Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Nemecku protestovali proti povinnej vojenskej službe

V niekoľkých mestách nemeckej spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko v piatok demonštrovali stovky ľudí proti reforme vojenskej služby a prípadnému obnoveniu brannej povinnosti. Aliancia Školský štrajk proti brannej povinnosti avizovala protestné akcie vo viac ako 100 mestách po celom Nemecku.

Vo Freiburgu vyšlo do ulíc približne 250 ľudí, v Stuttgarte polícia evidovala okolo 200 účastníkov. Ďalších približne 120 ľudí protestovalo v Tübingene a 150 v Heidelbergu. Medzi účastníkmi boli najmä mladí ľudia, pridali sa však aj starší ľudia a zástupcovia odborových a protivojnových organizácií.

Demonštranti odmietali možné obnovenie brannej povinnosti a požadovali zastavenie zbrojenia. Kritizovali aj rast výdavkov na obranu a žiadali väčšie investície do sociálnej oblasti.

Nové pravidlá vojenskej služby platia v Nemecku od januára 2026. Ich súčasťou sú povinné lekárske prehliadky mladých mužov narodených od roku 2008, ktorými chce Bundeswehr získavať dobrovoľníkov. Ak by ich počet nestačil, Bundestag môže obnoviť brannú povinnosť, ktorú Nemecko pozastavilo v roku 2011.

Cieľom vlády je do polovice 30. rokov zvýšiť počet príslušníkov Bundeswehru približne na 460-tisíc.

(tagesschau, mja)

Minúta  |  

Nemecké firmy prijali 325-tisíc pracovníkov pre rastúcu byrokraciu

Nemeckí zamestnávatelia prijali za tri roky odhadom 325-tisíc dodatočných pracovníkov, aby zvládli rastúce zákonné a administratívne požiadavky. Vyplýva to zo štúdie Inštitútu pre výskum zamestnanosti, ktorý patrí pod Spolkový úrad práce.

Prieskum medzi viac ako 9 200 podnikmi ukázal, že nových pracovníkov pre byrokratické povinnosti prijalo 11 percent z nich. Odhad pritom nezahŕňa dodatočnú administratívu, ktorú vykonávajú existujúci zamestnanci. Viac ako polovica podnikov uviedla, že rastúca byrokracia znížila ich produktivitu.

Najväčšiu záťaž podľa respondentov predstavovalo všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov. Nasledovali európske požiadavky na kybernetickú bezpečnosť a nemecký zákon o náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch.

Samostatná analýza inštitútu Ifo ukázala, že byrokraciu a reguláciu považuje za jeden z najväčších problémov podnikania v Nemecku polovica firiem. Spomínali ich častejšie než vysoké ceny energií, náklady na pracovnú silu či nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

(red)

Minúta  |  

Ráž chce zlacniť prímestské autobusy a MHD

Ministerstvo dopravy rokuje so samosprávnymi krajmi a s krajskými mestami o znížení cien v prímestskej autobusovej doprave a mestskej hromadnej doprave. Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) uviedol, že štát preveruje možnosti, ako kompenzovať vysoké ceny pohonných látok.

Vláda už 23. septembra schválila zníženie cestovného vo vlakoch druhej triedy o 50 percent na obdobie 30 dní od 1. októbra. Podobné opatrenie chce rezort presadiť aj pri autobusovej doprave.

„Naša predstava je od 30 do 50 percent na prímestské autobusy, vždy v mesačnom období, aby sa to predlžovalo, a 50 percent na MHD,“ povedal Ráž. Dodal, že podľa predbežných prepočtov by náklady mohli byť pre štátny rozpočet prijateľné.

Konkrétny návrh má minister predstaviť na výjazdovom rokovaní vlády v stredu 30. septembra. Dovtedy chce vyčísliť náklady a spôsob financovania podpory.

Ráž reagoval aj na požiadavky cestných dopravcov, ktorí žiadajú opatrenia na zníženie cien benzínu a nafty. Združenie Česmad Slovakia tvrdí, že lacnejšie cestovné vo vlakoch ani prípadné zastropovanie maloobchodných marží neriešia vysoké ceny palív. Minister zdôraznil, že ceny pohonných látok patria do pôsobnosti ministerstva hospodárstva, nie rezortu dopravy.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Progresívci navrhnú odvolanie Tarabu

Progresívne Slovensko v utorok predloží v Národnej rade návrh na okamžité prerokovanie odvolania ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Oznámil to predseda hnutia Michal Šimečka na sociálnej sieti.

Podľa neho má hlasovanie ukázať, či súčasná vláda disponuje väčšinou a v akej zostave bude pokračovať. „Nech sa jasne ukážu počty. Nech ľudia vedia, či táto vláda končí alebo pokračuje, a ak áno, v akej zostave,“ uviedol.

Šimečka reagoval na vývoj okolo Tarabu, ktorého odvolanie najskôr navrhol premiér Robert Fico (Smer), neskôr však pripustil, že svoje rozhodnutie môže prehodnotiť. Predseda PS situáciu označil za „nedôstojné divadlo“.

Opozičné hnutie zároveň vyzvalo vládu, aby do vyriešenia koaličnej situácie neprijímala ďalšie rozhodnutia týkajúce sa veľkých investícií bez konzultácie s opozíciou. „Rozpadnutý zlepenec nemôže ďalej zadlžovať naše deti a vnučky,“ vyhlásil Šimečka. Za najlepšie riešenie považuje odchod súčasnej vlády.

(mja)

Minúta  |  

Poslanci venovali väčšinu dňa záverečnému účtu

Poslanci Národnej rady SR ukončili v piatok ôsmy rokovací deň 61. schôdze. Záver dňa patril zlúčenej rozprave k opozičným návrhom SaS a PS, ktoré majú vyňať samosprávy zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy.

Väčšinu dňa venovali poslanci diskusii o štátnom záverečnom účte SR za rok 2025. Rozprava trvala viac ako štyri hodiny.

Následne parlament prerokoval sedem vládnych návrhov, ktoré predniesol minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Zmeny v zákonoch o účtovníctve a poisťovníctve majú znížiť administratívnu záťaž. Úprava pravidiel DPH pre platformovú ekonomiku má zlepšiť výber dane a obmedziť narúšanie hospodárskej súťaže pri službách poskytovaných cez online platformy.

Poslanci sa zaoberali aj zmenami v spotrebných daniach, ktoré sa týkajú alkoholických nápojov, minerálnych olejov, tabaku, elektriny, uhlia a zemného plynu. Ich cieľom je zefektívniť správu daní a zlepšiť podnikateľské prostredie.

Na programe boli aj návrh zákona o oficiálnej štatistike, novela zákona o dorovnávacej dani a návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o výklade a uplatňovaní Zmluvy o energetickej charte.

Schôdza bude pokračovať v utorok 29. septembra. Poslanci majú prerokovať Víziu Slovensko 2040, pri ktorej by mal vystúpiť predseda SAV Martin Venhart. Hlasovanie je naplánované na 17.00.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Majerský kritizuje Pellegriniho: KDH rokovania neodmieta

KDH je podľa svojho predsedu Milana Majerského tvrdou, ale konštruktívnou opozičnou stranou, ktorá neodmieta rokovania o celospoločensky dôležitých témach. Uviedol to v reakcii na správu prezidenta Petra Pellegriniho o stave republiky.

Prezident v prejave zo 16. septembra kritizoval politické strany za odmietavé postoje a vyzval na hľadanie zhody pri strategických otázkach vrátane Vízie Slovensko 2040.

Majerský odmietol, že by KDH malo vopred negatívny postoj k dokumentu pripravovanému Slovenskou akadémiou vied. Hnutie sa podľa neho zapojilo do diskusie a presadzovalo napríklad väčšiu decentralizáciu verejnej správy a eurofondov.

KDH zároveň podporuje pozvanie pápeža Leva XIV. na Slovensko pri príležitosti budúcoročného 100. výročia vyhlásenia Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska. Majerský pripomenul aj účasť členov hnutia na Národnom pochode za život, ktorý označil za občianske podujatie.

Kriticky sa vyjadril k spôsobu konsolidácie verejných financií. Podľa neho vláda zaťažuje najmä občanov, rodiny a firmy namiesto šetrenia na fungovaní štátu. KDH sa k návrhu rozpočtu na rok 2027 vyjadrí až po jeho zverejnení.

Hnutie postaví v októbrových komunálnych a krajských voľbách 16 kandidátov na primátorov, 400 na starostov a takmer štyritisíc kandidátov na poslancov. Majerský bude obhajovať post predsedu Prešovského samosprávneho kraja.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.