Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci venovali väčšinu dňa záverečnému účtu

Poslanci Národnej rady SR ukončili v piatok ôsmy rokovací deň 61. schôdze. Záver dňa patril zlúčenej rozprave k opozičným návrhom SaS a PS, ktoré majú vyňať samosprávy zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy.

Väčšinu dňa venovali poslanci diskusii o štátnom záverečnom účte SR za rok 2025. Rozprava trvala viac ako štyri hodiny.

Následne parlament prerokoval sedem vládnych návrhov, ktoré predniesol minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Zmeny v zákonoch o účtovníctve a poisťovníctve majú znížiť administratívnu záťaž. Úprava pravidiel DPH pre platformovú ekonomiku má zlepšiť výber dane a obmedziť narúšanie hospodárskej súťaže pri službách poskytovaných cez online platformy.

Poslanci sa zaoberali aj zmenami v spotrebných daniach, ktoré sa týkajú alkoholických nápojov, minerálnych olejov, tabaku, elektriny, uhlia a zemného plynu. Ich cieľom je zefektívniť správu daní a zlepšiť podnikateľské prostredie.

Na programe boli aj návrh zákona o oficiálnej štatistike, novela zákona o dorovnávacej dani a návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o výklade a uplatňovaní Zmluvy o energetickej charte.

Schôdza bude pokračovať v utorok 29. septembra. Poslanci majú prerokovať Víziu Slovensko 2040, pri ktorej by mal vystúpiť predseda SAV Martin Venhart. Hlasovanie je naplánované na 17.00.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Majerský kritizuje Pellegriniho: KDH rokovania neodmieta

KDH je podľa svojho predsedu Milana Majerského tvrdou, ale konštruktívnou opozičnou stranou, ktorá neodmieta rokovania o celospoločensky dôležitých témach. Uviedol to v reakcii na správu prezidenta Petra Pellegriniho o stave republiky.

Prezident v prejave zo 16. septembra kritizoval politické strany za odmietavé postoje a vyzval na hľadanie zhody pri strategických otázkach vrátane Vízie Slovensko 2040.

Majerský odmietol, že by KDH malo vopred negatívny postoj k dokumentu pripravovanému Slovenskou akadémiou vied. Hnutie sa podľa neho zapojilo do diskusie a presadzovalo napríklad väčšiu decentralizáciu verejnej správy a eurofondov.

KDH zároveň podporuje pozvanie pápeža Leva XIV. na Slovensko pri príležitosti budúcoročného 100. výročia vyhlásenia Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska. Majerský pripomenul aj účasť členov hnutia na Národnom pochode za život, ktorý označil za občianske podujatie.

Kriticky sa vyjadril k spôsobu konsolidácie verejných financií. Podľa neho vláda zaťažuje najmä občanov, rodiny a firmy namiesto šetrenia na fungovaní štátu. KDH sa k návrhu rozpočtu na rok 2027 vyjadrí až po jeho zverejnení.

Hnutie postaví v októbrových komunálnych a krajských voľbách 16 kandidátov na primátorov, 400 na starostov a takmer štyritisíc kandidátov na poslancov. Majerský bude obhajovať post predsedu Prešovského samosprávneho kraja.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Nemecko schválilo zníženie dane z benzínu a nafty

Nemecko v piatok schválilo dočasné zníženie dane z benzínu a nafty, ktorým chce zmierniť dosahy vysokých cien pohonných hmôt. Opatrenie bude stáť spolkovú vládu a jednotlivé krajiny približne 2,5 miliardy eur.

Zákon schválil Spolkový snem a Spolková rada voči nemu nevzniesla námietky, takže opatrenie môže vstúpiť do platnosti. Od októbra do konca decembra vláda zníži daň z benzínu a nafty o 17 centov na liter.

Kabinet kancelára Friedricha Merza reaguje na prudký rast cien palív spôsobený vojnou s Iránom. Keďže konflikt na Blízkom východe nevykazuje známky zmiernenia, vláda obnovuje dočasné úľavy pre spotrebiteľov a firmy. Podľa Reuters sa pritom snaží tlmiť nespokojnosť verejnosti a rast podpory pravice.

Nemecko podobnú daňovú úľavu zaviedlo už na máj a jún tohto roka. Opatrenie stálo 1,6 miliardy eur a počas dvoch mesiacov jeho platnosti sa inflácia dočasne zmiernila.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump varoval Čínu pred spoluprácou s Iránom

Americký prezident Donald Trump počas rokovania s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom vo Washingtone zopakoval, že akákoľvek čínska pomoc Iránu je pre Spojené štáty neprijateľná. Uviedol to v piatok americký veľvyslanec v Číne David Perdue.

Washington podľa neho už pred niekoľkými týždňami Pekingu oznámil, že za neprijateľnú považuje priamu aj nepriamu pomoc Teheránu vrátane spravodajských informácií, vojenského vybavenia či súčiastok.

„Prezident Trump to včera opäť veľmi jasne povedal,“ uviedol Perdue v rozhovore pre CNBC. Zdôraznil, že Spojené štáty tento postoj Číne opakovane pripomínajú.

Rozhovor oboch prezidentov označil za veľmi otvorený a úprimný. Podľa Perdueho si Trump a Si postupne vytvárajú vzťah založený na určitej miere dôvery a pri každom ďalšom rozhovore dokážu otvorenejšie diskutovať o zložitých otázkach vo vzájomných vzťahoch.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Pápež odmietol jadrové zbrane aj náhradné materstvo

Pápež Lev XIV. v piatok počas návštevy Francúzska opätovne zdôraznil odmietavý postoj Katolíckej cirkvi k asistovanému umieraniu, náhradnému materstvu a genetickým manipuláciám. Vo svojom prejave v Elyzejskom paláci zároveň vyzval na ochranu ľudského života a odmietnutie jadrových zbraní.

„Ochrana práva na život predstavuje nevyhnutný základ každého ďalšieho ľudského práva,“ povedal pápež pred francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ďalšími predstaviteľmi.

Jeho slová prišli približne mesiac po tom, ako Francúzsko prijalo zákon zavádzajúci právo na pomoc pri umieraní. Za stanovených podmienok umožňuje pacientovi požiadať o smrtiacu látku, ktorú si podá sám, prípadne mu ju pri fyzickej neschopnosti môžu podať lekár alebo zdravotná sestra.

Lev XIV. kritizoval aj komerčné využívanie náhradného materstva, obchodovanie s ľudskými orgánmi a genetické zásahy.

V prejave sa venoval aj vojnám a rastúcemu zbrojeniu. Francúzsko vyzval, aby zostalo „neúnavným zástancom mieru a multilateralizmu“, najmä v Európe. Odmietol zároveň predstavu, že vlastníctvo jadrových zbraní zaručuje bezpečnosť, a varoval pred novými pretekmi v zbrojení.

Macron pritom v uplynulom období presadzuje posilnenie francúzskeho jadrového odstrašenia v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

EÚ uvoľní miliardy eur z fondu vojenskej pomoci Ukrajine

Členské štáty Európskej únie sa dohodli na uvoľnení 6,6 miliardy eur z Európskeho mierového nástroja, ktoré súvisia s vojenskou pomocou Ukrajine. V piatok to oznámila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Peniaze boli vo fonde zablokované niekoľko mesiacov, pôvodne pre nesúhlas predchádzajúcej maďarskej vlády premiéra Viktora Orbána.

Z celkovej sumy má 900 miliónov eur smerovať na vojenskú výcvikovú misiu EÚ pre Ukrajinu a ďalšia miliarda na spoločné nákupy vybavenia. Zvyšných 4,7 miliardy eur použijú na refundáciu členských štátov.

Niektoré krajiny už podľa Kallasovej avizovali, že peniaze získané späť z fondu opätovne použijú na podporu Ukrajiny. Nie je preto zatiaľ jasné, aká časť z celkových 6,6 miliardy eur napokon priamo poslúži Ukrajine. O použití refundovaných peňazí rozhodnú jednotlivé vlády.

„Je to dobrá správa pre Ukrajinu a zlá správa pre Rusko,“ uviedla Kallasová. EÚ podľa nej nebude v reakcii na ruské hybridné aktivity svoju podporu Kyjevu obmedzovať.

Európsky mierový nástroj slúži na financovanie vojenskej pomoci krajinám mimo EÚ a na refundáciu vojenskej pomoci poskytnutej členskými štátmi.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.