Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pavel Moskve: NATO možno bude musieť zostreliť narušiteľov

Spojenci musia podľa českého prezidenta Petra Pavla ukázať ochotu reagovať na ruské provokácie. Inak bude Moskva ďalej skúšať hranice Aliancie, povedal v rozhovore pre Fox News Digital počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

„Obávam sa, že na našej strane vidia nedostatok vôle konať rozhodne,“ povedal Pavel. „V ruskom ponímaní je to prejav slabosti. A oni rešpektujú silu.“

Bývalý predseda Vojenského výboru NATO pripustil, že môže nastať chvíľa, keď bude potrebné zostreliť lietadlo alebo dron testujúci pripravenosť spojencov. Rozlišuje však medzi náhodným narušením vzdušného priestoru a úmyselným vniknutím.

Ak narušiteľ nereaguje na varovania a ďalšie opatrenia, Aliancia podľa neho musí konať. Moskva totiž môže zdržanlivosť vnímať ako slabosť.

Pavel hovoril po tom, ako ruský vojenský vrtuľník v stredu krátko prenikol z Kaliningradu do poľského vzdušného priestoru. Varoval tiež pred nedostatkom zásob munície v krajinách NATO a vyzval na rýchlejšiu výrobu zbraní.

K rokovaniam o Ukrajine je skeptický. Tvrdí, že Rusko zatiaľ neprejavilo vážnu snahu vyjednávať. Skutočné rozhovory by podľa neho vyžadovali najprv prímerie a potom rokovania bez predbežných podmienok.

(foxnews, bak)

Minúta  |  

Stubb prosí Muska o Starlink na zásahy ruského územia

Fínsky prezident Alexander Stubb vyzval majiteľa spoločnosti SpaceX Elona Muska, aby Ukrajine umožnil využívať satelitné pripojenie aj v oblastiach, odkiaľ Rusko odpaľuje balistické rakety.

Podľa Stubba by tak Kyjev mohol zasahovať odpaľovacie zariadenia na okupovanom ukrajinskom území i v Rusku a zachraňovať životy.

Stubb to povedal agentúre Reuters v New Yorku. Ukrajina sa pred zimou obáva ďalších útokov na elektrárne a teplárne. Balistické rakety dokáže zachytávať systém Patriot, jeho zásoby munície sú však značne vyčerpané.

Starlink je už dôležitý pre ukrajinskú komunikáciu na bojisku a riadenie dronov. Nad ruským územím však nefunguje.

Kyjev podľa fínskeho prezidenta potrebuje protivzdušnú obranu, zabezpečenie energetických zariadení na zimu a peniaze. Stubb neočakáva koniec vojny pred zimou.

Za najjednoduchšie riešenie považuje bezpodmienečné prímerie, po ktorom by nasledovali rokovania o bezpečnosti, území či obnove krajiny. Spomenul aj možnosť zmrazenia bojov pozdĺž frontovej línie s nárazníkovými pásmami alebo čiastočného prímeria týkajúceho sa energetiky a prepravy obilia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Ruský plyn môže SPP nahradiť z Alžírska či Azerbajdžanu

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) rokuje o dodávkach zemného plynu z Alžírska a Azerbajdžanu, ktorými chce čiastočne nahradiť ruský plyn. Zvažuje aj skvapalnený plyn a nákupy na spotovom trhu.

Na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu to povedal predseda predstavenstva SPP Juraj Ondris. Európska únia zakázala dovoz ruského potrubného plynu najneskôr od novembra 2027.

Dodávky z Azerbajdžanu si SPP už skúšobne overil. Pri Alžírsku zostáva otázkou preprava cez Tunisko do Talianska. Tunisko si totiž nepravidelne odoberá časť plynu ako náhradu za tranzit, čo by sa muselo premietnuť do ceny.

Najlacnejší je podľa Ondrisa stále ruský plyn dodávaný Gazpromom až na Slovensko. Z alternatívnych trás vychádza najvýhodnejšie preprava cez Nemecko a Česko, približne za tri eurá za megawatthodinu; najdrahšia je cez Poľsko.

Prepravné náklady zvyšujú cenu plynu asi o päť až desať percent. Tá po začiatku konfliktu medzi USA a Iránom stúpla nad 70 eur za megawatthodinu.

SPP má plyn pre domácnosti na rok 2027 nakúpený a rozhodujúce obdobie na určenie regulovanej ceny sa skončilo. Ak však zostane Hormuzský prieliv uzavretý, vysoké ceny sa môžu prejaviť v roku 2028. Firmy pocítia zdraženie skôr podľa spôsobu nákupu a platnosti zmlúv.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kuciak a Kušnírová ožijú na obrazovke. Seriál je hotový

Šesťdielny seriál Naši ľudia o vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej je po troch rokoch príprav nakrútený. Oznámila to režisérka Tereza Nvotová, ktorá pôsobí v Česku. Premiéra je naplánovaná na budúci rok.

Projekt vznikol najmä vďaka Českej televízii, nemeckej ZDF, francúzskej ARTE a produkcii HBO. Slovenské televízie oň podľa režisérky záujem nemali.

Slovenská televízia a rozhlas už skôr oznámila, že sa na ňom nebude podieľať. Markíza svoje rozhodnutie vysvetlila tým, že téme sa venovala vo viacerých dokumentoch a sústreďuje sa na vlastné projekty.

Nvotová pripisuje zahraničnú podporu tomu, že príbeh podľa nej presahuje hranice Slovenska. Dodala, že rodiny zavraždeného páru sú do tvorby zapojené od začiatku.

Scenár napísal Miro Šifra, producentmi sú Jakub Viktorín a Tomáš Hrubý. Projekt získal už v prípravnej fáze ocenenie na televíznom festivale Series Mania Forum 2024 vo francúzskom Lille spojené so štipendiom 50-tisíc eur.

(aktuality, bak)

Minúta  |  

Koniec vojny je v rukách USA, tvrdí iránsky prezident

Masúd Pezeškiján vyhlásil, že Teherán nechce pokračovať v bojoch, ale rozhodnutie o ich ukončení pripisuje Washingtonu. V rozhovore pre Fox News tak odpovedal na otázku, či sa konflikt môže skončiť ešte tento rok. Na Valnom zhromaždení OSN zároveň povedal, že jeho krajina sa americkému tlaku nevzdá.

Prezident USA Donald Trump v utorok pohrozil, že bez dohody môže Irán „zlikvidovať“, zároveň však naznačil, že dohoda by mohla prísť čoskoro. Medzi cieľmi vojny spomína oslabenie iránskych jadrových kapacít.

Boje sa začali 28. februára útokmi Spojených štátov a Izraela na Irán. Ten odpovedal údermi na Izrael a štáty Perzského zálivu, v ktorých sa nachádzajú americké základne. Americké a izraelské útoky na Irán spolu s izraelskými útokmi na Libanon si vyžiadali tisíce obetí a vysídlili milióny ľudí.

Irán popiera, že sa usiluje získať jadrové zbrane, a tvrdí, že ako signatár Zmluvy o nešírení jadrových zbraní má právo na mierové využívanie jadrovej technológie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nemecký priemysel žiada pritvrdiť voči Číne

Európa by mala dôslednejšie znižovať hospodárske riziká spojené s Pekingom, diverzifikovať dodávateľské reťazce a budovať nové partnerstvá.

Vo svojom piatkovom dokumente to požaduje združenie BDI, ktoré zastupuje veľkých nemeckých výrobcov. Zároveň varuje pred plošným protekcionizmom, konkrétne opatrenia však nepredstavilo.

Firmy zvyšujú tlak na kancelára Friedricha Merza, aby ráznejšie reagoval na to, čo označujú za neférovú konkurenciu čínskych podnikov.

Podľa výkonnej riaditeľky BDI Tanji Gönnerovej by Európska únia mala vedieť rýchlo použiť nástroje proti dumpingu a štátnym dotáciám. Nové obchodné opatrenia však treba nastaviť opatrne.

Združenie zároveň vyzýva Nemecko a Úniu na rozšírenie hospodárskych vzťahov s ďalšími regiónmi.

Asertívnejší postup žiada aj voči Spojeným štátom. Ak americké protekcionistické kroky poškodia európske firmy, Únia by podľa BDI mala zvážiť primeranú odpoveď bez narušenia dlhodobého strategického partnerstva.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.