Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po takmer 30 rokoch prejdú protestanti katolíckou štvrťou

Najvyšší súd Severného Írska v nedeľu zrušil dočasné súdne rozhodnutie a definitívne povolil členom protestantského Oranžského rádu prejsť cez väčšinovo katolícku štvrť Garvaghy Road v meste Portadown. Zrušil tak takmer 30-ročný zákaz tejto trasy, ktorá bola v minulosti jedným z hlavných ohnísk sektárskeho konfliktu v regióne.

Odvolací súd i Najvyšší súd vyhoveli odvolaniu protestantského rádu a potvrdili piatkové rozhodnutie Severoírskej komisie pre sprievody.

Povolenie však sprevádzajú prísne obmedzenia – na pochode sa môže zúčastniť maximálne 35 ľudí, musí sa uskutočniť v skorých ranných hodinách a bez sprievodných kapiel či podporovateľov.

V reakcii na verdikt sa na Garvaghy Road zhromaždil dav protestujúcich katolíckych obyvateľov, ku ktorým sa pridali aj prvá ministerka Michelle O'Neillová a líderka strany Sinn Féin Mary Lou McDonaldová. Nacionalistické političky rozhodnutie ostro skritizovali a označili ho za ohrozenie dlhoročného mieru.

Naopak, predstavitelia Demokratickej unionistickej strany vyzvali opozíciu na rešpektovanie právneho štátu. Pôvodný zákaz trasovania pochodu cez túto enklávu platil od roku 1998, kedy podpis Veľkopiatkovej dohody ukončil tridsaťročné obdobie krvavých nepokojov.

(reuters, max)

Minúta  |  

V parlamente má v utorok vystúpiť aj premiér Fico

Poslanci Národnej rady SR začínajú tretí rokovací týždeň aktuálnej parlamentnej schôdze, pričom na prerokovanie im zostáva viac ako 200 bodov programu. Rokovanie odštartujú strategickým dokumentom Vízia Slovensko 2040 z dielne Slovenskej akadémie vied, ktorý v pléne uvedie premiér Robert Fico (Smer).

Hlasovať sa má v utorok podvečer, pričom definitívne rozhodnutie by malo padnúť napríklad pri návrhu nového Občianskeho zákonníka či novele o veterinárnej starostlivosti. Streda bude tradične bez hlasovania.

Program schôdze zahŕňa aj významné rezortné iniciatívy, vrátane návrhu ministerstva školstva na reguláciu sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov v rámci boja proti radikalizácii. Ministerstvo zdravotníctva presadzuje novelu liekovej politiky a rezort spravodlivosti navrhuje ústavnú zmenu umožňujúcu skrátenie volebného obdobia ľudovým hlasovaním.

Poslanci sa vrátia aj k prezidentom vetovaným zákonom o covidových amnestiách či o hazardných hrách. V druhom čítaní figuruje koaličný návrh Smeru na úpravu voľby zo zahraničia, ku ktorému SNS presadzuje zmeny v preferenčnom hlasovaní.

Opozícia prichádza s vlastnými iniciatívami – Progresívne Slovensko navrhuje ochrannú lehotu pre volebné zákony, Hnutie Slovensko zákon proti papalášizmu a SaS úpravu Trestného zákona. Na programe zostávajú aj opozičné návrhy na odvolanie siedmich členov vlády, správy generálneho prokurátora či voľba člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

(tasr, max)

Minúta  |  

Špionáž Stasi mala nečakaný efekt, posilnila ekonomiku NDR

Ekonomická špionáž východonemeckej Stasi počas studenej vojny výrazne podporila hospodárstvo NDR. Podľa štúdie Rockwool Foundation Berlin zvýšila v roku 1988 celkový hospodársky výkon krajiny o 7,4 percenta. Ešte výraznejší bol vplyv na priemysel, kde bola pridaná hodnota vďaka získaným informáciám podľa výskumníkov vyššia o 22,3 percenta.

Stasi počas 70. a 80. rokov pomáhala východonemeckým podnikom získavať vedecké a technické poznatky zo západných firiem a výskumných inštitúcií. Podniky, ktoré dostávali užitočné informácie, vykazovali rýchlejší rast produktivity, viac investovali a sústredili sa na svoje kľúčové výrobky.

Výhody sa zároveň šírili cez siete dodávateľov a zákazníkov. Výskumníci odhadujú, že každý ďalší cenný údaj prinášal ročný výnos približne 330-tisíc eur v cenách roku 2020. Špionáž síce posilnila pozíciu NDR v socialistickom bloku, výraznejší úspech na západných trhoch jej však nepriniesla.

(reuters)

Minúta  |  

Švajčiari rozhodujú o Rusku aj NATO. Riešia svoju neutralitu

Švajčiari v nedeľu v referende rozhodujú o sprísnení neutrality svojej krajiny. Návrh by do ústavy zakotvil, že Švajčiarsko nesmie vstúpiť do vojenskej či obrannej aliancie ani s ňou spolupracovať, pokiaľ samo nebude napadnuté. Zároveň by nemohlo uvaľovať sankcie, ktoré neschválila OSN.

Iniciatívu podporuje pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP). Tvrdí, že Bern narušil svoju tradičnú neutralitu, keď po ruskej invázii na Ukrajinu zaviedol sankcie proti Moskve. Podľa podporovateľov návrhu práve neutralita pomohla Švajčiarsku zostať mimo veľkých európskych konfliktov a umožňuje mu vystupovať ako sprostredkovateľ mierových rokovaní.

Väčšina politických strán aj švajčiarska vláda však zmenu odmietajú. Minister zahraničných vecí Ignazio Cassis varuje, že by mohla poškodiť bezpečnosť krajiny a znemožniť výcvik s NATO. Posledný citovaný prieskum ukazuje 68 percent odporcov návrhu a 31 percent jeho podporovateľov.

(reuters)

Minúta  |  

Trump odmietol dohodu o Hormuze, Irán hlási tvrdý postoj k jadru

Irán trvá na diplomatickom riešení konfliktu so Spojenými štátmi a Izraelom po tom, čo americký prezident Donald Trump odmietol návrh Teheránu na znovuotvorenie Hormuzského prielivu a zastavenie bojov.

Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí tvrdí, že akýkoľvek krok k otvoreniu strategickej námornej trasy závisí od splnenia podmienok Teheránu. Zároveň však podľa neho mediátori zatiaľ Iránu oficiálne nepotvrdili americké odmietnutie.

Iránsky plán počítal so sedemdňovým odpočítavaním do otvorenia prielivu a prerušenia regionálnych bojov, po ktorom by mohli nasledovať širšie rokovania. Jednou z tém by zrejme bol aj jadrový program. V tejto otázke však Teherán signalizuje tvrdý postoj a odmieta ústupky pri obohacovaní uránu.

Sedemmesačný konflikt výrazne narušil prepravu ropy cez Hormuzský prieliv a zasiahol globálnu ekonomiku. Iránsky prezident Masúd Pezeškijan zároveň tvrdí, že jeho krajina nechce vojnu a je pripravená rokovať, odmieta však nátlak a hrozby.

(reuters)

Minúta  |  

Stavbu konzulátu USA preverovali pre vykorisťovanie

Vyšetrovanie podmienok na stavbe nového amerického konzulátu v Miláne smeruje k dohode za desiatky miliónov eur. Americká firma Caddell Construction sa zaviazala zaplatiť celkovo 30,9 milióna eur, z toho takmer 20 miliónov pracovníkom ako náhradu za nadčasy, ubytovanie a nemajetkovú ujmu. Spoločnosť pritom nepriznáva žiadne pochybenie.

Milánska prokuratúra a polícia Carabinieri firmu vyšetrujú pre údajné vykorisťovanie pracovníkov najímaných v Indii. Podľa vyšetrovateľov čelili vyčerpávajúcim zmenám, nedostatočnému platu, chýbajúcim bezpečnostným opatreniam a hrozbám prepustenia.

Súčasťou dohody má byť podľa zdrojov aj legalizácia približne 500 pracovníkov, pobytové povolenia pre 270 zahraničných zamestnancov a podpora v nezamestnanosti pre 60 prepustených ľudí. Caddell má zároveň zaplatiť viac ako 11 miliónov eur talianskym úradom. Po splnení záväzkov sa očakáva žiadosť prokuratúry o zastavenie prípadu proti talianskej pobočke spoločnosti.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.