„Mám ich zahnať do pekla bez šance na prežitie a bez nádeje na budúcu veľkosť?“ spýtal sa.
V reakcii na správy, že letecká kampaň výrazne vyčerpala zásoby munície USA, Trump tvrdil, že krajina má viac zbraní, než by mohla „kedykoľvek spotrebovať“, a že prebieha výstavba ďalších 18 zbrojných komplexov, ktoré zvýšia zásoby pre USA a ich spojencov.
Tých, ktorí poukazujú na nedostatky, označil za „zbabelcov a zradcov“.
Generálny inšpektor amerického ministerstva obrany však minulý týždeň uviedol, že vojna s Iránom viedla k „nedostatku“ munície, pričom tento dozorný orgán zároveň informoval, že USA od februára do júna minuli na muníciu viac ako 22 miliárd dolárov, čo viedlo k „strategickým nedostatkom v zásobách“.
Napriek tomu, že Trump vo svojom prejave kritizoval Organizáciu Spojených národov, poďakoval Bezpečnostnej rade OSN za schválenie rezolúcie odsudzujúcej „odporné teroristické útoky“ Iránu na komerčnú lodnú dopravu v Hormuzskom prielive.
Tvrdil, že vďaka americkému námorníctvu prúdi viac ropy ako kedykoľvek od začiatku vojny, a vyzval všetky krajiny, aby sa pripojili k „úplnej ekonomickej izolácii“ Iránu, kým tento štát neukončí útoky na komerčnú lodnú dopravu, nezriekne sa svojich jadrových ambícií a neprestane „podporovať terorizmus“.
Pokiaľ ide o koniec vojny, Trump uviedol, že „všetko je možné“ a že zmena môže nastať rýchlo. Zdôraznil ukončenie otvorených bojových operácií v Gaze v minulom roku a pochválil angažovanosť viacerých krajín v rámci mierovej rady pod vedením USA.
Bezpečnostné obavy v západnej hemisfére
Od Blízkeho východu sa prezident presunul k západnej pologuli, ktorú USA počas druhého funkčného obdobia Trumpovej administratívy čoraz viac považujú za hlavnú oblasť bezpečnostných záujmov.
Trump poukázal na venezuelskú vojenskú operáciu, ktorú vykonali americké ozbrojené sily začiatkom tohto roka a v rámci ktorej bol zadržaný venezuelský prezident Nicolás Maduro, čo následne viedlo k vymenovaniu Delcy Rodríguezovej za úradujúcu prezidentku.
Uviedol, že americká intervencia umožnila užšiu spoluprácu s Venezuelou, čo minulý mesiac vyústilo do dohody, ktorú opísal ako „najväčšiu ropnú dohodu v histórii“, týkajúcu sa 65 miliárd barelov ropy.
„Spojené štáty už nedovolia, aby hrozby pre Ameriku získali oporu kdekoľvek na západnej pologuli, a ak to bude potrebné, využijeme našu bezkonkurenčnú vojenskú silu na zabezpečenie životných národných záujmov Spojených štátov,“ povedal Trump.
Práve v tomto kontexte sa americká armáda zameriava na latinskoamerické gangy a drogové kartely, ktoré označil za „ISIS západnej pologule“ a za „nepriateľov vo vojne s civilizáciou“, ktorí používajú vraždy, znásilňovanie a mučenie ako „nástroje teroru“.
Trump označil tlak USA na Kubu za súčasť toho istého bezpečnostného úsilia a opísal ju ako zlyhaný štát, ktorý sa zrúti.
„Nedovolíme, aby sa na našom prahu vytvorilo útočisko pre zahraničných nepriateľov, ktorí ohrozujú Ameriku,“ povedal a odvolal sa na predchádzajúce správy ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorých kubánska vláda už desaťročia koordinuje činnosť a podporuje „ľavicových radikálov a komunistické siete“ v Spojených štátoch.
Trump sa potom obrátil na sever a ocenil dohodu USA s Dánskom a Grónskom, ktorá podľa neho poskytuje Spojeným štátom „trvalú kontrolu nad bezpečnosťou a všetkými ostatnými potrebami“ – ide o dohodu, ktorá je z bezpečnostného hľadiska prezentovaná ako výhodná pre Európu.
Prezident Trump sa o pretrvávajúcom konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou vyjadril pomerne stručne a zopakoval len to, že dosiahne dohodu. Takéto tvrdenie americký prezident vyslovuje už od začiatku svojej prezidentskej kampane v roku 2024.
Upozornil však na nedávno prijatý zákon o sankciách, za ktorý sa zasadzoval zosnulý senátor Lindsey Graham, a uviedol, že v prípade potreby bude použitý na ukončenie vojny.
Zákon umožňuje prezidentovi uvaliť rozsiahle sankcie na ruských úradníkov a kľúčové zložky ruskej ekonomiky, ktoré naďalej podporujú vojnové úsilie na Ukrajine.
Trump sa obrátil proti OSN
Okrem Ruska, Iránu a zločineckých gangov si Trump vyhradil kritiku aj pre Organizáciu Spojených národov a Medzinárodný trestný súd (ICC). Zdôraznil rozhodnutie svojej administratívy výrazne znížiť financovanie OSN a charakterizoval túto organizáciu ako inštitúciu s veľkým potenciálom, ktorý je však zničený „extrémne ľavicovou agendou globalistických byrokratov, ktorých nikto nikdy nezvolil“.
Spojené štáty sú rovnako proti ICC, ktorú Trump odsúdil ako protieurópsky tribunál a „skupinu zlých ľudí“. Podobne ako v prípade ekonomického embarga voči Iránu vyzval všetky členské štáty ICC, aby odstúpili.
Tieto ostré výroky boli súčasťou širšieho útoku na inštitúcie zaoberajúce sa ľudskými právami, o ktorých americký prezident tvrdil, že sú vo svojich obavách pokrytecké.
Úradníci OSN kritizujú USA za ich politický prístup k rodovej ideológii a imigrácii, povedal, pričom však neupozorňujú na celosvetové prenasledovanie kresťanov ani na negatívne dôsledky masovej imigrácie.
„Je hlboko ironické, že Organizácia Spojených národov má celú inštitúciu, skupinu ľudí a krajín v rámci UNESCO, venovanú ochrane kultúrneho dedičstva. Napriek tomu však títo globalisti svojím neúnavným presadzovaním masovej migrácie aktívne ničia najväčšie kultúry a najvýnimočnejšie dedičstvo v celej histórii,“ povedal Trump.
„Neexistuje žiadne ľudské právo na nelegálnu imigráciu, existuje však právo zostať suverénnym národom, a my chceme zostať suverénnym národom. A vy by ste mali tiež.“
Nový názov AI
Americký prezident zdôraznil snahu svojej krajiny o vedúce postavenie v oblasti umelej inteligencie a odmietol rastúce výzvy na obmedzenie alebo reštrikciu jej rozvoja. Odmietol tiež používanie výrazu „umelá inteligencia“ a prezradil, že americká vláda bude odteraz používať a propagovať pojem „superinteligencia“ alebo „SI“.
Obavy týkajúce sa umelej inteligencie prirovnal k varovaniam pred globálnym otepľovaním a načrtol plány na pokračovanie vývoja s cieľom udržať si náskok pred hlavným konkurentom USA – Čínou.
„Nemienim brániť rozvoju niečoho, čo bude väčšie ako priemyselná revolúcia – mnohí tvrdia, že väčšie ako priemyselná revolúcia alebo samotný internet.“
Po svojom prejave Trump podpísal spomínanú bezpečnostnú dohodu s Grónskom a Dánskom a začal plánované bilaterálne stretnutia s viacerými svetovými lídrami vrátane britského premiéra Andyho Burnhama, japonskej premiérky Sanae Takaičiovej a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
