Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko vyšetruje nehodu v laboratóriu. Pracovníčka zomrela

Ruské úrady vyšetrujú incident vo výskumnom laboratóriu na Sibíri, pri ktorom mohlo dôjsť k úniku nebezpečnej infekcie. Jedna pracovníčka zomrela na zápal pľúc neznámeho pôvodu.

Incident sa stal v morovom výskumnom ústave v Šelechove neďaleko Irkutska, informuje CNN s odvolaním sa na ruskú tlačovú agentúru TASS.

Ruský úrad Rospotrebnadzor zatiaľ neoznámil, aký patogén mohol uniknúť. Tvrdí však, že epidemiologická situácia v regióne zostáva stabilná.

Šéf susedného Burjatska Alexej Cydenov uviedol, že 28-ročná pracovníčka mohla zomrieť na mor. Túto príčinu však úrady nepotvrdili. „V Burjatsku nie sú žiadne ohniská moru,“ zdôraznil.

Ľudia, ktorí boli s pracovníčkou v blízkom kontakte, sú pod lekárskym dohľadom. Podľa dostupných informácií nemajú príznaky a ich testy boli negatívne. Neoficiálne správy hovoria o takmer 200 ľuďoch umiestnených pod dohľad.

Pľúcny mor sa môže medzi ľuďmi šíriť respiračnými kvapôčkami. Bez liečby je nebezpečný, pri včasnom nasadení antibiotík je však liečiteľný. Úrady vyzvali obyvateľov, aby nepodliehali neovereným správam.

(cnn, tass, est)

Minúta  |  

Rusko avizuje silnejšie útoky na Kyjev. Reaguje na Zelenského

Rusko zintenzívni útoky na Kyjev a ďalšie časti Ukrajiny. V nedeľu to oznámilo ruské ministerstvo obrany v reakcii na vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o ďalších útokoch na ruské ropné rafinérie.

Ruské sily podľa ministerstva zvýšia intenzitu úderov na vojenské objekty, podniky obranného priemyslu a súvisiacu infraštruktúru v ukrajinskom hlavnom meste aj ďalších regiónoch.

Zelenskyj v rozhovore pre agentúru Reuters povedal, že Ukrajina plánuje vystupňovať útoky na ruské rafinérie. Reagovať tak chce na novú vlnu ruských vzdušných úderov. Zdôraznil však, že ukrajinské sily nebudú útočiť na civilistov.

Rusko v poslednom období zosilnilo útoky na infraštruktúru v Kyjeve, zasiahlo aj mosty cez rieku Dneper. Údery výrazne narušili život približne troch miliónov obyvateľov metropoly pred príchodom zimných mesiacov.

Moskva tvrdí, že jej útoky sú odpoveďou na ukrajinské údery proti civilným cieľom v Rusku. Obe strany popierajú, že by zámerne útočili na civilistov.

(reuters, est)

Minúta  |  

Digitálnu závislosť detí v Ríme liečia na klinike

V Ríme otvorili pri detskej nemocnici Bambino Gesù novú špecializovanú kliniku pre deti a tínedžerov trpiacich digitálnou závislosťou, ktorá negatívne ovplyvňuje ich spánok, školské výsledky a rodinné vzťahy. Informuje poľská agentúra PAP.

Pracovisko sa špecializuje na nočnú závislosť na smartfónoch, fenoménom „strachu z premeškania“, ale aj novým javom, pri ktorom sa mladí ľudia zdôverujú so svojimi osobnými krízami či úzkosťami četbotom s umelou inteligenciou.

Podľa údajov Save the Children používa smartfón denne tretina talianskych detí vo veku šesť až desať rokov a viac ako 40 percent tínedžerov sa obracia na umelú inteligenciu v momentoch osamelosti.

Vedúci oddelenia Stefano Vicari zdôraznil, že cieľom kliniky nie je technológie démonizovať, ale pomôcť mládeži obnoviť zdravú rovnováhu. Odborníci upozorňujú, že samotný čas strávený online neznamená závislosť. Kľúčovým kritériom je schopnosť kontroly a následkov na každodenný život.

(max)

Minúta  |  

ZMOS: Štát pristupuje k prerokovaniu rozpočtu neakceptovateľne

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) považuje spôsob, akým štát pristupuje k prerokovaniu návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, za neakceptovateľný. Skonštatoval to predseda ZMOS-u Jozef Božik.

„V piatok (2. 10.) neskoro poobede je zvolaná Hospodárska a sociálna rada SR, v nedeľu ráno dostávajú partneri rozsiahly balík materiálov a v pondelok (5. 10.) ráno sa od nich očakáva kvalifikované stanovisko. V pondelok sa tiež uskutoční povinné prerokovanie návrhu rozpočtu Ministerstva financií SR s územnými partnermi. Rokovanie, ktoré bolo avizované iba dva dni vopred. V stredu (7. 10.) má návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029 smerovať na rokovanie vlády,“ kritizoval Božik.

Apeloval, že takto sa seriózny dialóg viesť nemá a ani sa tak podľa neho nemá riadiť štát.

Upozornil, že nie je možné za niekoľko hodín zodpovedne vyhodnotiť vplyvy rozpočtu na mestá, obce a služby, ktoré zabezpečujú svojim obyvateľom.

Napriek spomínanému prístupu sa ZMOS zúčastní na pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR. Budú tam podľa Božika preto, aby hájili záujmy miest a obcí a pomenovali vplyvy návrhu rozpočtu na samosprávy.

„Ak má byť prerokovanie so samosprávami povinnou súčasťou procesu, nesmie byť iba formálnou zastávkou pred rokovaním vlády. Formálny dialóg totiž znamená aj formálne partnerstvo štátu so samosprávami,“ zdôraznil Božik.

(tasr, est)

Minúta  |  

Ani po výzvach Ruska slovenskí diplomati Kyjev neopustia

Slovensko nateraz nemení fungovanie svojich zastupiteľských úradov na Ukrajine napriek sobotňajšej výzve Ruska, aby zahraniční diplomati a cudzinci opustili Kyjev. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že bezpečnostnú situáciu neustále monitoruje v koordinácii so slovenskými i ukrajinskými zložkami a partnermi z Únie.

V prípade vyhodnotenia zvýšeného rizika je rezort pripravený rýchlo aktivovať krízové opatrenia na zaistenie bezpečnosti svojho personálu na veľvyslanectve v Kyjeve aj generálnom konzuláte v Užhorode.

Pre občanov Slovenska naďalej platí najvyšší, štvrtý stupeň odporúčania – a teda bezodkladne opustiť Ukrajinu a necestovať tam.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí varovalo pred pokračovaním masívnych úderov na Kyjev, no delegácia Európskej únie na čele s veľvyslankyňou Katarínou Mathernovou, ako aj ďalšie európske krajiny ako Poľsko či Estónsko potvrdenú výzvu odmietli s tým, že v ukrajinskom hlavnom meste zostávajú.

(tasr, max)

Minúta  |  

Pristupujúce štáty by mohli spoluvytvárať legislatívu EÚ

Európska komisia podľa Rapporteura zvažuje plán, ktorý by kandidátskym krajinám ako Čierna Hora či Albánsko umožnil vyslať svojho eurokomisára do Bruselu ešte pred ich formálnym vstupom do Európskej únie.

Interné dokumenty spresňujú, že by tento krok nasledoval po podpísaní prístupovej zmluvy, čím by sa preklenulo často viacročné obdobie čakania na ratifikáciu vo všetkých 27 členských štátoch.

Zástupcovia pristupujúcich krajín by tak získali možnosť zúčastňovať sa na zasadnutiach kolégia komisárov a priamo sa podieľať na tvorbe legislatívy Únie, čo predstavuje historický precedens.

Návrh je súčasťou širšej stratégie takzvanej postupnej integrácie, ktorú presadzuje predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová počas svojej cesty po Západnom Balkáne.

Po ukončení prístupových rokovaní by lídri kandidátskych štátov mohli vystupovať ako pozorovatelia v Európskej rade aj v Európskom parlamente. Zároveň by získavali postupný prístup k jednotnému trhu, kybernetickým iniciatívam či programu Horizont. Za prvotnú prioritu hlbšej integrácie označila Komisia oblasť bezpečnosti a obrany.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.