazykom.

Náhradné termíny maturít sú stanovené na 6. až 9. apríla a 2. až 7. septembra 2027. Vyplýva to z organizačných pokynov ministerstva školstva.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Ceuta žiada EÚ o pomoc vrátane prítomnosti Frontexu

Regionálny prezident španielskej severoafrickej exklávy Ceuta Juan Jesús Vivas vyzval Európsku úniu na výraznejšiu pomoc pri riešení pretrvávajúcej migračnej krízy.

Ako píše agentúra DPA, v Európskom parlamente požiadal o zriadenie stálej prítomnosti úniových orgánov, ako sú pohraničná agentúra Frontex alebo Agentúra EÚ pre azyl.

Vivas rovnako zdôraznil potrebu finančnej podpory na zabezpečenie hraničných bariér s Marokom, zvládnutie humanitárnej krízy a najmä na starostlivosť o maloletých migrantov bez sprievodu.

Podľa údajov španielskej vlády preniklo do exklávy koncom júla približne 72-tisíc až 80-tisíc migrantov, ktorí hraničné zábrany oboplávali alebo preliezli. Masívny prílev opätovne vyvolal celoeurópsku debatu o migračnej politike.

Presný počet ľudí, ktorí v Ceute po tomto prílive uviazli, zostáva nejasný. Regionálne odhady sa pohybujú v rozmedzí od 5-tisíc do 15-tisíc osôb. Ceuta preto naliehavo žiada európske inštitúcie o solidárne rozdelenie záťaže a urýchlené posilnenie mestskej infraštruktúry.

(max)

Minúta  |  

Kyjev by mal kupovať nemecké zbrane, vyhlásil minister

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v utorok vyhlásil, že Ukrajina by mala nakupovať viac zbraní od nemeckých obranných spoločností. Argumentuje tým, že Nemecko ako najväčší európsky darca Kyjeva má právo očakávať zapojenie svojho priemyslu do ukrajinských zákaziek.

Pre noviny Bild uviedol, že hoci uistil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o pokračujúcej podpore v boji proti Rusku, nemeckým daňovým poplatníkom musí obhájiť vynaložené prostriedky. S objemom dodatočných objednávok v Nemecku nateraz vyjadril nespokojnosť.

Wadephulove vyjadrenia prichádzajú v čase zvýšeného napätia po augustovom pokuse o dronový útok na letisko Lipsko/Halle, z ktorého Berlín obvinil Rusko. V reakcii Nemecko zatvorilo ruský konzulát v Bonne a kultúrne centrum v Berlíne.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinenia odmietol a kroky Berlína označil za začiatok skutočnej vojny.

Nemecký minister sa dotkol aj témy ukrajinských mužov vo vojenskom veku žijúcich v Nemecku. Uviedol, že by sa mali vrátiť do vlasti, pričom Berlín môže ukrajinskej vláde pomôcť s ich identifikáciou prostredníctvom štátnych evidencií a sociálnych systémov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Memento holokaustu: Bober volá po odmietnutí antisemitizmu

Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia je pre všetkých mementom volajúcim k oživeniu pamäti. Pri príležitosti stredajšieho spomienkového dňa to vyhlásil košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober.

Pripomenul nesmierne utrpenie tisícov nevinných ľudí, ktorých životy zničila zvrátená ideológia postavená na nenávisti a predsudkoch.

„Tieto temné kapitoly dejín nám pripomínajú, k akej priepasti dokáže ľudstvo doviesť spochybnenie posvätnosti každého ľudského života a popretie neodňateľnej ľudskej dôstojnosti bez ohľadu na rasu, národnosť a náboženstvo,“ dodal.

Predseda slovenských biskupov zdôraznil, že vedomie minulých zlyhaní na našom území nás musí viesť k hľadaniu pravdy a odmietaniu kompromisov pri ochrane mieru. V čase narastajúceho spoločenského napätia a globálnych konfliktov vyzval verejnosť k zvýšenej zodpovednosti a k aktívnemu odporu voči antisemitizmu, neznášanlivosti a znevažovaniu človeka.

Bober apeloval na prekonávanie vzájomného nepochopenia prostredníctvom rešpektu, odpúšťania a načúvania. Zároveň vyzval k modlitbám za obete, vďačnosti voči tým, ktorí v minulosti riskovali životy pre pomoc druhým, a k budovaniu pokoja bez ohľadu na pôvod či presvedčenie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Po sankciách odňal Izrael akreditáciu britským diplomatom

Izrael oznámil britskému konzulátu vo východnom Jeruzaleme, že musí ukončiť svoju činnosť. Tamojším diplomatom odobral akreditáciu s lehotou na odchod do 30 dní. Britskí zástupcovia pôsobiaci v Ramalláhu a v koordinačnej misii v Gaze pod vedením USA musia krajinu opustiť do siedmich dní.

Rozhodnutie ministerstva zahraničných vecí pod vedením Gidea Saara je priamou odvetou za sankcie, ktoré Británia uvalila na izraelské osady na Západnom brehu Jordánu.

K britskému zákazu dovozu tovaru z osád sa pripojili aj Francúzsko a Kanada. Izraelská vláda premiéra Benjamina Netanjahua sa má zísť v stredu, aby prediskutovala odvetné opatrenia voči ďalším krajinám, ktoré podporili kroky namierené proti osadám.

Francúzsko aj Švédsko majú v Jeruzaleme podobné konzuláty akreditované pri Palestínskej samospráve.

Izrael tak opätovne využíva tlak na diplomatické zastúpenia. V minulosti si už vynútil zatvorenie viacerých kancelárií v Ramalláhu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.