Preskočiť na obsah
  |  

Fico: Obete holokaustu by boli smutné z toho, čo zhora vidia

Obetiam holokaustu a rasového násilia sa treba ospravedlniť za to, čo zhora vidia, vyhlásil premiér Robert Fico (Smer) pri príležitosti stredajšieho pamätného dňa.

Podľa neho musia byť smutné zo súčasných vojnových konfliktov aj z politikov, ktorí neschopnosť vládnuť a zvládať najväčšie výzvy nahrádzajú vojnovým štvaním a podporou konfliktov.

Kritizoval tiež výstavbu obchodných domov a priemyselných parkov na miestach bývalých koncentračných táborov. Poukázal aj na krajiny, kde sa do popredia národnej pamäti dostávajú ľudia, ktorí boli zločincami a podieľali sa na holokauste.

Slovensko si Deň obetí holokaustu a rasového násilia pripomína 9. septembra. Dátum odkazuje na prijatie takzvaného Židovského kódexu vládou vojnovej Slovenskej republiky. Pamätný deň upozorňuje, ako môže zákon viesť od odňatia ľudských a občianskych práv až k vyvraždeniu desaťtisícov obyvateľov.

(tasr, bak)

  |  

Slovensko plánuje obstarať ďalšie stíhačky F-16

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) má do konca roka uzatvoriť s vládou USA zmluvné dokumenty potrebné na výrobu a dodanie ďalších štyroch stíhačiek F-16 D Block 70. Zámer ich obstarania schválila vláda.

Rezort obrany nákup odôvodňuje zmenou bezpečnostnej situácie aj v blízkosti slovenských hraníc, požiadavkami NATO a potrebou plniť úlohy doma aj v rámci operácií EÚ a NATO.

Slovensko si v roku 2018 objednalo 14 stíhačiek F-16 C/D Block 70. Desať z nich postupne dodali na Slovensko do roku 2025, ďalšie štyri využívajú v USA na výcvik lietajúceho personálu. Ukončenie výcviku a ich prílet na Slovensko sa predpokladá v roku 2028.

Ministerstvo vlani požiadalo americkú vládu o prípravu dohody na dodanie ďalších štyroch lietadiel v novšej modifikácii V4. Tá sa od pôvodnej verzie V3 líši avionickou výbavou a niektorými systémami, ktoré zohľadňujú technologický pokrok od roku 2018.

Rezort chce zároveň rozšíriť spôsobilosti lietadiel o nové typy munície a zameriavacie kontajnery. Rozšírená flotila má umožniť plniť úlohy podpory pozemných síl, prieskumu aj výcviku bez toho, aby sa jednotlivé činnosti navzájom obmedzovali.

(tasr, bak)

  |  

Siegmund ponúkol Muskovi spoluprácu po víťazstve AfD

Krátko po polnoci z nedele na pondelok sa Elon Musk vyjadril k volebnému víťazstvu strany AfD v Sasku-Anhaltsku dvoma slovami v nemčine: „Gut gemacht!“ („Výborne!“).

O niekoľko minút neskôr odpovedal hlavný kandidát strany Ulrich Siegmund. Vyhlásil, že ak by jeho strana prevzala zodpovednosť za riadenie spolkovej krajiny, uvítal by príležitosť na „silnú a konštruktívnu spoluprácu“ s Muskom. Dodal, že Nemecko by sa opäť stalo miestom, do ktorého sa oplatí investovať.

Čo mohol mať Siegmund na mysli? V priemyselnom parku Eulenberg mal americký výrobca čipov Intel pôvodne v pláne vybudovať dve najmodernejšie továrne na výrobu polovodičov. Investícia mala presiahnuť 30 miliárd eur. Plány počítali s vytvorením 3-tisíc stálych pracovných miest v spoločnosti Intel, 7-tisíc pracovných miest v stavebníctve a desiatok tisíc ďalších u dodávateľov.

Predchádzajúci kancelár Olaf Scholz opísal tento projekt ako najväčšiu priamu zahraničnú investíciu v nemeckej histórii. Berlín ponúkol dotácie vo výške takmer 10 miliárd eur. Projekt najskôr odložili a nakoniec zrušili. Samotný Intel zastavil plány v júli 2025. Spoločnosť sa príliš skoro zaviazala k príliš veľkej výrobnej kapacite po celom svete, zatiaľ čo očakávaný dopyt sa nenaplnil.

Areál spoločnosti Intel pri Magdeburgu s rozlohou približne 400 hektárov odkúpila v máji 2026 štátna spoločnosť. Teraz je súčasťou high-tech parku s celkovou rozlohou 1 100 hektárov. Namiesto jednej globálnej korporácie sa spolková krajina Sasko-Anhaltsko teraz zameriava na viacero spoločností pôsobiacich v oblasti mikroelektroniky, umelej inteligencie, energetiky a environmentálnych technológií.

Objavili sa prví potenciálni investori. Prednedávnom podpísala spolková krajina s dvoma záujemcami predbežné dohody o spolupráci. Jedným z nich je drážďanský vývojár pamäťových čipov FMC, ktorý plánuje továreň v hodnote troch miliárd eur. Druhým je výrobca polovodičov, ktorého meno zatiaľ nezverejnili.

(statement, im)

  |  

Prezident: Nenávisť a rasizmus nesmú byť súčasťou spoločnosti

Nenávisť, rasizmus, antisemitizmus ani iné formy neznášanlivosti nesmú byť súčasťou spoločnosti, vyhlásil prezident Peter Pellegrini pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Ľudská dôstojnosť, sloboda a rovnosť pred zákonom musia byť podľa neho chránené každý deň. Zároveň vyzval na boj proti nenávisti a neslušnosti.

Hlava štátu pripomenula tragické obdobie, keď ľuďom upierali práva pre ich pôvod, vierovyznanie, farbu pleti či orientáciu. Nenávisť podľa neho prerástla do slov, zákonov a napokon do násilia a smrti.

Pellegrini upozornil, že podobné udalosti sa začínajú hanlivými nápismi, dehumanizáciou a ponižovaním, no môžu vyústiť do vrážd, vyhladzovacích táborov a vojen. Na obete preto nemožno zabudnúť a z ich príbehov si treba vziať ponaučenie aj pre súčasnosť.

Slovensko si pamätný deň pripomína 9. septembra, keď vláda vojnovej Slovenskej republiky prijala takzvaný Židovský kódex. Pripomína, ako môžu zákony viesť od odopretia ľudských a občianskych práv až k vyvraždeniu desaťtisícov obyvateľov.

(tasr, bak)

  |  

Na detenčné ústavy pôjde ďalších 17,2 milióna eur

Ministerstvo zdravotníctva pripravilo návrh dofinancovania detenčných ústavov na Slovensku počas rokov 2027 až 2029. Rozpočtovú organizáciu Detenčný ústav Hronovce, ktorá prevádzkuje detenčné zariadenie v Hronovciach a od druhého polroka 2026 aj detenčné zariadenie v Kremnici, navrhuje dofinancovať sumou celkovo viac ako 17,2 milióna eur.

Dôvodom je zabezpečenie riadneho fungovania oboch zariadení. Vyplýva to z návrhu na zabezpečenie financovania prevádzky detenčných ústavov na Slovensku, ktorý vláda schválila na stredajšom rokovaní.

„Vzhľadom na nárast osobných výdavkov v rámci Detenčného ústavu Hronovce a uvedenie Detenčného ústavu Kremnica do prevádzky v druhom polroku 2026 je nevyhnutné zabezpečiť dofinancovanie rozpočtovej organizácie Detenčný ústav Hronovce na obdobie rokov 2027 až 2029,“ ozrejmil rezort ako predkladateľ návrhu.

V súčasnosti má rozpočtová organizácia Detenčný ústav Hronovce alokované zdroje vo výške takmer 3,8 milióna eur na roky 2027 až 2029. Rezort v roku 2027 navrhuje dofinancovanie vo výške viac ako 3,4 milióna, v roku 2028 o viac ako 6,3 milióna a v roku 2029 o vyše 7,5 milióna eur.

Ministerstvo zdravotníctva zároveň ozrejmilo, že dofinancovalo rozpočtovú organizáciu Detenčný ústav Hronovce v roku 2025 vo výške 328 189 eur v rámci zdrojov rozpočtu rezortu. Rovnako zabezpečí dofinancovanie prevádzky detenčných ústavov aj v roku 2026, a to vo výške takmer 1,6 milióna eur.

(tasr, bak)

  |  

Vláda schválila Víziu Slovensko 2040

Vláda schválila dokument Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu, ktorý načrtáva predpokladaný vývoj spoločnosti a východiská pre prípravu Stratégie rozvoja Slovenska do roku 2040. Vznikol v spolupráci s takmer 400 odborníkmi prostredníctvom okrúhlych stolov a regionálnych workshopov.

Vízia tvorí koncepčnú časť strategického rámca, definuje požadovaný stav krajiny, dlhodobé ciele a princípy verejných politík. Nadviaže na ňu Stratégia Slovensko 2040 s konkrétnymi reformami a opatreniami. Dokument obsahuje aj scenáre možného vývoja, kľúčové ukazovatele, príležitosti, hrozby a riziká.

Materiál určuje šesť transformačných oblastí. Reforma štátu má prispieť k ozdraveniu verejných financií, úprave daňového mixu, dostupnejším službám a modernizácii územného usporiadania. Premena ekonomiky sa má opierať o vedu, výskum, inovácie, lepšie podnikateľské prostredie, investície a dostupnú energiu.

Treťou prioritou sú investície do ľudí vrátane vzdelávania pre éru umelej inteligencie, rozvoja vysokých škôl a zapojenia ekonomicky menej aktívnych skupín. Ďalšími oblasťami sú zdravie, spájanie spoločnosti a posilňovanie kultúry a občianskeho sektora. Poslednou oblasťou je fyzická, kybernetická, potravinová, energetická a klimatická bezpečnosť spolu s ochranou infraštruktúry.

(tasr, bak)