Neviete vymyslieť úvodnú správu? AI vám pomôže
Zakladateľka spoločnosti Hinge – jednej z najpopulárnejších zoznamovacích aplikácií v anglicky hovoriacom svete – prednedávnom obhajovala rozhodnutie firmy, ktoré je v mnohom výpovedné. Používatelia už po vzájomnom „spárovaní“ v aplikácii nemusia sami oslovovať ľudí, ktorí ich zaujali. Namiesto toho budú mať všetky strany možnosť nechať umelú inteligenciu, aby za nich dohodla podmienky potenciálneho rande.
AI zanalyzuje profil používateľa aj profil osoby, o ktorú prejavil záujem, a vytvorí primerane flirtujúcu úvodnú správu. Druhá osoba si následne môže takisto nechať od umelej inteligencie pripraviť odpoveď. Vzniká tak celkom reálna možnosť, že aspoň niektoré partnerské vzťahy vzniknú medzi ľuďmi, ktorých jedinou vzájomnou znalosťou bude duchaplná konverzácia vygenerovaná algoritmom.
Prečo sa to deje? Niektoré výroky šéfky Hinge Jackie Jantosovej, ktoré prednedávnom zazneli, sú desivé.
Pre BBC uviedla, že príslušníci generácie Z trávia v priemere o tisíc hodín ročne menej – teda približne o dve hodiny denne menej – v spoločnosti iných ľudí než predchádzajúce generácie. Podľa nej to znamená „o dve hodiny denne navyše strávené nie v prítomnosti iného človeka, ale s najväčšou pravdepodobnosťou ponorením sa do nejakej aktivity na telefóne“.
Prieskum organizácie Oxfam z minulého roka zároveň ukázal, že takmer polovica príslušníkov generácie Z uvádza, že sa cíti osamelo a má nedostatok ľudského kontaktu.
To vyvoláva otázku: je možné, že títo mladí ľudia jednoducho zabudli alebo – čo je ešte horšie – sa nikdy nenaučili, ako sa rozprávať s iným človekom?
Polarizovaný súboj pohlaví
Samozrejme, existuje aj ďalší faktor: rastúca polarizácia mužov a žien v politických a kultúrnych otázkach. V Nemecku napríklad najväčšia časť mladých mužov hlasovala v posledných spolkových voľbách za stranu AfD. Naopak, tretina mladých žien odovzdala svoj hlas strane Die Linke, ktorá patrí k najradikálnejšie ľavicovým celoštátnym stranám v krajine.
Rovnaký vzorec sa opakuje v mnohých západných demokraciách – mladí muži a mladé ženy sa zrejme presúvajú k opačným pólom politického spektra, pričom spolu komunikujú čoraz menej.
Tento trend politického a spoločenského odcudzenia sa odráža aj v tvrdých dátach. Viaceré kvalitné národné a mládežnícke výskumy ukazujú pokles sexuálnej aktivity, nárast sexuálnej neaktivity alebo slabšie vytváranie partnerských vzťahov v niektorých častiach Európy. Patria medzi ne napríklad britský výskum Natsal, francúzska štúdia IFOP/Lelo z roku 2023 či správa WHO Europe/HBSC o sexuálnom zdraví adolescentov. Všetky tieto zdroje poukazujú na výrazný pokles počtu mladých ľudí, ktorí uvádzajú pravidelný sexuálny život, spokojné partnerské vzťahy alebo celkovú spokojnosť s romantickou stránkou svojho života. K tomu možno pripočítať aj všeobecný pokles pôrodnosti,
Je AI niečím novým alebo len návratom do éry dohadzovaných manželstiev?
Je teda v tomto kontexte nesprávne vysmievať sa umelej inteligencii, ktorá sa používa na pomoc mladým ľuďom, ktorí očividne potrebujú všetku pomoc, akej sa im môže dostať?
Koniec koncov, ak umelá inteligencia dokáže dodať polarizovaným mladým ľuďom sebavedomie, aby skutočne opustili svoje domovy a stretli sa s ľuďmi, s ktorými majú aspoň záujem nadviazať vzťah, nie je to dobrá vec? Možno to starším generáciám znie tak cudzo len preto, že nič podobné nepotrebovali. Avšak pokrok v zoznamovacích praktikách, ktorý zažili tieto generácie, sa mohol ich predkom javiť rovnako zvláštne. Ľudia žijúci v 20. a 30. rokoch minulého storočia by napríklad možno len nechápavo krútili hlavou nad konceptom rýchleho zoznamovania (speed dating).
Z jedného pohľadu je využívanie umelej inteligencie na spájanie ľudí iba modernou interpretáciou stáročných tradícií dohadzovaných manželstiev či sprostredkovaného zoznamovania. V minulosti totiž skúsení starší ľudia – ktorým možno v dnešnom svete chýba dostatočný záujem o osudy mladšej generácie – riešili podobné problémy tým, že mladým našli vhodného partnera a priviedli ich k sebe.
Napríklad britský kráľ Juraj III. sa so svojou nemeckou manželkou kráľovnou Šarlotou stretol len niekoľko hodín pred svadbou v roku 1761, a napriek tomu mali manželstvo, ktoré sa dodnes považuje za mimoriadne šťastné. Spájal ich spoločný záujem o hudbu a knihy. A keď práve nečítali alebo nepočúvali hudbu, našli si čas aj na splodenie pätnástich detí. Možno teda predstava počítača, ktorý spojí dvoch ľudí dohromady, nie je až taká cudzia, ako sa na prvý pohľad zdá.
Skutočný problém však možno leží mimo sveta randenia a romantických vzťahov. Spoločnosť, v ktorej majú mladí ľudia problém predstaviť sa v dobrom svetle alebo komunikovať svoje najatraktívnejšie charakterové vlastnosti a osobnostné kvality, je spoločnosťou, v ktorej budú obmedzení nielen v láske a partnerstve. Budú obmedzení aj vo svojej kariére.
A to je možno ešte znepokojivejšie vzhľadom na obavy mnohých komentátorov, že práve umelá inteligencia bude ich konkurentom na pracovnom trhu.
Pokiaľ ide o staršiu generáciu, ktorá sa na tento vývoj pozerá skepticky, možno aj ona by si mala položiť niekoľko nepríjemných otázok. Kto vlastne vychoval dnešných mladých ľudí? Kto ich vzdelával? Kto dopustil, aby sa situácia vyvinula takto? A keď uplynú desaťročia, bude sa na problémy dnešnej mládeže pozerať ako na ich vlastné zlyhanie alebo ako na zlyhanie generácie, ktorá dovolila, aby celé hodiny hnili osamote vo svojich izbách, s očami upretými do telefónov a bez skutočného ľudského kontaktu?
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
