Putin sa podľa nemenovanej rozviedky obáva atentátu a puču zo strany ruskej elity

Zaujímavá a prvý raz verejne dostupná je informácia o tom, kto údajne v skutočnosti blokoval internet v hlavnom meste Ruska.

Hoci sa doteraz hovorilo o ruskej Federálnej bezpečnostnej službe (FSB), skutočným pôvodcom je podľa správy európskej rozviedky Federálna ochranná služba (FSO). Teda nie spravodajská služba, ale federálny orgán výkonnej moci, ktorý zodpovedá za bezpečnosť ústavných činiteľov.

Važnyje istoriji uvádzajú, že informácie o pôvodcovi blokovania internetu v Moskve pre nich nie sú nové. „Pred mesiacom“ o úlohe FSO pri obmedzovaní internetu portálu hovoril bývalý pracovník FSB. Rovnako tak Putinove obavy zo sprisahania a z prevratu tlmočili portálu navzájom nesúvisiace zdroje.

Ľudia, ktorí pracujú fyzicky blízko Putina, majú podľa správy dovolené používať iba telefóny bez prístupu na internet. Fotografi, kuchári aj osobní strážcovia ruského lídra absolvujú dvojstupňovú previerku vrátane prehliadky od FSO a majú zákaz využívania verejnej dopravy.

V domoch pracovníkov z Putinovho okolia bezpečnostné služby inštalujú odpočúvacie a sledovacie zariadenia, s čím môže súvisieť ich nedostatok, na ktorý sa koncom roka sťažoval predstaviteľ ruských silových zložiek.

Šojgu do čela?

S pokusom o štátny prevrat spája európska rozviedka bývalého ministra obrany a od mája 2024 tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie. Sergej Šojgu si totiž napriek strate vysokej funkcie zachováva výrazný vplyv v generálnom štábe a dôstojníckom zbore.

„Zatknutie jeho bývalého prvého zástupcu Ruslana Calikova 5. marca 2026 sa vníma ako porušenie neformálnych bezpečnostných záruk pre elity, čo oslabuje Šojguovu pozíciu a zvyšuje pravdepodobnosť, že by sa aj on sám mohol stať predmetom trestného stíhania,“ uvádza sa v správe.

Šojgu by teda v prípade zatlačenia do rohu nemusel mať na výber a mohol by sa uchýliť k pokusu o prevrat, domnieva sa očividne rozviedka. Faktom však zostáva, že v roku 2026 Putin zatiaľ nenavštívil ani jeden vojenský objekt, hoci vlani boli podobné návštevy strategických podnikov kľúčových pre vojnovú mašinériu čímsi bežným.

Spravodajská hra?

Redaktor Štandardu sa spojil s bývalým poslancom ruskej Štátnej dumy. V redakcii jeho totožnosť poznáme, nebudeme ju však na žiadosť politika zverejňovať.

S odvolaním sa na svoje kontakty, ktoré sú doteraz súčasťou štátneho aparátu, politik pre Štandard potvrdil, že rastúca paranoja hlavy štátu nie je na najvyššej úrovni mocenských štruktúr žiadnym tajomstvom a medzi predstaviteľmi štátnych orgánov preto rastie nespokojnosť.

Napriek tomu, že správu od nemenovanej rozviedky parafrázovali známe médiá, nie je vylúčené, že samotná správa sa ukáže ako dezinformácia či súčasť spravodajskej hry.