Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Koniec vojny je v rukách USA, tvrdí iránsky prezident

Masúd Pezeškiján vyhlásil, že Teherán nechce pokračovať v bojoch, ale rozhodnutie o ich ukončení pripisuje Washingtonu. V rozhovore pre Fox News tak odpovedal na otázku, či sa konflikt môže skončiť ešte tento rok. Na Valnom zhromaždení OSN zároveň povedal, že jeho krajina sa americkému tlaku nevzdá.

Prezident USA Donald Trump v utorok pohrozil, že bez dohody môže Irán „zlikvidovať“, zároveň však naznačil, že dohoda by mohla prísť čoskoro. Medzi cieľmi vojny spomína oslabenie iránskych jadrových kapacít.

Boje sa začali 28. februára útokmi Spojených štátov a Izraela na Irán. Ten odpovedal údermi na Izrael a štáty Perzského zálivu, v ktorých sa nachádzajú americké základne. Americké a izraelské útoky na Irán spolu s izraelskými útokmi na Libanon si vyžiadali tisíce obetí a vysídlili milióny ľudí.

Irán popiera, že sa usiluje získať jadrové zbrane, a tvrdí, že ako signatár Zmluvy o nešírení jadrových zbraní má právo na mierové využívanie jadrovej technológie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nemecký priemysel žiada pritvrdiť voči Číne

Európa by mala dôslednejšie znižovať hospodárske riziká spojené s Pekingom, diverzifikovať dodávateľské reťazce a budovať nové partnerstvá.

Vo svojom piatkovom dokumente to požaduje združenie BDI, ktoré zastupuje veľkých nemeckých výrobcov. Zároveň varuje pred plošným protekcionizmom, konkrétne opatrenia však nepredstavilo.

Firmy zvyšujú tlak na kancelára Friedricha Merza, aby ráznejšie reagoval na to, čo označujú za neférovú konkurenciu čínskych podnikov.

Podľa výkonnej riaditeľky BDI Tanji Gönnerovej by Európska únia mala vedieť rýchlo použiť nástroje proti dumpingu a štátnym dotáciám. Nové obchodné opatrenia však treba nastaviť opatrne.

Združenie zároveň vyzýva Nemecko a Úniu na rozšírenie hospodárskych vzťahov s ďalšími regiónmi.

Asertívnejší postup žiada aj voči Spojeným štátom. Ak americké protekcionistické kroky poškodia európske firmy, Únia by podľa BDI mala zvážiť primeranú odpoveď bez narušenia dlhodobého strategického partnerstva.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nepál po ľadovcovej katastrofe žiada granty namiesto pôžičiek

Pri povodni, ktorá pred štyrmi týždňami zasiahla himalájske údolia, zahynulo najmenej 1 450 ľudí. Premiér Balendra Shah na Valnom zhromaždení OSN vyzval svet, aby krajine pomohol s obnovou bez ďalšieho zadlžovania. Jej náklady odhaduje približne na desať percent hrubého domáceho produktu.

„Keď klimatická katastrofa zničí infraštruktúru chudobnej krajiny, odpoveďou nemôže byť jednoducho ďalšia obrovská pôžička,“ povedal Shah. Žiada dostatočnú pomoc vo forme grantov.

Zrútenie ľadovca pri hranici Nepálu s čínskym Tibetom koncom augusta vyvolalo zosuvy pôdy a prívalovú povodeň. Voda zničila cesty, mosty, školy aj domy.

Pátranie stále pokračuje. Viac než 6 000 ľudí zostáva nezvestných a premiér sa obáva, že mnohých sa už nepodarí nájsť.

Shah navrhol, aby Nepál, India a Čína spolupracovali pri sledovaní ľadovcových jazier, zdieľaní satelitných údajov, včasnom varovaní a koordinácii zásahov.

Svetová banka tento týždeň sprístupnila na núdzovú pomoc a začiatok obnovy financovanie do 170 miliónov dolárov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pápež vyzýva na globálne pravidlá pre umelú inteligenciu

Vatikán dlhodobo varuje pred rizikami umelej inteligencie a pápež Lev XIV. stavia túto tému do centra svojho pontifikátu. Na štvrtkovom zasadnutí Pápežskej akadémie vied opäť vyzval svetových lídrov, aby nad technológiou múdro dohliadali. O rizikách AI má hovoriť aj v piatok v sídle UNESCO v Paríži.

Kňaz a popredný vatikánsky poradca pre umelú inteligenciu Paolo Benanti zdôraznil, že Svätá stolica upozorňovala na transformačnú silu technológie už roky pred súčasnými varovaniami technologických spoločností. Kardinál Pietro Parolin zase vyhlásil, že v stávke je budúcnosť ľudstva a jednotlivé štáty nemôžu pri regulácii AI postupovať samostatne.

Lev XIV. upozorňuje najmä na riziká autonómnych zbraňových systémov, aké sa používajú aj vo vojne na Ukrajine. Podľa pápeža sa ich vývoj dostal prakticky mimo dosahu ľudskej kontroly. Benanti prirovnal drony riadené umelou inteligenciou k nášľapným mínam, ktoré nerozlišujú medzi svojimi cieľmi.

Benanti zároveň prirovnal varovania Vatikánu pred AI k dlhodobým výzvam pápežov na jadrové odzbrojenie. Kým jadrové zbrane možno skladovať, počítať a kontrolovať, umelá inteligencia je podľa neho menej viditeľná a manipulácia obsahu vytvoreného AI môže narušiť schopnosť ľudí fungovať spoločne ako spoločnosť.

(reuters, max)

Minúta  |  

OSN: Netanjahu kritizoval Európu, Mamdaniho aj Irán

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu využil prejav na Valnom zhromaždení OSN na obhajobu vojenských krokov Izraela a ostrú kritiku svojich odporcov. Jeho vystúpenie sprevádzal protest desiatok delegátov, ktorí opustili sálu.

Netanjahu ich následne označil za „morálnych zbabelcov“. Útočil aj na starostu New Yorku Zohrana Mamdaniho, ktorý ho označuje za vojnového zločinca a kritizuje izraelský postup voči Palestínčanom. Netanjahu tieto tvrdenia odmieta a Mamdaniho obvinil z podpory Hamasu, pričom podľa Reuters je toto obvinenie nepravdivé.

Prejav zaznel necelých päť týždňov pred izraelskými parlamentnými voľbami a podľa Reuters svojím charakterom pripomínal predvolebnú reč. Netanjahu sa venoval aj Iránu a Hizballáhu a pochválil amerického prezidenta Donalda Trumpa.

V uliciach New Yorku sa medzitým zhromaždili stovky demonštrantov protestujúcich proti izraelskej politike.

(reuters)

Minúta  |  

Biely dom vrátil trom médiám prístup až po zásahu súdu

Novinári CNN, MS NOW a Politica sa vo štvrtok opäť dostali do sídla amerického prezidenta. Federálny sudca Tim Kelly deň predtým nariadil okamžité obnovenie ich akreditácií na 14 dní. Zákaz nariadený Donaldom Trumpom podľa neho pravdepodobne porušil ich ústavné právo na riadny postup.

Obnova prístupu sa však oneskorila. Médiá ráno oznámili súdu, že ich reportérov stále nepúšťajú dnu, a požiadali o naliehavé pojednávanie. Biely dom následne informoval, že preukazy pripravil na vyzdvihnutie pri vstupe. Sudca žiadosť o pojednávanie zamietol.

Trump zákaz zdôvodňoval podľa neho nepravdivým spravodajstvom a hrozbou pre národnú bezpečnosť. Kelly, ktorého prezident vymenoval počas svojho prvého funkčného obdobia, však nenašiel dôkazy, že odobratie akreditácií bezpečnosť ochráni. Tri médiá namietajú aj porušenie slobody tlače. Podporili ich ďalšie redakcie vrátane agentúry Reuters.

Spor zasiahol aj spoločné televízne pokrytie prezidentových podujatí. Po vylúčení CNN ho televízie dočasne pozastavili a príchod čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga do Bieleho domu vo štvrtok nesnímali kamery spoločného štábu.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.