Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko poprelo ďalší prípad ochorenia po úmrtí laborantky na Sibíri

Ruský zdravotnícky dozorný úrad vo štvrtok poprel správy o ďalšom prípade ochorenia po úmrtí pracovníčky sibírskeho laboratória na výskum moru. Laborantka Darja Šipilovová (28) zomrela 2. októbra na zápal pľúc neznámeho pôvodu.

Úrad označil informácie o druhom prípade ochorenia za nepravdivé. Podľa jeho vyhlásenia zdravotníci preverili všetky osoby, ktoré prišli so zosnulou do kontaktu, a nezistili u nich zdravotné problémy súvisiace s infekčným ochorením. Takmer 5-tisíc laboratórnych testov podľa úradu neodhalilo žiadne nebezpečné patogény.

Ruské úrady však napriek výzvam Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Spojených štátov zatiaľ jednoznačne nepotvrdili ani nevylúčili, či Šipilovová zomrela na mor. Tvrdia, že riziko vypuknutia epidémie nehrozí.

WHO v stredu požiadala Moskvu o preverenie mediálnych správ o ďalšom zamestnancovi laboratória so zápalom pľúc neznámeho pôvodu. Organizácia pritom vychádzala z informácií ruského portálu StarHit a britského denníka Daily Mail.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Taliansko schválilo spornú reformu volebného systému

Dolná komora talianskeho parlamentu vo štvrtok definitívne schválila volebnú reformu presadzovanú premiérkou Giorgiou Meloniovou. Nové pravidlá budú platiť pre parlamentné voľby v budúcom roku.

Poslanci reformu schválili v tajnom hlasovaní pomerom 227 ku 164. Zavádza plne pomerný volebný systém s mandátovým bonusom, ktorý zaručí parlamentnú väčšinu koalícii so ziskom viac ako 42 percent hlasov.

Meloniová tvrdí, že cieľom reformy je zabezpečiť stabilnejšie vlády. Stredoľavá opozícia ju však obviňuje zo snahy upraviť pravidlá vo vlastný prospech.

Novela zároveň vyžaduje, aby strany a koalície pred voľbami oznámili svojho kandidáta na premiéra. To môže skomplikovať situáciu stredoľavému bloku, keďže jeho hlavní predstavitelia Elly Schleinová a Giuseppe Conte sa sporia o to, kto by mal v prípade volebného víťazstva viesť vládu.

Reformu sprevádzali aj spory vo vládnej koalícii o vplyv voličov na výber poslancov. Výsledný kompromis zachováva straníckym lídrom rozhodujúce slovo pri obsadzovaní väčšiny mandátov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

SaS varuje pred minutím rozpočtu pred voľbami

Opozičná SaS vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho, aby vetoval novelu, ktorá zmierňuje pravidlá rozpočtového provizória. Podľa liberálov zmena, ktorú parlament schválil v utorok 6. októbra, dáva ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému (Smer) príliš veľké právomoci pri nakladaní so štátnymi peniazmi.

Predseda SaS Branislav Gröhling tvrdí, že nové pravidlá by vláde umožnili minúť prostriedky určené na celý rok už počas prvých deviatich mesiacov, teda pred parlamentnými voľbami. Koalícia sa podľa neho pripravuje na možnosť, že Ústavný súd SR potvrdí povinnosť zostaviť vyrovnaný rozpočet vyplývajúcu z pravidiel dlhovej brzdy.

Podpredsedníčka SaS Mária Kolíková avizovala, že ak prezident novelu podpíše, opozícia sa obráti na Ústavný súd SR. Na podaní sa podľa nej už dohodli aj s ďalšími opozičnými partnermi. Strana je pripravená predložiť aj vlastnú legislatívnu úpravu.

Minister financií kritiku odmieta. Tvrdí, že vláda má výnimku z povinnosti vyrovnaného rozpočtu a dokáže schváliť rozpočet na budúci rok. Zmenu pravidiel označuje za preventívne opatrenie, ktoré má zabezpečiť fungovanie štátu aj v prípade rozpočtového provizória.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Na jedného školského psychológa pripadalo až 710 žiakov

Na Slovensku pracuje v detskej psychiatrii len 66 lekárov, pričom špecializáciu v tomto odbore má 51 z nich. V Trnavskom a Trenčianskom kraji pôsobí iba po jednom detskom psychiatrovi, v druhom prípade dokonca len na polovičný úväzok. Na vážny nedostatok odborníkov upozornili komisár pre deti Jozef Mikloško a hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva Terézia Rosenbergerová.

Podľa kontroly Najvyššieho kontrolného úradu zo septembra 2024 pripadalo na jedného školského psychológa priemerne 710 žiakov. V okresoch Levoča, Snina a Medzilaborce nebol ani jeden. Kontrola zároveň identifikovala 667 škôl bez psychológa.

Rosenbergerová upozornila na preplnené psychiatrické ambulancie, dlhé čakacie lehoty a nedostatok lôžok pre detských psychiatrických pacientov. V Prešove zároveň medzi rokmi 2021 a 2024 vzrástol počet hospitalizácií detí o 53 percent.

Mikloško po nedávnych tragických udalostiach vyzval na posilnenie autority učiteľov, jasnejšie pravidlá pri riešení krízových situácií a dostupnú psychologickú pomoc pre každú školu. Navrhuje tiež vytvorenie celoslovenského bezpečnostného štandardu škôl podľa českého vzoru.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rezort odhalil státisícové odmeny pre ľudí z Tarabovho okolia

Interný audit Ministerstva životného prostredia SR poukázal podľa nového vedenia rezortu na mimoriadne vysoké odmeny pre dvoch zamestnancov z blízkeho okolia bývalého ministra Tomáša Tarabu.

Každý z nich údajne počas roka 2026 dostal na odmenách viac ako 100-tisíc eur. Spolu s platmi a ďalšími náhradami ich individuálne príjmy za prvých deväť mesiacov presiahli 160-tisíc eur.

Ministerstvo uviedlo, že za rovnaké obdobie vyplatilo zamestnancom na odmenách celkovo viac ako dva milióny eur. Takéto individuálne sumy považuje nové vedenie za manažérske a systémové zlyhanie, ktoré podľa neho nemožno verejnosti vysvetliť.

Audit zatiaľ pokračuje a prípadné porušenie pravidiel nie je potvrdené. Ak sa preukáže, ministerstvo bude žiadať vrátenie peňazí a zváži ďalšie právne kroky.

Rezort zároveň plánuje presadzovať prísne limity na odmeny vo verejnej správe. Obrátiť sa chce na ministerstvá práce a financií, aby sa podobné prípady v budúcnosti neopakovali.

Taraba kritiku odmieta a tvrdí, že rezort riadil kvalitne. Odmeny podľa neho dostávali zamestnanci, ktorí pracovali na dôležitých projektoch vrátane plánu obnovy, zonácie národných parkov či prevodu štátneho lesného majetku do ich správy.

Zdôraznil, že išlo o financie určené na tento účel a zamestnanci si ich zaslúžili. Dodal, že podobné odmeny v minulosti dostával aj Filip Kuffa.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Vedci vyvinuli prvé funkčné jadrové hodiny na svete

Vedci z Viedne a Pekingu nezávisle od seba vyvinuli prvé dvoje funkčné jadrové hodiny na svete. Nová technológia by v budúcnosti mohla prekonať presnosť súčasných atómových hodín a priniesť pokrok v satelitnej navigácii, telekomunikáciách či vo vedeckom výskume. Výsledky oboch tímov zverejnil časopis Nature.

Jadrové hodiny nevyužívajú jadrové štiepenie ani fúziu. Čas merajú pomocou laserov, ktoré vyvolávajú energetické prechody v jadre atómu tória-229. Na rozdiel od bežných atómových hodín tak nesledujú elektróny, ale procesy priamo v atómovom jadre.

Technológia zatiaľ nedosahuje presnosť najlepších atómových hodín, ktoré sa za miliardy rokov odchýlia len o sekundu. Vedci však očakávajú ďalšie zlepšenia a možnosť výroby menších a odolnejších zariadení.

Viedenský tím už hodiny využil aj pri experimente zameranom na hľadanie temnej hmoty. Hoci ju neobjavil, zariadenie pri meraniach dosiahlo úroveň najlepších atómových hodín.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.