Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Výbuch otriasol vodnou elektrárňou vo Švajčiarsku

Vo švajčiarskej prečerpávacej vodnej elektrárni Ritom v obci Piotta v údolí Valle Leventina došlo krátko po 9.30 h k explózii. Dvaja ľudia utrpeli pri incidente ťažké zranenia.

Polícia pre švajčiarsku verejnoprávnu stanicu RSI potvrdila vážny pracovný úraz po udalosti, ktorá zasiahla časť objektu. Prvé informácie hovorili o čiastočnom zrútení stavby, pri ktorom utrpeli zranenia dve osoby.

Na miesto vyslali početné záchranné zložky vrátane hasičov, zdravotníkov zo služby Tre Valli Soccorso a vrtuľníka záchrannej služby Rega. Polícia okolie elektrárne uzavrela.

Presná príčina výbuchu zatiaľ nie je známa. Podľa prvotných predpokladov mohol incident súvisieť s elektrickým problémom na transformátore počas testu v rámci uvádzania zariadenia do prevádzky.

(rsi, bak)

Minúta  |  

Rada prokurátorov odmieta premiérov tlak na Žilinku

Tlak premiéra Roberta Fica (Smer) na odstúpenie generálneho prokurátora Maroša Žilinku prekračuje rámec legitímnej politickej kritiky, tvrdí Rada prokurátorov. Zaťahovanie prokuratúry do politického boja podľa nej oslabuje dôveru verejnosti v zákonnosť jej rozhodnutí aj v právny štát.

Postup prokurátorov v konkrétnom konaní možno preskúmať iba zákonnými procesnými prostriedkami, nie verejným politickým nátlakom. Rada preto odmieta aj výzvy na odvolanie konkrétnych prokurátorov bez rešpektovania podmienok ich preloženia či skončenia služobného pomeru.

Ficov odkaz, že Žilinkovo zotrvanie povedie k rozsiahlej reforme prokuratúry, označila za priame zasahovanie výkonnej moci do jej nestrannosti. Problémom podľa nej nie je samotná možnosť reformy, ale jej prezentovanie ako následku neuposlúchnutia politickej výzvy. Zmeny majú vzísť z odbornej celospoločenskej diskusie.

Premiér vyzval Žilinku na odchod pre údajné zlyhania a nespôsobilosť plniť úlohy. Tvrdí tiež, že vývoj na prokuratúre ovplyvňuje jeho nominácia súčasnou opozíciou.

Žilinka chce zostať vo funkcii do konca funkčného obdobia. Ficove tvrdenia odmietol a vyhlásil, že je svedkom dlhodobej snahy o mocenské ovládnutie Generálnej prokuratúry.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Google investuje vo Fínsku, uzavrel aj jadrovú dohodu

Americká spoločnosť Google počas nasledujúcich dvoch rokov investuje najmenej 13 miliárd eur do infraštruktúry umelej inteligencie vo Fínsku. Zároveň tam uzavrela svoj prvý kontrakt na jadrovú energiu mimo Spojených štátov.

Dohoda s energetickou firmou Fortum zahŕňa 22-ročný odber až polovice produkcie jadrovej elektrárne Loviisa. Partneri preskúmajú aj možnosti rozvoja nových jadrových a obnoviteľných zdrojov. Kontrakt zároveň poskytne ekonomickú istotu na predĺženie životnosti a modernizáciu elektrárne do roku 2050. Elektráreň sa nachádza neďaleko dátového centra Googlu v meste Hamina.

Investície plánované na roky 2027 a 2028 pôjdu do dátových centier, elektrickej siete, čistej energie a batériových projektov. Podporia služby Gemini, Vyhľadávanie, Mapy a YouTube. Podľa Googlu ide o jeho doteraz najväčšiu investíciu do umelej inteligencie v Európe.

Výstavba má prispieť k hrubému domácemu produktu Fínska sumou približne 3,6 miliardy dolárov. Po spustení projektov majú investície podporovať približne 7-tisíc pracovných miest ročne.

Fínsko láka technologické spoločnosti dostatkom nízkoemisnej elektriny. Chladné podnebie zároveň znižuje množstvo energie potrebnej na chladenie dátových centier. Premiér Petteri Orpo označil rozhodnutie Googlu za potvrdenie silných stránok krajiny.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Fico: Obete holokaustu by boli smutné z toho, čo zhora vidia

Obetiam holokaustu a rasového násilia sa treba ospravedlniť za to, čo zhora vidia, vyhlásil premiér Robert Fico (Smer) pri príležitosti stredajšieho pamätného dňa.

Podľa neho musia byť smutné zo súčasných vojnových konfliktov aj z politikov, ktorí neschopnosť vládnuť a zvládať najväčšie výzvy nahrádzajú vojnovým štvaním a podporou konfliktov.

Kritizoval tiež výstavbu obchodných domov a priemyselných parkov na miestach bývalých koncentračných táborov. Poukázal aj na krajiny, kde sa do popredia národnej pamäti dostávajú ľudia, ktorí boli zločincami a podieľali sa na holokauste.

Slovensko si Deň obetí holokaustu a rasového násilia pripomína 9. septembra. Dátum odkazuje na prijatie takzvaného Židovského kódexu vládou vojnovej Slovenskej republiky. Pamätný deň upozorňuje, ako môže zákon viesť od odňatia ľudských a občianskych práv až k vyvraždeniu desaťtisícov obyvateľov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Slovensko plánuje obstarať ďalšie stíhačky F-16

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) má do konca roka uzatvoriť s vládou USA zmluvné dokumenty potrebné na výrobu a dodanie ďalších štyroch stíhačiek F-16 D Block 70. Zámer ich obstarania schválila vláda.

Rezort obrany nákup odôvodňuje zmenou bezpečnostnej situácie aj v blízkosti slovenských hraníc, požiadavkami NATO a potrebou plniť úlohy doma aj v rámci operácií EÚ a NATO.

Slovensko si v roku 2018 objednalo 14 stíhačiek F-16 C/D Block 70. Desať z nich postupne dodali na Slovensko do roku 2025, ďalšie štyri využívajú v USA na výcvik lietajúceho personálu. Ukončenie výcviku a ich prílet na Slovensko sa predpokladá v roku 2028.

Ministerstvo vlani požiadalo americkú vládu o prípravu dohody na dodanie ďalších štyroch lietadiel v novšej modifikácii V4. Tá sa od pôvodnej verzie V3 líši avionickou výbavou a niektorými systémami, ktoré zohľadňujú technologický pokrok od roku 2018.

Rezort chce zároveň rozšíriť spôsobilosti lietadiel o nové typy munície a zameriavacie kontajnery. Rozšírená flotila má umožniť plniť úlohy podpory pozemných síl, prieskumu aj výcviku bez toho, aby sa jednotlivé činnosti navzájom obmedzovali.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Siegmund ponúkol Muskovi spoluprácu po víťazstve AfD

Krátko po polnoci z nedele na pondelok sa Elon Musk vyjadril k volebnému víťazstvu strany AfD v Sasku-Anhaltsku dvoma slovami v nemčine: „Gut gemacht!“ („Výborne!“).

O niekoľko minút neskôr odpovedal hlavný kandidát strany Ulrich Siegmund. Vyhlásil, že ak by jeho strana prevzala zodpovednosť za riadenie spolkovej krajiny, uvítal by príležitosť na „silnú a konštruktívnu spoluprácu“ s Muskom. Dodal, že Nemecko by sa opäť stalo miestom, do ktorého sa oplatí investovať.

Čo mohol mať Siegmund na mysli? V priemyselnom parku Eulenberg mal americký výrobca čipov Intel pôvodne v pláne vybudovať dve najmodernejšie továrne na výrobu polovodičov. Investícia mala presiahnuť 30 miliárd eur. Plány počítali s vytvorením 3-tisíc stálych pracovných miest v spoločnosti Intel, 7-tisíc pracovných miest v stavebníctve a desiatok tisíc ďalších u dodávateľov.

Predchádzajúci kancelár Olaf Scholz opísal tento projekt ako najväčšiu priamu zahraničnú investíciu v nemeckej histórii. Berlín ponúkol dotácie vo výške takmer 10 miliárd eur. Projekt najskôr odložili a nakoniec zrušili. Samotný Intel zastavil plány v júli 2025. Spoločnosť sa príliš skoro zaviazala k príliš veľkej výrobnej kapacite po celom svete, zatiaľ čo očakávaný dopyt sa nenaplnil.

Areál spoločnosti Intel pri Magdeburgu s rozlohou približne 400 hektárov odkúpila v máji 2026 štátna spoločnosť. Teraz je súčasťou high-tech parku s celkovou rozlohou 1 100 hektárov. Namiesto jednej globálnej korporácie sa spolková krajina Sasko-Anhaltsko teraz zameriava na viacero spoločností pôsobiacich v oblasti mikroelektroniky, umelej inteligencie, energetiky a environmentálnych technológií.

Objavili sa prví potenciálni investori. Prednedávnom podpísala spolková krajina s dvoma záujemcami predbežné dohody o spolupráci. Jedným z nich je drážďanský vývojár pamäťových čipov FMC, ktorý plánuje továreň v hodnote troch miliárd eur. Druhým je výrobca polovodičov, ktorého meno zatiaľ nezverejnili.

(statement, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.