Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pristupujúce štáty by mohli spoluvytvárať legislatívu EÚ

Európska komisia podľa Rapporteura zvažuje plán, ktorý by kandidátskym krajinám ako Čierna Hora či Albánsko umožnil vyslať svojho eurokomisára do Bruselu ešte pred ich formálnym vstupom do Európskej únie.

Interné dokumenty spresňujú, že by tento krok nasledoval po podpísaní prístupovej zmluvy, čím by sa preklenulo často viacročné obdobie čakania na ratifikáciu vo všetkých 27 členských štátoch.

Zástupcovia pristupujúcich krajín by tak získali možnosť zúčastňovať sa na zasadnutiach kolégia komisárov a priamo sa podieľať na tvorbe legislatívy Únie, čo predstavuje historický precedens.

Návrh je súčasťou širšej stratégie takzvanej postupnej integrácie, ktorú presadzuje predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová počas svojej cesty po Západnom Balkáne.

Po ukončení prístupových rokovaní by lídri kandidátskych štátov mohli vystupovať ako pozorovatelia v Európskej rade aj v Európskom parlamente. Zároveň by získavali postupný prístup k jednotnému trhu, kybernetickým iniciatívam či programu Horizont. Za prvotnú prioritu hlbšej integrácie označila Komisia oblasť bezpečnosti a obrany.

(max)

Minúta  |  

Zelenskyj: Rusko dáva Severnej Kórei dronové technológie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa domnieva, že Rusko mohlo Severnej Kórei poskytnúť technológie používané pri výrobe najnovšej generácie prúdových dronov.

Rusko v posledných týždňoch výrazne zvýšilo nasadenie prúdových dronov proti Ukrajine. Kyjev podľa Zelenského zatiaľ nemá účinný spôsob ich likvidácie s výnimkou nasadenia bojových lietadiel.

Na otázku novinárov, či Moskva poskytla technológiu týchto dronov Pchjongjangu, Zelenskyj odpovedal: „Áno, samozrejme.“ Konkrétne dôkazy však neuviedol.

Severná Kórea počas vojny dodala Rusku milióny delostreleckých granátov a balistické rakety. Do Ruska vyslala aj tisíce vojakov, ktorí získavajú bojové skúsenosti.

Južná Kórea a západné krajiny už v minulosti vyjadrili obavy, že Pchjongjang môže výmenou za vojenskú podporu Moskvy získavať pomoc pri vývoji vlastných zbraní.

Vzťahy Kyjeva a Soulu zároveň skomplikoval spor okolo presunu dvoch zajatých severokórejských vojakov z Ukrajiny do Južnej Kórey.

(reuters, est)

Minúta  |  

Irán chce rýchlejšie rakety, mali by dosiahnuť aj Európu

V rozhovore pre agentúru Fars hovorca armády Mohammad Akraminia uviedol, že Irán musí zlepšiť dolet a rýchlosť svojich rakiet.

Označil to za nevyhnutný z dôvodu prítomnosti nepriateľských síl pôsobiacich do vzdialenosti tisíc kilometrov od iránskych hraníc, informuje agentúra DPA.

Táto oblasť zahŕňa Perzský záliv, Kaukaz, časti Strednej Ázie a východné i stredné Turecko vrátane základne NATO Incirlik. Iránsky raketový program zostáva dlhodobým zdrojom napätia so západnými mocnosťami.

Súčasný arzenál Teheránu disponuje raketami stredného doletu schopnými zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 1 500 až dvetisíc kilometrov, čo pokrýva celé územie Izraela aj časti juhovýchodnej a strednej Európy.

(max)

Minúta  |  

Markíza sa Pellegriniho pýtala, či sa odfotil s maketou Trumpa

Prezident SR Peter Pellegrini v piatok zverejnil na sociálnej sieti fotografiu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Politici sa stretli na slávnostnej recepcii počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku a podľa Pellegriniho hovorili o energetike, obrane, investíciách či pracovných miestach.

V nedeľu prezident SR v krátkom videu poznamenal, že počas politickej kariéry dostal množstvo novinárskych otázok, ale nevie si spomenúť na absurdnejšiu, než jeho kancelárii práve prišla od redaktorky Martiny Törökovej z Markízy. Tú vraj zaujímalo, či sa Pellegrini odfotil len s maketou alebo skutočným prezidentom Trumpom.

„Po recepcii, na ktorú ma počas Valného zhromaždenia OSN pozval pán prezident Trump, sme sa spolu odfotili a o týždeň nám táto fotografia oficiálne prišla z Bieleho domu,“ vysvetlil Pellegrini s ironickým dôvetkom, že ide o „vrchol slovenskej žurnalistiky“.

(est)

Minúta  |  

Bez opatrení prekročí verejný dlh hranicu 70 percent HDP

Deficit verejných financií Slovenska má v budúcom roku dosiahnuť 4,94 percenta HDP (7,443 miliardy eur), čo predstavuje nárast oproti tohtoročnému očakávanému výsledku 4,37 percenta HDP.

Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, ktorý predkladá ministerstvo financií na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady a vládneho kabinetu.

Príjmy verejnej správy sú plánované na úrovni 63,343 miliardy eur a výdavky vo výške 70,786 miliardy eur.

Pre postupné zníženie schodku na štyri percentá HDP do roku 2029 budú potrebné dodatočné konsolidačné opatrenia vo výške 0,8 percenta HDP v roku 2028 a 1,4 percenta HDP v roku 2029. Bez nich by deficit narástol až na 5,41 percenta HDP.

Rozpočet zahŕňa aj 250 miliónov eur na kompenzácie cien energií, 100 miliónov eur na vodozádržné opatrenia proti suchu a 482 miliónov eur na sociálne a prorodinné reformy.

Rezort financií varuje, že bez pokračujúceho ozdravovania verejných financií presiahne hrubý dlh na konci rozpočtového horizontu hranicu 70 percent HDP.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ekonomické nožnice Nemecka: východ stagnuje aj po 36 rokoch

Analýza Nemeckého ekonomického inštitútu, zverejnená pri príležitosti Dňa nemeckej jednoty, ukázala, že hospodárske vyrovnávanie východného a západného Nemecka sa zastavilo.

Päť východných spolkových krajín dosiahlo vlani necelých 79 percent ekonomickej úrovne západu, píše DPA.

Aj keď od roku 1991, keď index dosahoval len 51 percent, zaznamenal východ výrazný posun, v posledných piatich rokoch úroveň neustále kolíše pod hranicou 80 percent.

Hlavnou príčinou stagnácie je výrazný nedostatok výskumu a vývoja v súkromnom sektore, čo je spôsobené absenciou sídiel veľkých nadnárodných korporácií v regióne.

Problém prehlbuje aj nepriaznivý demografický vývoj. Podľa predpovedí inštitútu sa populácia východného Nemecka do roku 2045 zníži bez imigrácie o viac ako pätinu, kvôli čomu bude trh práce plne závislý od kvalifikovaných zahraničných pracovníkov.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.