Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruský plyn môže SPP nahradiť z Alžírska či Azerbajdžanu

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) rokuje o dodávkach zemného plynu z Alžírska a Azerbajdžanu, ktorými chce čiastočne nahradiť ruský plyn. Zvažuje aj skvapalnený plyn a nákupy na spotovom trhu.

Na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu to povedal predseda predstavenstva SPP Juraj Ondris. Európska únia zakázala dovoz ruského potrubného plynu najneskôr od novembra 2027.

Dodávky z Azerbajdžanu si SPP už skúšobne overil. Pri Alžírsku zostáva otázkou preprava cez Tunisko do Talianska. Tunisko si totiž nepravidelne odoberá časť plynu ako náhradu za tranzit, čo by sa muselo premietnuť do ceny.

Najlacnejší je podľa Ondrisa stále ruský plyn dodávaný Gazpromom až na Slovensko. Z alternatívnych trás vychádza najvýhodnejšie preprava cez Nemecko a Česko, približne za tri eurá za megawatthodinu; najdrahšia je cez Poľsko.

Prepravné náklady zvyšujú cenu plynu asi o päť až desať percent. Tá po začiatku konfliktu medzi USA a Iránom stúpla nad 70 eur za megawatthodinu.

SPP má plyn pre domácnosti na rok 2027 nakúpený a rozhodujúce obdobie na určenie regulovanej ceny sa skončilo. Ak však zostane Hormuzský prieliv uzavretý, vysoké ceny sa môžu prejaviť v roku 2028. Firmy pocítia zdraženie skôr podľa spôsobu nákupu a platnosti zmlúv.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kuciak a Kušnírová ožijú na obrazovke. Seriál je hotový

Šesťdielny seriál Naši ľudia o vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej je po troch rokoch príprav nakrútený. Oznámila to režisérka Tereza Nvotová, ktorá pôsobí v Česku. Premiéra je naplánovaná na budúci rok.

Projekt vznikol najmä vďaka Českej televízii, nemeckej ZDF, francúzskej ARTE a produkcii HBO. Slovenské televízie oň podľa režisérky záujem nemali.

Slovenská televízia a rozhlas už skôr oznámila, že sa na ňom nebude podieľať. Markíza svoje rozhodnutie vysvetlila tým, že téme sa venovala vo viacerých dokumentoch a sústreďuje sa na vlastné projekty.

Nvotová pripisuje zahraničnú podporu tomu, že príbeh podľa nej presahuje hranice Slovenska. Dodala, že rodiny zavraždeného páru sú do tvorby zapojené od začiatku.

Scenár napísal Miro Šifra, producentmi sú Jakub Viktorín a Tomáš Hrubý. Projekt získal už v prípravnej fáze ocenenie na televíznom festivale Series Mania Forum 2024 vo francúzskom Lille spojené so štipendiom 50-tisíc eur.

(aktuality, bak)

Minúta  |  

Koniec vojny je v rukách USA, tvrdí iránsky prezident

Masúd Pezeškiján vyhlásil, že Teherán nechce pokračovať v bojoch, ale rozhodnutie o ich ukončení pripisuje Washingtonu. V rozhovore pre Fox News tak odpovedal na otázku, či sa konflikt môže skončiť ešte tento rok. Na Valnom zhromaždení OSN zároveň povedal, že jeho krajina sa americkému tlaku nevzdá.

Prezident USA Donald Trump v utorok pohrozil, že bez dohody môže Irán „zlikvidovať“, zároveň však naznačil, že dohoda by mohla prísť čoskoro. Medzi cieľmi vojny spomína oslabenie iránskych jadrových kapacít.

Boje sa začali 28. februára útokmi Spojených štátov a Izraela na Irán. Ten odpovedal údermi na Izrael a štáty Perzského zálivu, v ktorých sa nachádzajú americké základne. Americké a izraelské útoky na Irán spolu s izraelskými útokmi na Libanon si vyžiadali tisíce obetí a vysídlili milióny ľudí.

Irán popiera, že sa usiluje získať jadrové zbrane, a tvrdí, že ako signatár Zmluvy o nešírení jadrových zbraní má právo na mierové využívanie jadrovej technológie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nemecký priemysel žiada pritvrdiť voči Číne

Európa by mala dôslednejšie znižovať hospodárske riziká spojené s Pekingom, diverzifikovať dodávateľské reťazce a budovať nové partnerstvá.

Vo svojom piatkovom dokumente to požaduje združenie BDI, ktoré zastupuje veľkých nemeckých výrobcov. Zároveň varuje pred plošným protekcionizmom, konkrétne opatrenia však nepredstavilo.

Firmy zvyšujú tlak na kancelára Friedricha Merza, aby ráznejšie reagoval na to, čo označujú za neférovú konkurenciu čínskych podnikov.

Podľa výkonnej riaditeľky BDI Tanji Gönnerovej by Európska únia mala vedieť rýchlo použiť nástroje proti dumpingu a štátnym dotáciám. Nové obchodné opatrenia však treba nastaviť opatrne.

Združenie zároveň vyzýva Nemecko a Úniu na rozšírenie hospodárskych vzťahov s ďalšími regiónmi.

Asertívnejší postup žiada aj voči Spojeným štátom. Ak americké protekcionistické kroky poškodia európske firmy, Únia by podľa BDI mala zvážiť primeranú odpoveď bez narušenia dlhodobého strategického partnerstva.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nepál po ľadovcovej katastrofe žiada granty namiesto pôžičiek

Pri povodni, ktorá pred štyrmi týždňami zasiahla himalájske údolia, zahynulo najmenej 1 450 ľudí. Premiér Balendra Shah na Valnom zhromaždení OSN vyzval svet, aby krajine pomohol s obnovou bez ďalšieho zadlžovania. Jej náklady odhaduje približne na desať percent hrubého domáceho produktu.

„Keď klimatická katastrofa zničí infraštruktúru chudobnej krajiny, odpoveďou nemôže byť jednoducho ďalšia obrovská pôžička,“ povedal Shah. Žiada dostatočnú pomoc vo forme grantov.

Zrútenie ľadovca pri hranici Nepálu s čínskym Tibetom koncom augusta vyvolalo zosuvy pôdy a prívalovú povodeň. Voda zničila cesty, mosty, školy aj domy.

Pátranie stále pokračuje. Viac než 6 000 ľudí zostáva nezvestných a premiér sa obáva, že mnohých sa už nepodarí nájsť.

Shah navrhol, aby Nepál, India a Čína spolupracovali pri sledovaní ľadovcových jazier, zdieľaní satelitných údajov, včasnom varovaní a koordinácii zásahov.

Svetová banka tento týždeň sprístupnila na núdzovú pomoc a začiatok obnovy financovanie do 170 miliónov dolárov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pápež vyzýva na globálne pravidlá pre umelú inteligenciu

Vatikán dlhodobo varuje pred rizikami umelej inteligencie a pápež Lev XIV. stavia túto tému do centra svojho pontifikátu. Na štvrtkovom zasadnutí Pápežskej akadémie vied opäť vyzval svetových lídrov, aby nad technológiou múdro dohliadali. O rizikách AI má hovoriť aj v piatok v sídle UNESCO v Paríži.

Kňaz a popredný vatikánsky poradca pre umelú inteligenciu Paolo Benanti zdôraznil, že Svätá stolica upozorňovala na transformačnú silu technológie už roky pred súčasnými varovaniami technologických spoločností. Kardinál Pietro Parolin zase vyhlásil, že v stávke je budúcnosť ľudstva a jednotlivé štáty nemôžu pri regulácii AI postupovať samostatne.

Lev XIV. upozorňuje najmä na riziká autonómnych zbraňových systémov, aké sa používajú aj vo vojne na Ukrajine. Podľa pápeža sa ich vývoj dostal prakticky mimo dosahu ľudskej kontroly. Benanti prirovnal drony riadené umelou inteligenciou k nášľapným mínam, ktoré nerozlišujú medzi svojimi cieľmi.

Benanti zároveň prirovnal varovania Vatikánu pred AI k dlhodobým výzvam pápežov na jadrové odzbrojenie. Kým jadrové zbrane možno skladovať, počítať a kontrolovať, umelá inteligencia je podľa neho menej viditeľná a manipulácia obsahu vytvoreného AI môže narušiť schopnosť ľudí fungovať spoločne ako spoločnosť.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.