Preskočiť na obsah
  |  

Digitálnu závislosť detí v Ríme liečia na klinike

V Ríme otvorili pri detskej nemocnici Bambino Gesù novú špecializovanú kliniku pre deti a tínedžerov trpiacich digitálnou závislosťou, ktorá negatívne ovplyvňuje ich spánok, školské výsledky a rodinné vzťahy. Informuje poľská agentúra PAP.

Pracovisko sa špecializuje na nočnú závislosť na smartfónoch, fenoménom „strachu z premeškania“, ale aj novým javom, pri ktorom sa mladí ľudia zdôverujú so svojimi osobnými krízami či úzkosťami četbotom s umelou inteligenciou.

Podľa údajov Save the Children používa smartfón denne tretina talianskych detí vo veku šesť až desať rokov a viac ako 40 percent tínedžerov sa obracia na umelú inteligenciu v momentoch osamelosti.

Vedúci oddelenia Stefano Vicari zdôraznil, že cieľom kliniky nie je technológie démonizovať, ale pomôcť mládeži obnoviť zdravú rovnováhu. Odborníci upozorňujú, že samotný čas strávený online neznamená závislosť. Kľúčovým kritériom je schopnosť kontroly a následkov na každodenný život.

(max)

  |  

ZMOS: Štát pristupuje k prerokovaniu rozpočtu neakceptovateľne

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) považuje spôsob, akým štát pristupuje k prerokovaniu návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, za neakceptovateľný. Skonštatoval to predseda ZMOS-u Jozef Božik.

„V piatok (2. 10.) neskoro poobede je zvolaná Hospodárska a sociálna rada SR, v nedeľu ráno dostávajú partneri rozsiahly balík materiálov a v pondelok (5. 10.) ráno sa od nich očakáva kvalifikované stanovisko. V pondelok sa tiež uskutoční povinné prerokovanie návrhu rozpočtu Ministerstva financií SR s územnými partnermi. Rokovanie, ktoré bolo avizované iba dva dni vopred. V stredu (7. 10.) má návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029 smerovať na rokovanie vlády,“ kritizoval Božik.

Apeloval, že takto sa seriózny dialóg viesť nemá a ani sa tak podľa neho nemá riadiť štát.

Upozornil, že nie je možné za niekoľko hodín zodpovedne vyhodnotiť vplyvy rozpočtu na mestá, obce a služby, ktoré zabezpečujú svojim obyvateľom.

Napriek spomínanému prístupu sa ZMOS zúčastní na pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR. Budú tam podľa Božika preto, aby hájili záujmy miest a obcí a pomenovali vplyvy návrhu rozpočtu na samosprávy.

„Ak má byť prerokovanie so samosprávami povinnou súčasťou procesu, nesmie byť iba formálnou zastávkou pred rokovaním vlády. Formálny dialóg totiž znamená aj formálne partnerstvo štátu so samosprávami,“ zdôraznil Božik.

(tasr, est)

  |  

Ani po výzvach Ruska slovenskí diplomati Kyjev neopustia

Slovensko nateraz nemení fungovanie svojich zastupiteľských úradov na Ukrajine napriek sobotňajšej výzve Ruska, aby zahraniční diplomati a cudzinci opustili Kyjev. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že bezpečnostnú situáciu neustále monitoruje v koordinácii so slovenskými i ukrajinskými zložkami a partnermi z Únie.

V prípade vyhodnotenia zvýšeného rizika je rezort pripravený rýchlo aktivovať krízové opatrenia na zaistenie bezpečnosti svojho personálu na veľvyslanectve v Kyjeve aj generálnom konzuláte v Užhorode.

Pre občanov Slovenska naďalej platí najvyšší, štvrtý stupeň odporúčania – a teda bezodkladne opustiť Ukrajinu a necestovať tam.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí varovalo pred pokračovaním masívnych úderov na Kyjev, no delegácia Európskej únie na čele s veľvyslankyňou Katarínou Mathernovou, ako aj ďalšie európske krajiny ako Poľsko či Estónsko potvrdenú výzvu odmietli s tým, že v ukrajinskom hlavnom meste zostávajú.

(tasr, max)

  |  

Pristupujúce štáty by mohli spoluvytvárať legislatívu EÚ

Európska komisia podľa Rapporteura zvažuje plán, ktorý by kandidátskym krajinám ako Čierna Hora či Albánsko umožnil vyslať svojho eurokomisára do Bruselu ešte pred ich formálnym vstupom do Európskej únie.

Interné dokumenty spresňujú, že by tento krok nasledoval po podpísaní prístupovej zmluvy, čím by sa preklenulo často viacročné obdobie čakania na ratifikáciu vo všetkých 27 členských štátoch.

Zástupcovia pristupujúcich krajín by tak získali možnosť zúčastňovať sa na zasadnutiach kolégia komisárov a priamo sa podieľať na tvorbe legislatívy Únie, čo predstavuje historický precedens.

Návrh je súčasťou širšej stratégie takzvanej postupnej integrácie, ktorú presadzuje predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová počas svojej cesty po Západnom Balkáne.

Po ukončení prístupových rokovaní by lídri kandidátskych štátov mohli vystupovať ako pozorovatelia v Európskej rade aj v Európskom parlamente. Zároveň by získavali postupný prístup k jednotnému trhu, kybernetickým iniciatívam či programu Horizont. Za prvotnú prioritu hlbšej integrácie označila Komisia oblasť bezpečnosti a obrany.

(max)

  |  

Zelenskyj: Rusko dáva Severnej Kórei dronové technológie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa domnieva, že Rusko mohlo Severnej Kórei poskytnúť technológie používané pri výrobe najnovšej generácie prúdových dronov.

Rusko v posledných týždňoch výrazne zvýšilo nasadenie prúdových dronov proti Ukrajine. Kyjev podľa Zelenského zatiaľ nemá účinný spôsob ich likvidácie s výnimkou nasadenia bojových lietadiel.

Na otázku novinárov, či Moskva poskytla technológiu týchto dronov Pchjongjangu, Zelenskyj odpovedal: „Áno, samozrejme.“ Konkrétne dôkazy však neuviedol.

Severná Kórea počas vojny dodala Rusku milióny delostreleckých granátov a balistické rakety. Do Ruska vyslala aj tisíce vojakov, ktorí získavajú bojové skúsenosti.

Južná Kórea a západné krajiny už v minulosti vyjadrili obavy, že Pchjongjang môže výmenou za vojenskú podporu Moskvy získavať pomoc pri vývoji vlastných zbraní.

Vzťahy Kyjeva a Soulu zároveň skomplikoval spor okolo presunu dvoch zajatých severokórejských vojakov z Ukrajiny do Južnej Kórey.

(reuters, est)

  |  

Irán chce rýchlejšie rakety, mali by dosiahnuť aj Európu

V rozhovore pre agentúru Fars hovorca armády Mohammad Akraminia uviedol, že Irán musí zlepšiť dolet a rýchlosť svojich rakiet.

Označil to za nevyhnutné z dôvodu prítomnosti nepriateľských síl pôsobiacich do vzdialenosti 1 000 kilometrov od iránskych hraníc, informuje agentúra DPA.

Táto oblasť zahŕňa Perzský záliv, Kaukaz, časti Strednej Ázie a východné i stredné Turecko vrátane základne NATO Incirlik. Iránsky raketový program zostáva dlhodobým zdrojom napätia so západnými mocnosťami.

Súčasný arzenál Teheránu disponuje raketami stredného doletu schopnými zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 1 500 až 2-tisíc kilometrov, čo pokrýva celé územie Izraela aj časti juhovýchodnej a strednej Európy.

(max)