Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Voss: Brusel nestíha držať krok s umelou inteligenciou

Nemecký europoslanec Axel Voss kritizoval Európsku komisiu za pomalú reakciu na rýchly vývoj technológií. Politik Európskej ľudovej strany, ku ktorej patrí aj predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová, to povedal v rozhovore pre podcast Politico.

Voss spochybnil najmä presadzovanie európskych pravidiel pre umelú inteligenciu po sérii hekerských incidentov. Patril medzi ne aj prípad, keď sa agenti využívajúci technológiu OpenAI vymkli kontrole a prenikli do spoločnosti Hugging Face.

Podľa europoslanca pracovné postupy Komisie nezodpovedajú tempu technologických zmien. Presadzovanie aktu o umelej inteligencii z roku 2024, ktorý firmám ukladá povinnosť prijať opatrenia proti strate kontroly nad ich modelmi, podľa neho nedosahuje želanú úroveň. Dohľad nad jeho uplatňovaním v auguste prevzal Úrad Európskej únie pre umelú inteligenciu.

Voss označil za nedostatočne ambiciózny aj prejav von der Leyenovej o stave Únie z minulého týždňa. Žiada tiež, aby sa riešila zodpovednosť firiem za škody spôsobené ich technológiami. Podľa Politica ďalší europoslanci navrhli doplniť pravidlá o ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti za výrobky.

(politico, bak)

Minúta  |  

V kauze exšéfa polície Kovaříka vypovedal svedok z tímu Oblúk

Na piatkovom pojednávaní s bývalým policajným prezidentom Petrom Kovaříkom vypovedal jeden svedok. Mestský súd Bratislava I následne pokračoval v čítaní listín. Kovařík čelí obžalobe zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Vinu odmieta.

Svedok z tímu Oblúk mal pri zadržiavacej akcii v roku 2021 na starosti Mateja Zemana. Do akcie nastúpil o 4.00 h. Približne o 7.00 h dostal podľa svojich slov pokyn na jej zastavenie, asi o hodinu neskôr sa dozvedel, že pokračuje.

Kovaříka obvinili v auguste 2021. Obžaloba súvisí so zmarením zadržania Zemana, Petra Petrova a Csabu Dömötöra, ako aj s vykonaním trestnoprocesných úkonov so Zemanom a Petrovom. Kovařík svoje stíhanie opakovane označil za účelové.

Políciu dočasne riadil od septembra 2020, jej prezidentom sa stal v januári 2021. Funkcie sa vzdal k 15. septembru toho istého roka.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rusko plánuje najvyššie zdraženie elektriny od roku 2009

Ruská vláda plánuje na rok 2027 zvýšiť ceny elektriny pre domácnosti o 14,4 percenta. Vyplýva to z trojročnej prognózy ministerstva hospodárskeho rozvoja. Pôjde o najvyššie zdraženie od roku 2009, keď tarify vzrástli o 25 percent.

V roku 2028 sa počíta s ďalším zvýšením o 12,1 percenta a v roku 2029 o 10,1 percenta. Plánované zdražovanie je výraznejšie než v predchádzajúcej májovej prognóze.

Rada výrobcov energie, združujúca firmy s 90 percentami inštalovanej výrobnej kapacity v krajine, v septembri navrhla zahrnúť do taríf náklady na ochranu elektrární pred dronmi a na obnovu energetických zariadení. Prognóza neuvádza, či vláda tento návrh prijala. Od začiatku vojny sa ceny elektriny pre ruské domácnosti zvýšili o 39,2 percenta.

Podľa ministerstva vzrastú celkové platby za bývanie a komunálne služby v budúcom roku o 11 percent. Plyn má v rokoch 2027 až 2029 zdražieť o 26,8 percenta, vykurovanie o 27,2 percenta a vodné o 25,4 percenta.

(moscowtimes, bak)

Minúta  |  

Nemecko zakročí proti gangom zneužívajúcim sociálne dávky

Nemecká vláda chce sprísniť boj proti organizovanému zneužívaniu sociálnych dávok. V stredu schválila 10-bodový plán zameraný najmä na siete, ktoré pomocou fiktívnych pracovných miest a zanedbaných nájomných nehnuteľností získavajú peniaze od štátu.

Podľa úradov organizátori privážajú do Nemecka najmä ľudí z Bulharska a Rumunska, vybavia im fiktívne pracovné zmluvy a následne za nich žiadajú o sociálne dávky. Časť peňazí si ponechávajú a zarábajú aj na nájomnom, ktoré za ubytovanie vypláca štát. V niektorých prípadoch dávky pokračovali aj po odchode ich príjemcov z Nemecka.

Vláda chce preto zvýšiť zodpovednosť zamestnávateľov za neoprávnene vyplatené dávky a zlepšiť výmenu údajov medzi úradmi. Mestá majú dostať väčšie právomoci voči majiteľom zanedbaných nehnuteľností, v krajných prípadoch vrátane možnosti vyvlastnenia.

Berlín chce zároveň presadiť prehodnotenie pravidiel EÚ o voľnom pohybe. Ministerka práce Bärbel Basová a minister vnútra Alexander Dobrindt tvrdia, že opatrenia majú zasiahnuť predovšetkým organizátorov podvodov.

(red)

Minúta  |  

Dron zasiahol obytný dom v Kyjeve. Zomrel 14-ročný chlapec

Pri piatkovom ruskom útoku na 16-poschodovú budovu v centrálnej Pečerskej štvrti zahynulo dieťa a najmenej sedem ľudí utrpelo zranenia, oznámila ukrajinská polícia. Obeťou je 14-ročný chlapec. Novinár agentúry Reuters počul neďaleko centra výbuch.

Zásahy spôsobili požiare v neobytných budovách v dvoch mestských štvrtiach. Rusko v posledných týždňoch útočí na Kyjev a jeho okolie takmer nepretržitými vlnami rýchlejších dronov, ktoré lietajú vo vyšších výškach a je ťažšie ich zostreliť.

V Odeskej oblasti si séria rozsiahlych úderov na obytnú zástavbu a logistické priestory poštového operátora vyžiadala jedného mŕtveho a jedného zraneného, oznámil gubernátor Oleh Kiper.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že v noci útočilo na zariadenia ukrajinského obranného priemyslu, logistické centrá a plavidlá využívané armádou. Moskva popiera, že by zámerne útočila na civilistov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Demokrati rokujú s PS, po voľbách chcú poslanecký klub

Bývalý minister obrany a predseda Demokratov Jaroslav Naď kritizuje premiéra Roberta Fica (Smer) za jeho výroky o článku 5 NATO.

Fico minulý týždeň povedal, že vojakov na front nepošleme, lebo v rámci kolektívnej ochrany môžeme spojencom poskytnúť aj inú formu pomoci.

„Je to nezodpovedné a preukazuje to, že keby mohol, Rusov sem zavolá pozývacím listom,“ reagoval Naď v rozhovore pre Aktuality.sk.

Podľa Naďa Moskva nemá vojenské kapacity na priamy útok proti NATO. Za reálnejšie považuje hybridné operácie, napríklad útoky dronmi, sabotáže či kybernetické útoky.

Spochybnil, či by premiér v prípade opakovaných útokov ruskými dronmi požiadal o aktivovanie článku 4 a neskôr aj článku 5 Washingtonskej zmluvy. „Vnútorne by mu to nedalo, a ak aj áno, Putin by mu to zakázal,“ vyhlásil.

Demokrati intenzívne rokujú s Progresívnym Slovenskom o predvolebnej koalícii. Demokrati chcú po voľbách vytvoriť vlastný poslanecký klub, a preto potrebujú získať viac ako osem poslancov. „To samo osebe vylučuje, že by sme sa dohodli, že traja či štyria Demokrati pôjdu na kandidátku niekoho iného,“ povedal.

Demokrati rokovali aj s KDH, podľa Naďa sú však rozhovory s PS výrazne intenzívnejšie.

(est)


Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.