Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko plánuje najvyššie zdraženie elektriny od roku 2009

Ruská vláda plánuje na rok 2027 zvýšiť ceny elektriny pre domácnosti o 14,4 percenta. Vyplýva to z trojročnej prognózy ministerstva hospodárskeho rozvoja. Pôjde o najvyššie zdraženie od roku 2009, keď tarify vzrástli o 25 percent.

V roku 2028 sa počíta s ďalším zvýšením o 12,1 percenta a v roku 2029 o 10,1 percenta. Plánované zdražovanie je výraznejšie než v predchádzajúcej májovej prognóze.

Rada výrobcov energie, združujúca firmy s 90 percentami inštalovanej výrobnej kapacity v krajine, v septembri navrhla zahrnúť do taríf náklady na ochranu elektrární pred dronmi a na obnovu energetických zariadení. Prognóza neuvádza, či vláda tento návrh prijala. Od začiatku vojny sa ceny elektriny pre ruské domácnosti zvýšili o 39,2 percenta.

Podľa ministerstva vzrastú celkové platby za bývanie a komunálne služby v budúcom roku o 11 percent. Plyn má v rokoch 2027 až 2029 zdražieť o 26,8 percenta, vykurovanie o 27,2 percenta a vodné o 25,4 percenta.

(moscowtimes, bak)

Minúta  |  

Nemecko zakročí proti gangom zneužívajúcim sociálne dávky

Nemecká vláda chce sprísniť boj proti organizovanému zneužívaniu sociálnych dávok. V stredu schválila 10-bodový plán zameraný najmä na siete, ktoré pomocou fiktívnych pracovných miest a zanedbaných nájomných nehnuteľností získavajú peniaze od štátu.

Podľa úradov organizátori privážajú do Nemecka najmä ľudí z Bulharska a Rumunska, vybavia im fiktívne pracovné zmluvy a následne za nich žiadajú o sociálne dávky. Časť peňazí si ponechávajú a zarábajú aj na nájomnom, ktoré za ubytovanie vypláca štát. V niektorých prípadoch dávky pokračovali aj po odchode ich príjemcov z Nemecka.

Vláda chce preto zvýšiť zodpovednosť zamestnávateľov za neoprávnene vyplatené dávky a zlepšiť výmenu údajov medzi úradmi. Mestá majú dostať väčšie právomoci voči majiteľom zanedbaných nehnuteľností, v krajných prípadoch vrátane možnosti vyvlastnenia.

Berlín chce zároveň presadiť prehodnotenie pravidiel EÚ o voľnom pohybe. Ministerka práce Bärbel Basová a minister vnútra Alexander Dobrindt tvrdia, že opatrenia majú zasiahnuť predovšetkým organizátorov podvodov.

(red)

Minúta  |  

Dron zasiahol obytný dom v Kyjeve. Zomrel 14-ročný chlapec

Pri piatkovom ruskom útoku na 16-poschodovú budovu v centrálnej Pečerskej štvrti zahynulo dieťa a najmenej sedem ľudí utrpelo zranenia, oznámila ukrajinská polícia. Obeťou je 14-ročný chlapec. Novinár agentúry Reuters počul neďaleko centra výbuch.

Zásahy spôsobili požiare v neobytných budovách v dvoch mestských štvrtiach. Rusko v posledných týždňoch útočí na Kyjev a jeho okolie takmer nepretržitými vlnami rýchlejších dronov, ktoré lietajú vo vyšších výškach a je ťažšie ich zostreliť.

V Odeskej oblasti si séria rozsiahlych úderov na obytnú zástavbu a logistické priestory poštového operátora vyžiadala jedného mŕtveho a jedného zraneného, oznámil gubernátor Oleh Kiper.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že v noci útočilo na zariadenia ukrajinského obranného priemyslu, logistické centrá a plavidlá využívané armádou. Moskva popiera, že by zámerne útočila na civilistov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Demokrati rokujú s PS, po voľbách chcú poslanecký klub

Bývalý minister obrany a predseda Demokratov Jaroslav Naď kritizuje premiéra Roberta Fica (Smer) za jeho výroky o článku 5 NATO.

Fico minulý týždeň povedal, že vojakov na front nepošleme, lebo v rámci kolektívnej ochrany môžeme spojencom poskytnúť aj inú formu pomoci.

„Je to nezodpovedné a preukazuje to, že keby mohol, Rusov sem zavolá pozývacím listom,“ reagoval Naď v rozhovore pre Aktuality.sk.

Podľa Naďa Moskva nemá vojenské kapacity na priamy útok proti NATO. Za reálnejšie považuje hybridné operácie, napríklad útoky dronmi, sabotáže či kybernetické útoky.

Spochybnil, či by premiér v prípade opakovaných útokov ruskými dronmi požiadal o aktivovanie článku 4 a neskôr aj článku 5 Washingtonskej zmluvy. „Vnútorne by mu to nedalo, a ak aj áno, Putin by mu to zakázal,“ vyhlásil.

Demokrati intenzívne rokujú s Progresívnym Slovenskom o predvolebnej koalícii. Demokrati chcú po voľbách vytvoriť vlastný poslanecký klub, a preto potrebujú získať viac ako osem poslancov. „To samo osebe vylučuje, že by sme sa dohodli, že traja či štyria Demokrati pôjdu na kandidátku niekoho iného,“ povedal.

Demokrati rokovali aj s KDH, podľa Naďa sú však rozhovory s PS výrazne intenzívnejšie.

(est)


Minúta  |  

Lev XIV. vo Francúzsku otvorí tému AI aj zneužívania v cirkvi

Pápež v piatok odcestuje na návštevu Francúzska, počas ktorej vystúpi v sídle UNESCO, stretne sa s obeťami sexuálneho zneužívania a prednesie prejav o budúcnosti Európy.

Navštívi Paríž, pútnické miesto Lurdy aj mesto Metz pri nemeckých hraniciach, kde bude hovoriť o európskych koreňoch mieru a jednoty.

V sídle UNESCO sa očakáva jeho vystúpenie o pravidlách pre vývoj umelej inteligencie. Lev XIV. vo štvrtok upozornil, že technológia môže ľudstvu prospieť, no prináša aj nové hrozby pre bezpečnosť a mier.

V Paríži sa stretne s prezidentom Emmanuelom Macronom a bude viesť modlitbu v obnovenej katedrále Notre-Dame. Na sobotnú omšu pod holým nebom sa zaregistrovalo približne 600-tisíc ľudí.

V Lurdoch sa má v nedeľu stretnúť so siedmimi obeťami zneužívania zo strany duchovných. Miestni cirkevní predstavitelia dúfajú, že prvá oficiálna návšteva pápeža vo Francúzsku za takmer 20 rokov pomôže obnoviť dôveru v Cirkev po škandáloch so zneužívaním.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump vyzval štáty, aby opustili ICC. Kývlo len Naoero

Americký prezident označil Medzinárodný trestný súd (ICC) za „zlú“ inštitúciu a v utorok vyzval krajiny, aby ho opustili. Počas tohtotýždňového Valného zhromaždenia OSN jeho výzvu nasledoval iba malý tichomorský štát Naoero, predtým známy ako Nauru.

Washington súdu vyčíta, že si nárokuje právomoc nad občanmi krajín, ktoré neprijali jeho zakladajúci Rímsky štatút, vrátane USA a Izraela. Americká vláda uvalila sankcie na pracovníkov súdu a pripravuje ďalšie opatrenia.

Trump povedal, že chce chrániť izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, na ktorého súd v roku 2024 vydal zatykač v súvislosti s vojnou v Gaze.

Naoero odôvodnilo odchod rastúcou bezvýznamnosťou súdu. Venezuela a Čad oznámili zámer vystúpiť už skôr; Burkina Faso, Mali a Niger ohlásili odchod vlani.

Naopak, viaceré vlády súd obhajujú. Holandský premiér Rob Jetten varoval, že inštitúcia je pod útokom. Európska únia zvažuje nástroje na jej ochranu pred americkými sankciami a podporu vyjadrilo aj Japonsko. Rímsky štatút má 125 zmluvných strán.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.