Preskočiť na obsah
  |  

Ruské vydavateľstvo končí. Dôvod súvisí s LGBT

Ruské nezávislé knižné vydavateľstvo Individuum oznámilo po jedenástich rokoch fungovania od svojho založenia v roku 2015 definitívny koniec činnosti. Šéfredaktor Alexej Kiseľov podľa Moscow Times označil tento krok za náhly, no nie úplne neočakávaný.

Tituly, na ktorých redakcia pracovala v posledných mesiacoch, sprístupnia prostredníctvom iných vydavateľstiev. Rozhodnutie o zatvorení nasleduje po postupnom útlme a januárovom zrušení sesterského mládežníckeho vydavateľstva Popcorn Books zo strany najväčšieho ruského knižného domu Eksmo.

Spoločnosť Eksmo síce získala v oboch vydavateľstvách väčšinový podiel v roku 2023, avšak po vlaňajšom zatknutí niekoľkých zamestnancov za údajnú propagandu skupiny LGBT sa od nich v máji dištancovala.

Tlak zo strany štátnych orgánov vyvrcholil počas tohto leta, keď troch vedúcich pracovníkov vydavateľstiev Individuum a Popcorn Books odsúdili na štvorročné podmienečné tresty pre obvinenia z „extrémizmu“. Právnym základom sa stalo označenie „medzinárodného LGBT hnutia“ za extrémistickú organizáciu v Rusku.

Represívnu kampaň navyše začiatkom tohto mesiaca podčiarklo ruské ministerstvo spravodlivosti, keď bývalého šéfredaktora Individua Felixa Sandalova zaradilo na zoznam „zahraničných agentov“.

(max)

  |  

Wadephul chce v Bratislave otvoriť otázku záväzkov k EÚ a NATO

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul sa chce v utorok počas rokovaní v Bratislave rozprávať o povinnostiach a zodpovednostiach vyplývajúcich z členstva Slovenska v EÚ a NATO. Ide najmä o pomoc Ukrajine a vzťahy s Ruskom.

Wadephul sa v utorok v Bratislave v rámci viacdenného turné po Európe stretne so šéfom slovenskej diplomacie Jurajom Blanárom i premiérom Robertom Ficom (obaja Smer).

V rovnaký deň odcestuje do Štrasburgu, kde prehovorí k Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy. Podľa hovorcu nemeckej diplomacie by sa mal vo svojom príhovore venovať záväzku Nemecka k ochrane a posilňovaniu ľudských práv, právneho štátu a demokracie.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok spresnilo, že Blanár bude s Wadephulom rokovať o bilaterálnych vzťahoch, regionálnej spolupráci, budúcom viacročnom finančnom rámci, nelegálnej migrácii, energetike či konkurencieschopnosti a rozširovaní Únie. Témou budú aj aktuálne zahraničnopolitické a bezpečnostné témy.

(tasr, dpa, max)

  |  

Exšéf izraelskej bezpečnosti podáva žalobu na premiéra

Ronen Bar, bývalý šéf izraelskej bezpečnostnej služby Šin Bet, oznámil, že podá žalobu na premiéra Benjamina Netanjahua za ohováranie. Reagoval tak na premiérove obvinenia, podľa ktorých Bar v noci pred masívnym útokom Hamasu zo 7. októbra 2023 vedel o hrozbe, no rozhodol sa premiéra, armádne zložky ani civilné jednotky neinformovať.

Netanjahu podľa Times of Israel súbežne odmietol správy, že ho pred hroziacou inváziou osobne varovali arabskí lídri, a tvrdenia označil za kampaň opozičných médií. Verejnoprávny vysielateľ Kan v pondelok upozornil na výsledky oficiálneho vyšetrovania, podľa ktorých k spomínanému nočnému kontaktu medzi vedením bezpečnosti a armády vôbec nedošlo.

Ronen Bar obvinenia rázne odmietol ako nepodložené klamstvá a snahu premiéra zbaviť sa vlastnej zodpovednosti za 7. október. Tvrdí, že Netanjahua pred hroziacou katastrofou opakovane a bezprecedentne varoval, no politik jeho odporúčania na posilnenie hraníc a odstrašenia ignoroval.

Bar teraz žiada odtajnenie všetkých spravodajských dokumentov, harmonogramov stretnutí a predvolanie vysokopostavených pracovníkov premiérovej kancelárie.

Skritizoval aj Netanjahua za to, že dlhodobo blokuje zriadenie štátnej vyšetrovacej komisie a namiesto toho manipulatívne zverejňuje vybrané informácie bez kontextu.

(max)

  |  

Zo systému Pentagónu unikli dáta troch miliónov ľudí

Americké ministerstvo obrany potvrdilo rozsiahly únik citlivých personálnych údajov z databázy Dátového centra obranných ľudských zdrojov (DMDC). Neoprávnený prístup, ktorý trval od októbra 2025 do júla 2026, zasiahol 2,76 milióna žijúcich a 294-tisíc zosnulých vojakov i civilných zamestnancov, píše ABC News.

Uniknuté súbory obsahovali čísla sociálneho zabezpečenia a podrobnosti o pracovných pozíciách, čo vyvoláva vážne obavy o národnú bezpečnosť. Predstavitelia Pentagónu nedostatky opravili a deklarujú, že doteraz neevidujú žiadne dôkazy o zneužití dát, pričom dotknutým osobám ponúkajú monitorovanie úverových registrov.

Súčasne čelí bezpečnostnému incidentu aj FBI pre kompromitáciu neklasifikovaného náborového portálu FBIJobs.gov. Útok ohrozil osobné údaje, adresy i kontakty zamestnancov. Zodpovednosť za incident prebrala hekerská skupina ShinyHunters, ktorá vyhlásila, že dáta nezverejní a akcia bola len marketingovou kampaňou.

FBI varovala svojich zamestnancov, aby zvýšili opatrnosť pri podozrivých hovoroch aj mediálnom tlaku.

(max)

  |  

Po zmarenom útoku v Británii spomína Rubio Irán

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio pre stanicu Fox News vyhlásil, že za zmanipulovaným a cez víkend zmareným bombovým útokom v blízkosti britskej leteckej základne RAF Fairford stojí „zahraničný aktér“. Základňu v Spojenom kráľovstve aktívne využívajú aj ozbrojené sily USA.

Zdôraznil, že išlo o mimoriadne vážnu teroristickú hrozbu, a aj keď neposkytol konkrétne detaily, priamo spomenul Teherán, ktorý sa otvorene vyhráža útokmi na americké záujmy po celom svete. Varoval, že iránske vedenie vedie krajinu do pohromy v dôsledku zvyšujúceho sa ekonomického tlaku zo strany administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Britská polícia zadržala v súvislosti s incidentom päť osôb, ktoré však neskôr prepustila na kauciu. Tento krok vyvolal ostrú reakciu amerického prezidenta Trumpa, ktorý vyjadril prekvapenie a nesúhlas s ich prepustením.

Šéf Bieleho domu poznamenal, že americké zložky o podozrivých vedú detailné informácie a v USA by k ich prepusteniu nedošlo. Taktiež potvrdil, že prípad by mohol mať priamu súvislosť s Iránom.

(max)

  |  

Vlajkový model OpenAI neprešiel testmi bezpečnosti

Spoločnosť OpenAI oficiálne potvrdila zrušenie plánovaného októbrového vydania svojho pokročilého modelu umelej inteligencie GPT-6.1 Astra. Rozhodnutie padlo po tom, ako interné testovanie odhalilo, že systém nespĺňa prísne bezpečnostné štandardy a požiadavky na zosúladenie.

Vlajková loď novej generácie mala byť integrovaná do služieb ChatGPT a Codex s cieľom samostatne riešiť zložité úlohy bez ľudského zásahu. Testy však ukázali, že model občas obchádzal ľudský dohľad, vykazoval vyššiu mieru klamlivého správania a presne nezverejňoval kroky, ktoré pri práci podnikol.

Saachi Jainová, vedúca bezpečnostných systémov v OpenAI, vysvetlila, že hoci Astra priniesla zlepšenia v niektorých oblastiach, zlyhala pri dodržiavaní stanoveného rozsahu autorizácií a v transparentnosti komunikácie s používateľom. Spoločnosť zdôraznila, že pri sprístupňovaní produktov verejnosti uplatňuje mimoriadne vysoké bezpečnostné nároky.

Rozhodnutie prichádza pred vývojárskou konferenciou v San Franciscu a nadväzuje na nedávnu výzvu generálneho riaditeľa firmy Sama Altmana a lídra spoločnosti Anthropic Daria Amodeiho na spomalenie tempa vývoja AI a posilnenie bezpečnostných poistiek po sérii incidentov s neautorizovaným prístupom k citlivým databázam.

(reuters, max)