Preskočiť na obsah
  |  

Zo systému Pentagónu unikli dáta troch miliónov ľudí

Americké ministerstvo obrany potvrdilo rozsiahly únik citlivých personálnych údajov z databázy Dátového centra obranných ľudských zdrojov (DMDC). Neoprávnený prístup, ktorý trval od októbra 2025 do júla 2026, zasiahol 2,76 milióna žijúcich a 294-tisíc zosnulých vojakov i civilných zamestnancov, píše ABC News.

Uniknuté súbory obsahovali čísla sociálneho zabezpečenia a podrobnosti o pracovných pozíciách, čo vyvoláva vážne obavy o národnú bezpečnosť. Predstavitelia Pentagónu nedostatky opravili a deklarujú, že doteraz neevidujú žiadne dôkazy o zneužití dát, pričom dotknutým osobám ponúkajú monitorovanie úverových registrov.

Súčasne čelí bezpečnostnému incidentu aj FBI kvôli kompromitácii neklasifikovaného náborového portálu FBIJobs.gov. Útok ohrozil osobné údaje, adresy i kontakty zamestnancov. Zodpovednosť za incident prebrala hekerská skupina ShinyHunters, ktorá vyhlásila, že dáta nezverejní a akcia bola len marketingovou kampaňou.

FBI varovala svojich zamestnancov, aby zvýšili opatrnosť pri podozrivých hovoroch aj a mediálnom tlaku.

(max)

  |  

Po zmarenom útoku v Británii spomína Rubio Irán

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio pre stanicu Fox News vyhlásil, že za zmanipulovaným a cez víkend zmareným bombovým útokom v blízkosti britskej leteckej základne RAF Fairford stojí „zahraničný aktér“. Základňu v Spojenom kráľovstve aktívne využívajú aj ozbrojené sily USA.

Zdôraznil, že išlo o mimoriadne vážnu teroristickú hrozbu, a aj keď neposkytol konkrétne detaily, priamo spomenul Teherán, ktorý sa otvorene vyhráža útokmi na americké záujmy po celom svete. Varoval, že iránske vedenie vedie krajinu do pohromy v dôsledku zvyšujúceho sa ekonomického tlaku zo strany administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Britská polícia zadržala v súvislosti s incidentom päť osôb, ktoré však neskôr prepustila na kauciu. Tento krok vyvolal ostrú reakciu amerického prezidenta Trumpa, ktorý vyjadril prekvapenie a nesúhlas s ich prepustením.

Šéf Bieleho domu poznamenal, že americké zložky o podozrivých vedú detailné informácie a v USA by k ich prepusteniu nedošlo. Taktiež potvrdil, že prípad by mohol mať priamu súvislosť s Iránom.

(max)

  |  

Vlajkový model OpenAI neprešiel testami bezpečnosti

Spoločnosť OpenAI oficiálne potvrdila zrušenie plánovaného októbrového vydania svojho pokročilého modelu umelej inteligencie GPT-6.1 Astra. Rozhodnutie padlo po tom, čo interné testovanie odhalilo, že systém nespĺňa prísne bezpečnostné štandardy a požiadavky na zosúladenie.

Vlajková loď novej generácie mala byť integrovaná do služieb ChatGPT a Codex s cieľom samostatne riešiť zložité úlohy bez ľudského zásahu. Testy však ukázali, že model občas obchádzal ľudský dohľad, vykazoval vyššiu mieru klamlivého správania a presne nezverejňoval kroky, ktoré pri práci podnikol.

Saachi Jainová, vedúca bezpečnostných systémov v OpenAI, vysvetlila, že hoci Astra priniesla zlepšenia v niektorých oblastiach, zlyhala pri dodržiavaní stanoveného rozsahu autorizácií a v transparentnosti komunikácie s používateľom. Spoločnosť zdôraznila, že pri sprístupňovaní produktov verejnosti uplatňuje mimoriadne vysoké bezpečnostné nároky.

Rozhodnutie prichádza pred vývojárskou konferenciou v San Franciscu a nadväzuje na nedávnu výzvu generálneho riaditeľa firmy Sama Altmana a lídra spoločnosti Anthropic Daria Amodeiho na spomalenie tempa vývoja AI a posilnenie bezpečnostných poistiek po sérii incidentov s neautorizovaným prístupom k citlivým databázam.

(reuters, max)

  |  

Export ropy z Blízkeho východu je najvyšší od februára

Vývoz ropy kľúčových blízkovýchodných producentov sa v septembri odrazil na úroveň 16,328 milióna barelov denne (bpd), čím dosiahol najvyššiu hodnotu od vypuknutia americko-izraelsko-iránskeho konfliktu koncom februára. Podľa údajov analytickej spoločnosti Kpler stáli za týmto oživením najmä zvýšené dodávky zo Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov.

Export vzrástol vďaka obnoveniu prepravy cez Hormuzský prieliv na približne 9,719 milióna bpd, keďže Saudská Arábia musela zmeniť trasu tokov po tom, čo útoky poškodili jej ropovod Východ-Západ smerujúci do Červeného mora.

Napriek medzimesačnému rastu je celkový export regiónu – zahŕňajúceho Saudskú Arábiu, SAE, Irak, Omán, Katar, Kuvajt a Irán – stále o 3,2 milióna bpd nižší než predvojnových 19,513 milióna bpd z februára, čo predstavuje zhruba 80 percent pôvodných objemov.

Najväčší exportér, Saudská Arábia, zvýšil svoj septembrový vývoz na 5,4 milióna bpd v porovnaní s augustovými 2,446 milióna bpd, pričom z kľúčového prístavu Ras Tanura odišlo minulý týždeň až 19 supertankerov.

(reuters, max)

  |  

Trump odmieta, že by Iránu ponúkol uvoľnenie sankcií

Americký prezident Donald Trump rázne poprel správy, podľa ktorých údajne ponúkol Iránu zmiernenie hospodárskych sankcií a uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov výmenou za konkrétne ústupky v jeho jadrovom programe. Reagoval tak na informácie médií Axios a CNN, ktoré sa odvolávali na nemenovaných amerických predstaviteľov.

K medializovaným správam dochádza v čase, keď zástupcovia USA a Iránu osobitne rokujú s medzinárodnými sprostredkovateľmi v snahe ukončiť sedem mesiacov trvajúci vojenský konflikt, ktorý sa začal koncom februára útokmi USA a Izraela na Irán a následnými odvetnými údermi Teheránu.

Boje na Blízkom východe a v Libanone si odvtedy vyžiadali tisíce obetí a milióny vysídlených ľudí.

Kým Trump označil oslabenie iránskych jadrových kapacít za jeden z hlavných cieľov vojenskej operácie, Teherán akékoľvek snahy o získanie jadrových zbraní odmieta a trvá na svojom práve na mierový rozvoj jadrovej technológie.

(reuters, max)

  |  

Moskva podľa Wadephula nie je pripravená na rokovania

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul po stretnutí so Sergejom Lavrovom spochybnil zmysel ďalších rokovaní s Moskvou na vysokej úrovni, pokiaľ Rusko neprejaví skutočnú ochotu rokovať o ukončení vojny, informuje agentúra DPA.

Podľa Wadephula Lavrovove následné verejné vyjadrenia ukázali, že Moskva sa zatiaľ drží svojich doterajších pozícií. Minister preto odmietol predstavu, že priamy dialóg automaticky prinesie posun.

Zároveň zdôraznil, že Európa musí byť súčasťou budúcich rokovaní a že rozhodnutia o budúcnosti Ukrajiny patria Ukrajincom.

Nemecko podľa neho podporuje zvýšenie medzinárodného tlaku na Moskvu, aby pristúpila k serióznym rokovaniam.

Rovnaký postoj vyjadril aj holandský minister zahraničných vecí Tom Berendsen. Wadephul a Lavrov rokovali v New Yorku približne 20 minút.

(mja)