Preskočiť na obsah
  |  

Brat kráľa Karola III. žaluje políciu za domové prehliadky

Mladší brat britského kráľa Karola III. Andrew Mountbatten-Windsor podal žalobu na políciu v údolí Temže a žiada súdne preskúmanie zákonnosti svojho februárového zatknutia a domových prehliadok.

Zadržali ho pre podozrenie zo zneužitia úradu a z úniku vládnych dokumentov zosnulému sexuálnemu delikventovi Jeffreyovi Epsteinovi v období, keď pôsobil ako osobitný vyslanec pre obchod.

Informácie vyplynuli z dokumentov zverejnených americkým ministerstvom spravodlivosti. Polícia v rámci vyšetrovania vykonala razie v jeho rezidenciách Sandringham a Royal Lodge vo Windsore.

V dôsledku kauzy sa musel ešte v roku 2019 vzdať kráľovských povinností a v októbri ho kráľ Karol III. oficiálne zbavil všetkých titulov a vyznamenaní.

Polícia v údolí Temže ani Buckinghamský palác sa k podanej žalobe bezprostredne nevyjadrili.

(reuters, max)

  |  

Cieľom kopilota z FlyDubai bolo zrútiť stroj na letisko v Izraeli

Kopilot Hamam al-Hammami, ktorý sa v stredu pokúsil o teroristický útok na lete spoločnosti FlyDubai z Dubaja do Tel Avivu, mal v úmysle zrútiť stroj priamo na izraelské Letisko Bena Guriona.

Podľa správy z vyšetrovania v Emirátoch, na ktorú sa odvoláva Times of Israel, plánoval po zneškodnení kapitána získať povolenie na pristátie a v poslednej chvíli naraziť do letiskovej budovy alebo iného lietadla.

Aby zabránil predčasnému vyvolaniu poplachu, s útokom počkal až do preletu nad Jordánskom. Plán mu však nevyšiel, keďže dobodaný kapitán Smit Maččhar dokázal odomknúť dvere kokpitu.

Na vzniknutú hádku upozornila cestujúca Tali Manesová, na čo izraelskí pasažieri a pilot mimo služby pripraveného útočníka spacifikovali. Keď al-Hammami zistil, že plán zlyhal, pokúsil sa naviesť lietadlo do strmhlavého pádu smerom na púšť a poškodiť riadenie.

Druhý pilot mimo služby však s pomocou cestujúcich stroj stabilizoval. Útočník priznal, že do aerolínií vstúpil s cieľom preniknúť na linku do Tel Avivu.

(max)

  |  

Tri roky po zemetrasení v Ďapalovciach stále opravujú domy

Od zemetrasenia, ktoré zasiahlo východ Slovenska, uplynú 9. októbra tri roky. Otrasy s magnitúdou 4,9 mali epicentrum v katastri Ďapaloviec v okrese Vranov nad Topľou.

Hoci väčšinu škôd už odstránili, niektoré domácnosti podľa vyjadrení starostu Jána Cmara pre TASR opravujú domy dodnes.

Škody obec pôvodne odhadovala na približne 1,5 milióna eur. Pomoc poskytli štát, samosprávy, neziskové organizácie aj jednotlivci. V septembri dokončili opravu fasády miestneho kostola, práce však pokračujú v interiéroch viacerých domov.

Obyvateľom zemetrasenie pripomínajú dotrasy. Podľa údajov Slovenskej akadémie vied ich zaznamenali približne 57. Jeden z výraznejších prišiel vo februári 2024, ďalšie zemetrasenie pocítili obyvatelia v septembri tohto roka. Škody nespôsobilo.

V obci pokračuje aj výskum geologického podložia, zlomov a koncentrácie radónu. Merania v rokoch 2025 a 2026 odhalili na viacerých miestach zvýšené hodnoty.

Problémom zostáva aj voda. Jej kvalita bola nevyhovujúca už pred zemetrasením, po otrasoch sa však zhoršila. Voda miestami zmenila farbu a rozbory ukázali zvýšené koncentrácie mangánu.

Riešenie obec očakáva od projektu Čistá Domaša, ktorý počíta s vybudovaním vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry.

(tasr, est)

  |  

Bolsonaro prekonal očakávania a tesne predstihol Lulu

Pravicový senátor Flávio Bolsonaro sa v druhom kole prezidentských volieb stretne s prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom. V prvom kole volieb v Brazílii skončil tesne pred ním.

Po sčítaní takmer všetkých hlasov získal Bolsonaro 47 percent, zatiaľ čo Lula 45 percent. Bolsonaro tak dosiahol lepší výsledok, než naznačovali predvolebné prieskumy, podľa ktorých mal viesť úradujúci prezident.

Obaja kandidáti sa opäť stretnú v druhom kole 25. októbra.

„Brazília chce zmenu a z výsledkov mám veľkú radosť,“ vyhlásil Bolsonaro. Zároveň predpovedal koniec éry Lulovej Strany pracujúcich. Lula priznal, že očakával víťazstvo už v prvom kole, ale chce okamžite odštartovať „novú kampaň“.

Medzi hlavné témy volieb patrili životné náklady, kriminalita a korupcia. Napriek poklesu nezamestnanosti a nerovnosti Lula čelí nespokojnosti voličov pre vysoké ceny a zadlženosť domácností.

Brazília zároveň zápasí s rastúcim tlakom na verejné financie. Verejný dlh presiahol 82 percent HDP a hospodársky rast zostáva pomalý.

Bolsonaro je synom bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý si odpykáva 27-ročný trest odňatia slobody za prípravu štátneho prevratu po prehre v prezidentských voľbách v roku 2022.

Predvolebnú kampaň sprevádzali aj obvinenia z korupcie a obavy z možného zahraničného zasahovania.

(reuters, est)

  |  

Po zmarenom útoku na základňu v Británii USA stiahli bombardéry

Spojené štáty stiahli tucet svojich strategických bombardérov B-1 z britskej leteckej základne RAF Fairford späť na domovské základne v USA.

Predstaviteľ Pentagónu potvrdil presun týždeň po tom, ako britská polícia na základni zatkla niekoľko osôb podozrivých z prípravy teroristických činov.

Strojom, ktoré USA používali na útoky proti iránskym raketovým základniam v reakcii na ostreľovanie lodí v Hormuzskom prielive, hrozilo podľa amerických aj britských činiteľov bezprostredné nebezpečenstvo.

Britský premiér Andy Burnham spresnil, že existujú silné náznaky o zapojení Iránu do sprisahania. Americký prezident Donald Trump aj minister zahraničia Marco Rubio rovnako ukázali prstom na zahraničného aktéra a zámer spôsobiť veľké škody.

Teherán akékoľvek obvinenia zo spájania s plánovanými útokmi odmietol a na znak protestu si predvolal britského veľvyslanca.

(reuters, max)

  |  

Voľby v Bosne radikálne zmeny predbežne neprinesú

V nedeľňajších voľbách do trojčlenného medzietnického predsedníctva Bosny a Hercegoviny vedú podľa výsledkov po sčítaní viac ako 90 percent hlasov bosniansky ľavicový umiernený politik Denis Bećirović, proruská srbská nacionalistka Željka Cvijanovićová a chorvátska kandidátka Darijana Filipovićová.

Volebná účasť dosiahla nízkych 42,2 percenta, čo odzrkadľuje rastúcu frustráciu obyvateľov z hospodárskej stagnácie, politických kríz a pomalého tempa prístupových rokovaní s Európskou úniou.

Popri prezidentskom úrade voliči rozhodovali aj o zložení národného parlamentu a regionálnych orgánov.

Priebeh volieb sprevádzali meškania zavedenia nových biometrických skenerov zameraných na obmedzenie podvodov.

Separatistický líder Srbskej republiky Milorad Dodik, ktorý nedávno navštívil Moskvu, vyhlásil výsledok svojej strany za nečakane vysoký úspech.

(reuters, max)