Preskočiť na obsah
  |  

Dáta namiesto zelene. Indovia žiadajú presun centier

Výstavba dátových centier pre umelú inteligenciu naráža v Indii na odpor miestnych komunít. Obávajú sa hluku, nedostatku vody a elektriny či industrializácie obytných štvrtí.

Premiér Naréndra Módí chce, aby krajina uchovávala „dáta celého sveta“. Amazon plánuje do roku 2030 investovať 21 miliárd dolárov, Microsoft počas štyroch rokov 20,5 miliardy, prevažne do dátových centier.

Pri Bombaji stovky ľudí žiadajú premiestnenie zariadenia Amazonu, ktorému ustúpila zeleň. Vyše tisíc obyvateľov tvrdí, že projekt presadili bez zmysluplných konzultácií. Firma sľubuje chladenie bez vody, samostatné zásobovanie elektrinou a tlmenie hluku. Tvrdí, že vysadila viac stromčekov, než odstránila.

Vláda moderné technológie obhajuje ako úspornejšie.

India má štyri percentá svetových zásob sladkej vody, ale 18 percent populácie. Podľa S&P Global môže 60 až 80 percent jej dátových centier v tomto desaťročí čeliť vysokému nedostatku vody. Vlani spotrebovali približne 150 miliárd litrov, do roku 2030 sa má spotreba viac než zdvojnásobiť.

V Ándhrapradéši environmentalisti odporujú projektu Googlu za 15 miliárd dolárov pre riziká pre prírodu, vodu a elektrinu aj údajné neoprávnené využitie chrámovej pôdy. Firma a štát pochybenie odmietajú.

(reuters, bak)

  |  

Trump: Výrok o zničení Los Angeles nesprávne pochopili

Americký prezident Donald Trump tvrdí, že jeho slová o možnom iránskom útoku na kalifornské mestá boli nesprávne pochopené. Podľa neho hovoril o potrebe zniesť dočasne vyššie ceny benzínu výmenou za zabránenie Iránu získať jadrovú zbraň.

Na pondelkovom politickom zhromaždení v Nebraske označil zdraženie paliva počas vojny za malú cenu za bezpečnosť sveta a Spojených štátov. Následne povedal: „Mohli by zničiť mesto. Nech zničia Los Angeles, nech zničia San Diego.“ Dodal, že konflikt sa čoskoro skončí.

Výrok rýchlo odsúdili demokratickí predstavitelia Kalifornie aj niektorí republikáni.

Vo štvrtkovom príspevku na sieti Truth Social prezident vysvetľoval, že dočasný rast cien benzínu je malou cenou za to, aby Irán nemal jadrovú zbraň.

„Ak chcete vidieť veľkú cenu, viete si predstaviť, aké by to bolo, keby bombardovali San Diego alebo Los Angeles?“ napísal a zdôraznil, že obe mestá má rád.

Trump už aj v minulosti zľahčoval obavy z rastúcich životných nákladov spôsobených konfliktom s Iránom.

(reuters, bak)

  |  

USA obmedzili firmám prístup k programu pracovných víz

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa vo štvrtok pozastavila spracovanie žiadostí viacerých technologických spoločností v procese získavania zelených kariet pre zahraničných pracovníkov. Zároveň začala vyšetrovať deväť popredných univerzít pre údajné zneužívanie víz. Opatrenia zdôvodňuje bojom proti podvodom a ochranou amerických pracovných miest, informovala agentúra Reuters.

Pozastavenie sa týka Microsoftu, Adobe aj spoločností Cognizant, Infosys, Tata Consultancy Services, Wipro, HCL Technologies a Capgemini. Ministerstvo práce nebude prijímať nové ani spracúvať rozpracované žiadosti v programe PERM. V ňom musia zamestnávatelia preukázať, že prijatie zahraničného pracovníka nepoškodí mzdy či pracovné príležitosti Američanov.

Viceprezident JD Vance obvinil Microsoft zo zneužívania systému. Podľa neho firma vlani prepustila šesťtisíc amerických pracovníkov, pričom využívala tisíce víz H-1B a zelených kariet.

Microsoft uviedol, že približne 80 percent jeho žiadostí o víza H-1B v uplynulom fiškálnom roku súviselo s predĺžením alebo zmenou statusu existujúcich zamestnancov. Zahraničných pracovníkov podľa firmy odmeňuje rovnako ako ostatných na porovnateľných pozíciách.

Vyšetrovanie univerzít vrátane Harvardu, Yale, Stanfordu či MIT sa zameria na podozrenia zo zneužívania výmenných víz na znižovanie miezd Američanov. Úrady preveria aj zahraničný vplyv a nevhodné finančné väzby pri výskume financovanom federálnou vládou.

(reuters, sab, luc)

  |  

Eurozóna vyzvala Francúzsko, aby prijalo rozpočet a upokojilo trhy

Ministri financií eurozóny a Európska centrálna banka vo štvrtok vyzvali Francúzsko, aby schválilo rozpočet na rok 2027 a upokojilo dlhopisové trhy. Náklady na francúzske pôžičky sa pohybujú pri 25-ročných maximách.

Výnos desaťročných štátnych dlhopisov od začiatku septembra vzrástol takmer o 80 bázických bodov a priblížil sa k piatim percentám. Dosiahol tak najvyššiu úroveň od júla 2002. Investorov znepokojujú vysoký rozpočtový deficit aj blížiace sa voľby.

Eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis po rokovaní v Luxemburgu zdôraznil, že dôveryhodný rozpočet na budúci rok bude dôležitý pre predvídateľnosť a upokojenie trhov.

Francúzsko v septembri priznalo, že tohtoročný deficit prekročí vládny cieľ päť percent HDP. Vláda oznámila úsporné opatrenia, investori však pochybujú o ich presadení vzhľadom na rozdrobený parlament a prezidentské i parlamentné voľby na jar 2027.

Krajina plánuje v budúcom roku predať rekordných 340 miliárd eur v dlhopisoch na financovanie štátu a refinancovanie dlhov z obdobia pandémie.

Podľa nemenovaných predstaviteľov sa žiadna inštitúcia eurozóny nechystá zasiahnuť na zníženie francúzskych nákladov na pôžičky. ECB síce disponuje nástrojmi proti neodôvodneným otrasom na trhoch, ich použitie však podlieha podmienkam. Francúzsko ich podľa predstaviteľov nespĺňa, keďže jeho rozpočtová politika nezodpovedá konsolidačnej trajektórii dohodnutej s EÚ.

(reuters, luc)

  |  

Irán odmieta zastaviť obohacovanie uránu aj odovzdať zásoby

Irán sa nevzdá obohacovania uránu ani neodovzdá svoje zásoby tejto suroviny. Vo štvrtok to podľa štátnych médií vyhlásil šéf iránskej Organizácie pre atómovú energiu Mohammad Eslámí v reakcii na americké požiadavky na výrazné obmedzenie obohacovacích kapacít.

Eslámí označil obohacovanie uránu za neoddeliteľnú súčasť jadrového priemyslu. Obnovené americké hrozby útokmi na iránske jadrové zariadenia podľa neho nepredstavujú nič nové.

Vyjadrenia prichádzajú počas rokovaní Washingtonu a Teheránu o ukončení vojny a obnovení plavby cez Hormuzský prieliv. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí uviedol, že Teherán môže v priebehu niekoľkých dní reagovať na americkú odpoveď k jeho návrhu.

Americký prezident Donald Trump následne označil rokovania za produktívne a vylúčil útoky na Irán pred novembrovými voľbami do Kongresu.

Západné krajiny dlhodobo podozrievajú Irán zo snahy vyvinúť jadrové zbrane. Teherán tieto obvinenia odmieta, pričom pripustil možnosť zriedenia svojho najviac obohateného uránu.

(reuters, sab)

  |  

Zelenskyj kritizoval USA za nečinnosť vo vojne s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok obvinil Spojené štáty z neochoty pomôcť Ukrajine po ruských útokoch, ktoré si podľa neho za dva dni vyžiadali 78 mŕtvych a 215 zranených.

Pri rannom bombardovaní Kramatorska zahynulo najmenej 30 ľudí a ďalších 18 utrpelo zranenia. Útok zasiahol dva autobusy. Deň predtým pri rozsiahlych ruských útokoch zahynuli desiatky ľudí vrátane 22 obetí v obytnom dome v meste Pryluky.

Zelenskyj vyzval Washington, aby Ukrajine rozšíril prístup k satelitnej službe Starlink na účely zameriavania ruských odpaľovacích zariadení balistických rakiet. Kritizoval americké rokovania o hospodárskej spolupráci s Ruskom.

„Spustite Starlink pre Ukrajinu. Sprístupnili ste ho predsa, keď ste reagovali na Irán. (...) Povedal som to celkom otvorene – dajte nám ho, pomôžte nám brániť náš vzdušný priestor a získať tam prevahu. A potom sa Putin posadí za rokovací stôl,“ povedal v emotívnom vyhlásení.

„Tak kde je tu pravda, kde je úprimnosť? Kde je patová situácia? (…) Tomu sa hovorí neochota,“ reagoval na vyjadrenie šéfa americkej diplomacie Marca Rubia. Dodal, že prezident Donald Trump by mal zvýšiť sankčný tlak na Moskvu.

„Na jednej strane nemožno rokovať s Rusmi o budúcich ekonomických projektoch a na druhej strane tvrdiť, že sa nachádzame v akejsi... diplomatickej patovej situácii,“ poznamenal ukrajinský líder.

Vo štvrtok zasiahli ruské útoky aj Kyjev, kde podľa primátora Vitalija Klička zahynuli traja ľudia a 14 utrpelo zranenia. Rusko popiera úmyselné útoky na civilistov.

(reuters, sab)