Trampoty Duny. Niektorí jej vyčítajú nedostatok islamu, iní zasa nadbytok

Film maže islam

Aj keď sú moslimské či arabské vplyvy najsilnejšie, nie sú ani zďaleka jediné. Známemu vesmíru vládne Padišach imperátor, pričom tento titul pochádza z Perzie. Zatiaľ čo Kwisatz Haderach je výraz z hebrejčiny, lovecký jazyk šakobsa je z Kaukazu. Celkovo knihy obsahujú prvky rôznych kultúr – slovanskej, stredoamerickej, gréckej či malajskej.

Islam však hrá prvé husle, hlavne pokiaľ ide o kultúru Fremenov (obyvateľov púštnej planéty Arrakis), ktorí predstavujú stredobod prvej knihy. K nim sa s matkou uchýli aj hlavná postava Paul Atreides, ktorý sa stane ich spasiteľom, a v jeho mene vzplanie galaktický džihád.

Kde je teda problém? Ako to v komentári pre denník Washington Post popisuje autor Haris A. Durrani, nový film údajne vymazáva značnú časť islamskej inšpirácie. Údajne zo strachu, že by vyzneli „necitlivo“ v dnešnom modernom svete.

Odvoláva sa napríklad na vyjadrenia scenáristu Jona Spaihtsa, ktorý podotýka, že dnes je islam „súčasťou nášho [amerického, pozn. red.] sveta“. V dobách Franka Herberta však bol islam niečím exotickým, zvláštnym, vzdialeným.

Snímka sa tak napríklad vyhýba slovu džihád, ktoré Herbert vo svojich knihách hojne používa (vzácne aj križiacka výprava). Namiesto toho je z džihádu len „svätá vojna“, čo je síce priamy preklad, avšak stráca to pôvodnú konotáciu.

Durrani tiež napríklad kritizuje absenciu arabčiny, odhliadnuc od niektorých zaužívaných termínov, ako napríklad Šaj-Hulúd (púštny červ, takzvaný tvorca). Prekážajú mu aj prízvuky hercov, ktoré sú skrz-naskrz americké a moderné.

Kreatívna kolonizácia?

Opačný problém zasa opisuje americká televízia NBC News, ktorá upozornila na sťažnosti Sereny Rasoulovej, zakladateľky Amerického moslimského kastingu. Tej prekáža, že aj keď má film (skrz knihu) výraznú inšpiráciu v islame a Blízkom východe, medzi hlavným hercami nie sú ľudia z tejto oblasti sveta.

„Je to vymazávanie,“ skonštatovala Rasoulová, podľa ktorej film zarába na moslimskej kultúre, avšak nezapája dotknutých ľudí. Inak povedané, snímka je málo „inkluzívna“, a keďže sa týka istej časti sveta, mali by z nej byť aj herci.

„Je to, akoby sme boli uväznení v kreatívnom kolonializme. Naše domovy, jedlá, piesne a jazyky sú v poriadku pre západné príbehy, ale ľudia už nie,“ sťažuje sa ďalej Rasoulová. Podľa nej je v tom zosobnená aj islamofóbia Hollywoodu.

Film si teda vypočul kritiku z oboch strán. Zároveň znižuje vplyv islamu na Dunu, ale má ho aj príliš veľa, pričom neobsahuje hercov z Blízkeho východu a severnej Afriky. Zrejme to však dokonale vystihuje úslovie – nikdy nevyhoviete všetkým.