Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Trampoty Duny. Niektorí jej vyčítajú nedostatok islamu, iní zasa nadbytok

Kniha Duna je legendou v rámci vedeckej fantastiky. Nielen príbehom či postavami, ale i dovtedy pre západnú sci-fi literatúru nezvyklou inšpiráciou arabskou a moslimskou kultúrou. Snahy o sfilmovanie prvej zo série šiestich kníh v minulosti vyvolali vskutku rôznorodé reakcie. Najnovší počin má zatiaľ všeobecnú podporu, kritike sa však nevyhol.

Duna, ilustračný obrázok. Foto: reprofoto/Youtube

Duna, ilustračný obrázok. Foto: reprofoto/Youtube

Publikované: 

Nedávno do kín prišla najnovšia filmová adaptácia legendárnej vedecko-fantastickej klasiky Duna. Snímka od režiséra Denisa Villeneuvea je venovaná polovici prvej knihy. Druhý diel už tvorcovia nakrúcajú a očakávať ho môžeme o dva roky.

Prvý film sa zdá byť finančne aj z hľadiska filmovej kritiky úspešný. Do 2. novembra 2021 zarobil po svete okolo 258 miliónov eur, pričom rozpočet snímky bol zhruba 142 miliónov eur. Na mysli však treba mať aj nezapočítané náklady, napríklad reklamu.

Samotné Villeneuveovo spracovanie predlohy je hodnotené všeobecne pozitívne s výnimkou menších chýb či umeleckých rozhodnutí. Istá časť kritikov sa však sústredila na jednu špecifickú časť – islam.

Pre ľudí znalých sveta Franka Herberta je známe, že jeho veľkou inšpiráciou bol arabský, respektíve islamský svet. To je badať napríklad vo zvykoch či názvosloví. V knihe sa hojne používajú slová ako džihád, kindžal, bašár, Mahdi, hádž či Lisán al-Gaib.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.