Jozef Onačilla

Neústavné darovanie a kontrola NKÚ ukazujú nedostatky

Denník Štandard priniesol právne analýzy o protiústavnosti darovania, keďže vláda bola v danom čase v demisii. Kontrola NKÚ ukázala rozsiahle nedostatky a nezákonné postupy v celom procese, počas ktorého sa štát vo veľkej miere zbavoval obrovského majetku na základe niekoľkostranovej zmluvy a bez ohľadu na právne normy.

Bývalý minister obrany Jaroslav Naď presviedčal verejnosť, že ústavnosť daného postupu zabezpečila existujúca právna analýza ministerstva, čo sa neskôr ukázalo ako nepravdivé.

Vyšetrovateľ ÚBOK-u Marián Roško viedol trestné stíhanie pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v jednočinnom súbehu so zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Vyšetrovanie sa zameriavalo na skutočnosť, že členovia dočasne poverenej vlády s obmedzenou pôsobnosťou mali vedome ignorovať svoje ústavné obmedzenia, teda nemožnosť rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky – medzi ktoré malo patriť aj darovanie vojenskej techniky. Darovanie totiž prebehlo na základe dohody medzi vládou SR a Kabinetom ministrov Ukrajiny.

Predmetom zmluvy bolo darovanie stíhacích lietadiel MiG-29, odpaľovacích zariadení KUB a radarovej stanice KUB. Podľa uznesenia o začatí trestného stíhania členovia vlády konali s úmyslom spôsobiť škodu na majetku Slovenskej republiky vo výške presahujúcej pol miliardy eur. Podľa vyšetrovateľa mali vedieť, že príslušný správca nevydal rozhodnutie o prebytočnosti predmetného majetku štátu, a preto nemohli túto techniku darovať.

Napriek mnohým odborným analýzam a kontrolám, ktoré poukazovali na rozsiahle nezákonnosti, vyšetrovateľ Marián Roško uznesením zastavil trestné stíhanie so záverom, že skutok nie je trestným činom. Strohé odôvodnenie mimoriadne komplikovanej veci odôvodnil vágne a iba na deviatich stranách.

Účelový výber faktov

Trestné oznámenie podal v roku 2024 štátny tajomník ministerstva obrany. Hoci uznesenie jeho meno anonymizuje, v danom období pôsobili na pozícii štátnych tajomníkov Igor Melicher a Martin Vojtašovič.

Predmetom trestného oznámenia bola skutočnosť, že darovanie techniky patrí medzi závažné otázky, ktoré vláda v demisii nemohla riešiť. Problémom bol aj fakt, že vláda ako správca majetku nemôže darovaný majetok previesť bez náhrady.

Vyšetrovateľ k veci vypočul iba niekoľko svedkov: člena bývalej vlády, dvoch profesionálnych vojakov, náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, poradcu rezortu pre obranu a podozrivého. V uznesení sú ich mená anonymizované.

Svedkovia vypovedali, že stíhačky a ostatná technika boli v zlom stave, hoci štyri stíhačky odleteli na Ukrajinu. Tvrdili tiež, že ich oprava sa z dlhodobého hľadiska neoplatila alebo bola dokonca nemožná, pretože ich mohli servisovať len ruskí technici. V tomto duchu sa niesla aj správa Generálneho štábu OS SR, hoci Ukrajina zjavne nemala problém s ich opravou.

Z analýzy NKÚ o nezákonnostiach pri darovaní techniky si vyšetrovateľ Roško vybral iba pasáže o tom, že štát techniku daroval nezištne – teda bezodplatne – a že sa mal zbaviť starej techniky a získať finančné prostriedky z európskeho fondu. Opomenul časť, v ktorej NKÚ uviedol, že ministerstvo daný majetok nevyhlásilo za prebytočný, a teda vhodný na darovanie.

Vyšetrovateľ ďalej uvádza, že darovaním techniky vznikla Slovensku možnosť – nie však zmluvne garantovaný nárok – získať výhodné ponuky za svoju dobročinnú činnosť. Ako príklad uvádza „zdvorilostné prijatie veľvyslanca USA“, počas ktorého veľvyslanec predniesol ponuku na nákup vrtuľníkov a rakiet v hodnote miliardy eur. Slovenská republika podľa neho mohla získať túto vojenskú techniku za 342 miliónov eur.

O ústavnosti darovania rozhodol Rastislav Káčer

Vyšetrovateľ sa následne opýtal ministerstva zahraničných vecí bývalej vlády pod vedením dočasne povereného ministra Rastislava Káčera, či darovanie prebehlo na základe medzinárodnej zmluvy.

Ministerstvo jednoducho odpovedalo, že nie, a zároveň uviedlo, že predkladateľom návrhu na uzavretie dohody bol minister obrany Jaroslav Naď. Podľa Naďovho kolegu z koalície, ktorý sa na celej veci podieľal, bolo teda všetko v poriadku. Mohlo dať azda ministerstvo opačné stanovisko a spochybniť vlastné kroky?

Vyšetrovateľ po vypočutí podozrivých osôb, ktoré tvrdili, že k ničomu nedošlo, dospel k rovnakému záveru. Nezohľadnil pritom iné dôkazy a analýzy, ktoré hovoria o opaku. Uznesenie neobsahuje zmienku ani o Naďovej analýze, ktorá údajne celú vec odobrila z ústavného hľadiska.

Vyšetrovateľ tak dospel k záveru, že vláda nedarovala vojenskú techniku neústavným spôsobom, lebo to povedal bývalý minister Káčer. Rovnako nevidel problém ani v bezodplatnom darovaní, keďže vláda uzavrela medzinárodnú zmluvu.

Nešlo však o zmluvu, ktorú vláda v demisii nemohla uzatvárať – podľa vyšetrovateľa išlo o zmluvu osobitného typu, ktorá bola zároveň v súlade s ústavou a obchádzala zákon o správe štátneho majetku.

Famózne právne závery o legalite, zhutnené na troch stranách odôvodnenia, podčiarkol vyšetrovateľ Roško tvrdením, že vládni činitelia neprekročili svoje právomoci, pretože o neústavnosti celého aktu môže rozhodnúť iba Ústavný súd SR. Nikto kompetentný o tom totiž nerozhodol a vyšetrovateľ to podľa vlastných slov nevie vyhodnotiť. Ako však zistil, že minister Káčer je kompetentný posúdiť túto otázku, nie je známe.

Škoda nevznikla, hoci Slovensko peniaze nedostalo

Záverom celého stíhania je konštatovanie vyšetrovateľa Roška, že žiadna škoda nevznikla, pretože Slovensko dostane z európskeho fondu polovicu hodnoty darovanej techniky. O druhej polovici však nič nehovorí a nie je zrejmé, kedy a ako Slovenská republika tieto peniaze dostane.

Slovensko má totiž v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF) stále nevyrovnané nároky za vojenskú pomoc vo výške 451,6 milióna eur. Pri dohodnutej miere preplatenia približne 46,5 percenta hodnoty darovaného materiálu to predstavuje asi 210 miliónov eur. Ani v súčasnosti pritom nemá žiadne garancie, že dôjde k vyplateniu daných prostriedkov.

Vyšetrovateľovi podľa všetkého stačí prísľub, že sa tak stane, a preto aktuálnu škodu nepovažuje za podstatnú. Vôbec mu neprekáža, že Slovensko tieto peniaze nedostalo a že zostáva otázne, či ich vôbec niekedy dostane v plnej výške.

Žiaden trestný čin sa preto nestal a členovia bývalej vlády konali zákonne – pretože to sami povedali, bez akýchkoľvek iných protiargumentov, analýz či dôkazov z iného prostredia.

Prokurátor nevidel potrebu dopĺňať ďalšie dôkazy

Tieto právne závery potvrdil aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave Patrik Marko. Jeho rozhodnutie verejnosti predstavil prokurátor Rastislav Remeta už legendárnym vysvetlením, že sa „bývalá vláda správala ako dobrý hospodár“.

Prokurátor Marko zamietol sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania s odôvodnením, že postup vyšetrovateľa bol zákonný a opodstatnený. Zaujímavé je jeho tvrdenie, že „akékoľvek dopĺňanie skutkového stavu vykonaním ďalších dôkazov by bolo nadbytočné, neúmerne by predĺžilo trestné konanie a v konečnom dôsledku by neviedlo k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnej osoby“.

Ako to môže prokurátor vedieť ešte pred vykonaním ďalších dôkazov – azda aj z inej sféry vplyvu než z prostredia bývalej vlády –, zostáva opäť záhadou.

Prokurátor si pri osvojení argumentácie vyšetrovateľa pripustil, že orgány činné v trestnom konaní môžu v konkrétnej veci posudzovať aj ústavnú otázku. V tomto vyšetrovaní to podľa neho nebolo potrebné, keďže nepreukázali úmyselné prekročenie právomocí. Vôbec pritom neprekáža, že bývalí koaliční partneri Jaroslava Naďa – Igor Matovič a Richard Sulík – verejne a opakovane hovoria o tom, ako ich minister obrany v tejto veci klamal.

Prokurátor ignoruje aj závery právnickej fakulty

Prokurátor pracuje aj s analýzou Právnickej fakulty UK, ktorá poukazuje na nejednoznačnosť Ústavy SR a potrebu posudzovať každý prípad podľa jeho konkrétnych okolností.

Pri samotných lietadlách MiG-29 však analýza uvádza dve relevantné možnosti. Ak lietadlá mohli prispieť k obrane slovenského vzdušného priestoru, ich darovanie sa týkalo zásadnej otázky obrannej politiky. Ak ich Slovensko nemohlo používať, ale Ukrajina ich vedela opraviť a nasadiť vo vojne, podľa analýzy bolo ťažké tvrdiť, že nešlo o zásadnú otázku zahraničnej politiky.

Tak či onak, ide o scenár, v ktorom vláda v demisii nemala právomoc konať ani darovať techniku do zahraničia.

Prokurátor túto analýzu vníma najmä ako dôkaz, že existovalo viac právnych výkladov, a preto stanovisko ministerstva zahraničných vecí nebolo svojvoľné.

Inak povedané, hoci právna analýza jednoznačne hovorí o neústavnosti darovania, prokurátor považuje za dôveryhodnejšie stanovisko ministra Káčera – člena vlády v demisii, ktorý sa na celom skutku podieľal. Toto stanovisko totiž hovorí v prospech podozrivých.

Generálna prokuratúra odkazuje na medzinárodný dokument

Generálna prokuratúra preverila obe rozhodnutia na základe žiadosti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v predsúdnom konaní a nezistila nič nezákonné. Riaditeľ odboru závažnej kriminality Oliver Janíček to vysvetlil spôsobom, ktorý „vhodne“ dopĺňa právne závery v predchádzajúcich rozhodnutiach.

V otázke právomoci vlády v demisii darovať techniku sa však Generálna prokuratúra odvoláva na rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/509 z 22. marca 2021 o zriadení Európskeho mierového nástroja, podľa ktorého bolo darovanie v súlade s medzinárodným dokumentom.

Na rozhodnutie Rady sa prokuratúra odvoláva aj v reakcii na zistenia NKÚ a tvrdí, že rozhodnutie o prebytočnosti majetku nie je podmienkou pri darovaní techniky Ukrajine. O ústavnosti celého aktu síce nehovorí nič, no európske ad hoc rozhodnutie má zrejme vyššiu právnu silu.

Rozhodnutie tvorí základ pre rozhodnutie generálnej prokuratúry, pretože na jeho základe je vlastne všetko možné, ak ide o pomoc Ukrajine. Vnútroštátne právo zjavne prestáva existovať a je potrebné sústrediť sa hlavne na európske záväzky.

V takom prípade neplatí Ústava SR a nie je potrebné vyhlásiť majetok za prebytočný – štát môže čokoľvek darovať výmenou za prísľuby miliónov eur niekedy v ďalekej budúcnosti. Na potvrdenie oprávnenosti takýchto krokov potom stačí, ak podozriví jednoducho povedia: „Všetko je v poriadku a zákonné.“

Vyšetrovateľ a prokuratúra si povedia, že je to vlastne tak. Je to úplne možné, ak zohľadňujú iba dôkazy v prospech podozrivých, ktoré predkladajú samotní podozriví, alebo ak účelovo vyhodnocujú analýzy a iné podklady a vyberajú z nich iba vhodné pasáže.

Tento záver je skvelou správou pre slovenských politikov – môžu beztrestne „darovať“ čokoľvek zo štátneho majetku a nikto ich za to nepotrestá.

Ak je niečo ukážkou amaterizmu, nekompetentnosti a do očí bijúceho výsmechu spravodlivosti, tak sú to práve dané uznesenia orgánov činných v trestnom konaní.