Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Taliansko chce obmedziť počet detí migrantov v triedach

Talianska vláda premiérky Giorgie Meloniovej chce obmedziť podiel žiakov, ktorí nehovoria plynule po taliansky, na najviac 30 percent v jednej triede. Medzi nové opatrenia patrí aj zákaz nosenia nikábu a burky v školách.

Minister školstva Giuseppe Valditara tvrdí, že obmedzenie je založené výlučne na jazykových kritériách a nie je namierené proti migrantom. Opatrenie má riešiť veľké rozdiely v znalosti taliančiny medzi žiakmi, ktoré môžu komplikovať vyučovanie.

Kritici však varujú pred segregáciou. Líderka opozičnej Demokratickej strany Elly Schleinová označila návrh za neuskutočniteľnú propagandu namierenú proti deťom migrantov. V oblastiach s vysokým podielom detí prisťahovalcov môže byť navyše náročné 30-percentnú hranicu dodržať.

Meloniová zákaz nikábu a burky obhajuje ako ochranu mladých žien pred núteným zahaľovaním. Opatrenie však môže mať aj opačný účinok, ak niektoré silne nábožensky založené rodiny stiahnu dcéry zo škôl alebo prejdú na domáce vzdelávanie.

(red)

Minúta  |  

Danko tlačí na odchod Tarabu, inak ho odvolá v parlamente

Predseda SNS Andrej Danko vyzval ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), aby dodržal svoj sľub a do 30. septembra odstúpil z funkcie. Inak ho SNS v parlamente odvolá.

Danko zdôraznil, že na základe rokovaní s premiérom Robertom Ficom (Smer) sa Taraba, rovnako ako Rudolf Huliak, fakticky stal ministrom Smeru, čo označil za v poradí druhé hrubé porušenie koaličnej dohody.

Šéf národniarov ostro skritizoval predsedu vlády za to, že si takýmto postupom dosadzuje vlastných ministrov a ustupuje vydieraniu zo strany jednotlivých poslancov Hlasu. Poznamenal, že za prípadné predčasné voľby bude niesť plnú zodpovednosť Fico.

Taraba však odstúpiť neplánuje. Naopak, v nedeľu privítal rozhodnutie premiéra vziať späť návrh na jeho odvolanie, čo považuje za dôkaz, že na jeho odchod neexistovali vecné dôvody. Deklaroval pritom ochotu naďalej spolupracovať s koalíciou a vyzval Danka, aby namiesto neustálej konfrontácie s vládou, premiérom a prezidentom radšej robil konštruktívnu politiku pre občanov.

Fico v nedeľu vyhlásil, že vycúva zo sporu medzi Dankom a Tarabom a oficiálne požiada prezidenta o vrátenie návrhu na ministrovo odvolanie. Priznal, že riadi doteraz najkomplikovanejšiu vládnu zostavu, a v dôsledku prehlbujúcich sa koaličných nezhôd po prvý raz pripustil aj možnosť konania predčasných parlamentných volieb už v januári.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nové luxusné tenisky Gucci sú „vyrobené v Číne“

Gucci začalo predávať nové tenisky vyrobené v Číne, ktorými sa snaží osloviť širší okruh zákazníkov. V Európe stoja približne 800 eur a v USA 1 000 dolárov, teda menej ako mnohé iné modely značky.

Módny dom patriaci skupine Kering sa snaží oživiť predaj po ďalšom poklese tržieb. V prvom polroku 2026 klesli jeho tržby medziročne o deväť percent na necelých 2,76 miliardy eur. Na porovnateľnej báze bol pokles päťpercentný.

Gucci zároveň znížilo ceny niektorých ďalších produktov, a to aj na čínskom trhu. Tento krok však prináša riziká pre luxusný imidž značky, ktorá dlhodobo zdôrazňuje taliansku remeselnú tradíciu a označenie „Made in Italy“.

Analytici z Berenbergu upozornili na možný rozpor medzi výrobou v Číne a luxusným imidžom, ktorý sa Gucci snaží obnoviť. Čínska výroba zároveň môže medzi zákazníkmi vyvolávať otázky, akú hodnotu má pri vysokých cenách taliansky pôvod výrobkov.

Gucci navyše čelí silnejšej konkurencii značiek strednej cenovej kategórie, ktoré ponúkajú výrobky vyrobené v Európe za podstatne nižšie ceny.

(red)

Minúta  |  

EÚ chystá harmonogram vstupu pre štyri kandidátske krajiny

Európska komisia podľa webu Politico pripravuje pre Čiernu Horu, Ukrajinu, Moldavsko a Albánsko osobitné cestovné mapy, ktoré majú spresniť ich cestu k členstvu v Únii. Po prvý raz majú obsahovať orientačné termíny dokončenia prístupových rokovaní aj konkrétne požiadavky na kandidátske krajiny.

Kosovo, Severné Macedónsko a Bosna a Hercegovina, ktoré sa nachádzajú v skoršej fáze prístupového procesu, zatiaľ podobné plány nedostanú. Rovnako ich Komisia nechystá pre Gruzínsko, Turecko a Srbsko, ktorých približovanie k EÚ uviazlo pre obavy z ústupu od demokratických princípov a právneho štátu.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová už v septembri prisľúbila cielenú podporu kandidátom, ktorí dosiahli najväčší pokrok.

Brusel zároveň pripravuje samostatnú revíziu predvstupovej politiky. Tá má kandidátom umožniť postupnú integráciu a priniesť ekonomické výhody ešte pred plným členstvom. Komisia zvažuje aj prechodné obdobia a ochranné mechanizmy, ktoré majú zabrániť novým členom blokovať kľúčové politiky EÚ.

(max)

Minúta  |  

Ebola v Kongu prekročila hranicu osemtisíc prípadov

V Demokratickej republike Kongo potvrdili počas súčasnej epidémie 8 067 prípadov eboly. Podľa pondelkovej správy tamojšieho úradu verejného zdravotníctva chorobe podľahlo 3 901 ľudí.

Epidémia spôsobená vírusom Bundibugyo už počtom prípadov aj úmrtí prekonala konžskú epidémiu z rokov 2018 až 2020. Ide tak o najväčšiu a najsmrteľnejšiu epidémiu v dejinách krajiny.

V celosvetovom porovnaní ju prekonáva iba epidémia v západnej Afrike z rokov 2014 až 2016. V Guinei, Libérii a Sierre Leone sa vtedy nakazilo viac ako 28 600 ľudí a vyše 11-tisíc zomrelo.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Irak hlási odchod amerických vojakov, USA zatiaľ mlčia

Americké bojové jednotky aj logistické sily odišli z Iraku, povedal pre agentúru DPA predstaviteľ irackej vlády. Washington stiahnutie zatiaľ nepotvrdil.

O odchode sa obe krajiny dohodli v roku 2024. V posledných rokoch pôsobilo v Iraku podľa Pentagónu približne 2 500 amerických vojakov.

Spojené štáty sa do krajiny vrátili v roku 2014 na žiadosť Bagdadu, aby bojovali proti Islamskému štátu. Organizácia prišla o územia, ktoré ovládala, jej bunky však zostávajú aktívne a príležitostne útočia.

Bezpečnostná situácia v Iraku sa od začiatku vojny s Iránom opäť zhoršila. Počas konfliktu došlo k stovkám útokov vrátane úderov na americké zariadenia a vojakov či na ciele kurdských síl.

Lehota na odchod americkej armády oficiálne uplynie v stredu. Irak vtedy začne štvordňové voľno a udalosť má osláviť ako „Deň nezávislosti“. Milície napojené na Irán sa mali zároveň odzbrojiť a začleniť do štátnych bezpečnostných zložiek. Tento krok však odložili na jún budúceho roka.

(dpa, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.