Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šutaj Eštok neočakáva kontroly na hranici s Českom

Česká polícia, armáda a colná správa spolu so slovenskými policajtmi preverili pripravenosť na prípadné obnovenie kontrol na česko-slovenskej hranici. Cvičenie pozdĺž 251 kilometrov dlhej hranice má overiť postupy pri možnom migračnom tlaku.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) zdôraznil, že k ostrému nasadeniu zložiek na spoločnej hranici podľa neho najmenej v najbližšom roku nedôjde. Slovensko však podľa neho urobí všetko pre jej ochranu pred migračným náporom.

Český policajný prezident Martin Vondrášek pripomenul skúsenosti z rokov 2015, 2022 a 2023. Bezpečnostné zložky podľa neho musia pravidelne precvičovať postupy potrebné pri obnovení hraničných kontrol.

Súčasťou cvičenia bola simulácia kontrol na 17 bývalých cestných priechodoch, zásahy na takzvanej zelenej hranici, biometrická registrácia a postupy pri zadržaní nelegálnych migrantov. Zapojilo sa približne 750 príslušníkov vrátane policajtov z Trenčianskeho, Trnavského a Žilinského kraja.

Cvičenie sa skončí vo štvrtok o 7.00. Výsledky budú účastníci vyhodnocovať v nasledujúcich týždňoch so zameraním na odhalenie nedostatkov a zefektívnenie postupov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Výbor neodobril správu o činnosti prokuratúry za vlaňajšok

Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR v stredu neodobril správu generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti na Slovensku za rok 2025.

Maroš Žilinka po zasadnutí upozornil, že dokument poukazuje na výrazný pokles v stíhaní, obžalovaní a odsúdení daňových trestných činov. Za príčinu považuje zmenu hmotnoprávnej úpravy.

Predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas) preto požiadal o prijatie legislatívnych zmien, ktoré by napravili najzávažnejšie nedostatky a zefektívnili boj proti daňovej kriminalite.

Plénum parlamentu dosiaľ neprerokovalo ani správu generálneho prokurátora za rok 2024. Opozičná poslankyňa Mária Kolíková (SaS) to kritizovala. Podľa nej správa obsahuje dôležité údaje najmä o stíhaní daňovej a korupčnej trestnej činnosti. Tvrdí, že vláda nechce, aby sa dokument prerokoval v parlamente a aby verejnosť videla skutočný stav stíhania takejto kriminality.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Slováci prežijú v zdraví menej rokov než väčšina Európanov

Priemerná dĺžka života na Slovensku dosahuje 78,6 roka. Krajina však výrazne zaostáva v počte rokov prežitých bez zdravotných obmedzení. Muži prežijú v dobrom zdraví priemerne 56,8 roka, zatiaľ čo priemer EÚ dosahuje 62,8 roka. Ide o tretiu najnižšiu hodnotu v Únii. Populácia Slovenska zároveň starne po Poľsku druhým najrýchlejším tempom v EÚ.

Možnosti zlepšenia hľadajú odborníci z Európy, Kanady a Austrálie na konferencii verejného zdravotníctva vo Vysokých Tatrách. Podľa predsedníčky Slovenskej asociácie verejného zdravia Zuzany Katreniakovej nestačia nové prístroje a lieky. Potrebné sú lepšie využívanie dát, umelej inteligencie a účinnejšia prevencia.

Kľúčovou výzvou zostáva preniesť overené postupy a inovácie do praxe, aby z nich mali úžitok pacienti aj zdravotnícky systém. Výskum sa venuje aj tomu, ako starší ľudia zvládajú digitálne zdravotníctvo, aby bola moderná starostlivosť dostupná pre všetkých.

Súčasťou podujatia, ktoré potrvá do piatka 11. septembra, je workshop švajčiarsko-slovenského programu spolupráce, zameraný na systematickú prevenciu chronických chorôb v regiónoch a u zamestnávateľov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Ochranári napadli plán EÚ meniť pravidlá o vode

Environmentálne organizácie podali v utorok sťažnosť na Európsku komisiu pre plánovanú revíziu hlavných únijných predpisov o ochrane a hospodárení s vodou. Tvrdia, že Brusel postupuje bez dostatočných dôkazov a konzultácií.

Ide o ďalší spor súvisiaci so stratégiou „omnibus“, ktorou Európska únia zjednodušuje a zmierňuje pravidlá. Reaguje tým na firmy sťažujúce sa, že nadmerná regulácia oslabuje ich konkurencieschopnosť voči Spojeným štátom a Číne.

Komisia chce legislatívu tento rok upraviť aj v reakcii na výhrady ťažobných a metalurgických spoločností. Podľa nich environmentálne záruky spomaľujú povoľovanie nových baní na kritické suroviny a ďalších priemyselných projektov.

Svetový fond na ochranu prírody, Európska environmentálna kancelária a tri ďalšie organizácie v podnete európskemu ombudsmanovi označili postup Komisie za nesprávny úradný postup. Podľa nich sa výrazne odklonila od riadneho postupu, čím zasiahla do práv občanov. Predpisy podľa organizácií nie sú príčinou problémov pri povoľovaní baní a netreba ich meniť.

Komisia uviedla, že o sťažnosti ju zatiaľ neinformovali. Tvrdí však, že vedie transparentný a inkluzívny dialóg a vyhodnocuje pripomienky zainteresovaných strán.

Ombudsman teraz rozhodne, či začne vyšetrovanie, čo môže trvať niekoľko týždňov. Nemá donucovacie právomoci, jeho odporúčania však môžu ovplyvniť budúcu legislatívu a zvýšiť kontrolu Komisie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Raši: O holokauste musíme hovoriť otvorene a pravdivo

Holokaust bol zločinom proti ľudskosti a antisemitizmus, ktorý vytvoril priestor na jeho uskutočnenie, nemá v demokratickej spoločnosti miesto. Vyhlásil to predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas) na pietnej spomienke pri Pamätníku holokaustu v Bratislave.

„O tejto časti našich dejín musíme hovoriť otvorene a pravdivo. Aj Slovenský štát a jeho predstavitelia niesli svoj diel zodpovednosti za prenasledovanie a deportácie vlastných židovských občanov,“ zdôraznil.

Podľa Rašiho nemožno dejiny meniť podľa toho, čo je pohodlné. Úcta k vlastnej krajine podľa neho znamená aj priznať si chvíle, v ktorých spoločnosť zlyhala. Demokratický štát musí stáť na strane ľudskej dôstojnosti, slobody a rovnosti pred zákonom. Spoločnou zodpovednosťou je podľa neho odmietanie antisemitizmu, rasizmu, xenofóbie a všetkých prejavov neznášanlivosti.

Raši zároveň pripomenul prínos židovskej komunity pre slovenskú kultúru, hospodárstvo, vedu, medicínu či vzdelávanie.

Slovensko si 9. septembra pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia. V tento deň v roku 1941 vláda vojnovej Slovenskej republiky prijala Židovský kódex, ktorý zásadne obmedzil práva Židov. Ich spoločenská, ekonomická a občianska degradácia následne vyústila do deportácií do nacistických koncentračných táborov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Vučić rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby

Srbský prezident Aleksandar Vučić v stredu rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby na 25. októbra. Usiluje sa tak predĺžiť svoje pôsobenie pri moci kandidatúrou na premiéra.

Vučić pôsobí ako prezident alebo predseda vlády už 12 rokov. Takmer dva roky však čelí protikorupčným protestom, ktoré vyvolalo zrútenie prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade v novembri 2024. Pri nešťastí zahynulo 16 ľudí.

Prezident uviedol, že bez súčasného napätia a politických konfliktov by predčasné voľby neboli potrebné. Ich ďalšie odkladanie by však podľa neho ohrozilo „prežitie demokracie“. Riadne parlamentné voľby sa pôvodne mali konať na budúci rok.

Vučić počas svojho pôsobenia dohliadal na obdobie hospodárskeho rozvoja krajiny, zároveň však čelí rastúcej nespokojnosti pre vnímanú korupciu a autoritárstvo.

Vládnuca Srbská pokroková strana ho v sobotu nominovala na post premiéra. Zatiaľ nie je jasné, či sa Vučić vzdá prezidentskej funkcie pred parlamentnými voľbami alebo až po nich.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.