Preskočiť na obsah
  |  

Nobelovu cenu za mier získala juhoafrická sudkyňa Navi Pillayová

Nobelovu cenu za mier za rok 2026 získala juhoafrická sudkyňa a bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navanethem „Navi“ Pillayová za úsilie o podporu mieru a medzinárodného práva. V piatok to oznámil Nórsky Nobelov výbor.

Podľa výboru jej pôsobenie spája spoločná niť – od obhajoby Nelsona Mandelu a ďalších odporcov apartheidu až po rozhodovanie v niektorých z najvýznamnejších medzinárodných súdnych prípadov súčasnosti.

Predsedala aj vyšetrovacej komisii OSN pre okupované palestínske územia, ktorá vlani dospela k záveru, že Izrael spáchal v Pásme Gazy genocídu. Izrael jej správu odmietol ako škandalóznu.

Pillayová sa dlhodobo venuje ochrane ľudských práv. Jej ocenenie privítal aj Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva. Jeho hovorkyňa Shabia Mantooová označila správu za výbornú a zdôraznila potrebu väčšieho odhodlania a angažovanosti v oblasti ľudských práv.

Cena za mier je piatou Nobelovou cenou, ktorej laureáta oznámili tento týždeň. Predchádzali jej ceny za literatúru, chémiu, fyziku a medicínu. Vlani cenu za mier získala venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová.

Pillayová si Nobelovu cenu za mier, s ktorou sa spája finančná odmena 12 miliónov švédskych korún (približne milión eur), prevezme 10. decembra v Osle. Ceremoniál sa tradične koná vo výročný deň úmrtia zakladateľa cien Alfreda Nobela.

(reuters, lud)

  |  

Kašo sa vzdal kandidatúry na župana, podporí Migaľa

Kandidát na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja Zoltán Kašo (Tím Košice) sa vzdal kandidatúry a v nadchádzajúcich regionálnych voľbách podporí ministra Samuela Migaľa (nezávislý kandidát). Oznámil to v piatok na tlačovej konferencii v Prešove.

Rozhodnutie zdôvodnil zhodou pri riešení problémov rómskych komunít. Upozornil na pretrvávajúce nevyhovujúce životné podmienky napriek finančným prostriedkom určeným na pomoc týmto komunitám.

Migaľ chce opatrenia pripravovať priamo v teréne podľa skúseností obyvateľov. Ak sa stane županom, zriadi rómsku radu so zastúpením Rómov a komunitných autorít. Rada by sa spolu s krajským zastupiteľstvom podieľala na príprave opatrení na zlepšenie života v osadách.

Medzi Migaľove priority patrí podpora dokončovania stredoškolského štúdia, odborného vzdelávania, mentoringu a spolupráce škôl so zamestnávateľmi. Zdôraznil aj potrebu investícií a pracovných príležitostí v okresoch s vysokou nezamestnanosťou, dostupných autobusových spojení do škôl a zamestnania či zlepšenia infraštruktúry a bývania.

Po odstúpení Kaša a Judity Laššákovej zostáva deväť kandidátov: Drahomír Čureja, Marián Geci, Ľubomír Goliaš, Jozef Ištok, Monika Lešková, Milan Majerský, Milan Mazurek, Samuel Migaľ a Ján Stanko. Voľby sa uskutočnia 24. októbra.

(tasr, bak)

  |  

PS kritizuje presun miliónov eur z rezortu obrany na iné účely

Ministerstvo obrany podľa Progresívneho Slovenska za tri roky minulo 567 miliónov eur na projekty, ktoré nesúvisia s obranou krajiny. Ďalší rozpočet počíta s podobnými výdavkami vo výške 560 miliónov eur. Počas pôsobenia súčasného vedenia by tak na iné účely smerovala viac ako miliarda eur, hoci armáda zápasí s veľkým investičným dlhom a zlým stavom techniky aj kasární.

Poslanec Tomáš Valášek na piatkovej tlačovej konferencii poukázal na viac ako 80 miliónov eur určených minulý rok na portál Slovensko.sk a 30 miliónov na baterkáreň v Šuranoch. Spochybnil, prečo má rezort financovať digitálne služby štátu či podporu ekonomiky.

Hnutie získalo od vojakov svedectvá o podmienkach ich ubytovania a pracovísk. Desiatky fotografií zachytávajú plesnivé steny, rozpadnuté podlahy a ošarpané fasády.

Materiály chce odovzdať ministerstvu, aby Robert Kaliňák (Smer) videl podmienky, v ktorých vojaci žijú. Valášek zároveň kritizoval rekonštrukciu bývalého internátu Hviezda, kde rezort plánuje nové sídlo.

(tasr, bak)

  |  

Únia chce cez surovinové projekty znížiť závislosť od Číny

Európska komisia udelila strategický štatút 46 projektom v oblasti kritických surovín. Získajú rýchlejšie povoľovanie a pomoc pri uchádzaní sa o verejné aj súkromné financovanie.

Cieľom je diverzifikovať dodávateľské reťazce a zabezpečiť kritické suroviny pre obranný, letecký a automobilový priemysel či obnoviteľné zdroje energie. Peking v uplynulých dvoch rokoch čoraz častejšie využíva závislosť Západu od čínskych dodávok ako obchodnú páku.

Vybrané zámery sa nachádzajú v 16 členských krajinách a pokrývajú 15 zo 17 strategických surovín vrátane medi, lítia, niklu, kobaltu, grafitu a vzácnych zemín. Vyžadovať si majú kapitálové investície približne 21,1 miliardy eur.

Medzi projekty patria nemecký Zinnwald Lithium, grécka baňa Skouries, plánovaná hlinikáreň spoločnosti Arctial vo Fínsku a švédsky medený projekt Viscaria.

Strategický štatút nezaručuje peniaze z európskeho rozpočtu. Komisia uľahčuje prístup k financovaniu a prepája realizátorov projektov s veriteľmi.

Nový výber nadväzuje na 60 minuloročných projektov, pričom realizácia niektorých postupuje pomaly. Hoci komisia mobilizovala vyše dve miliardy eur verejných zdrojov, realizátori varovali, že bez urýchleného financovania môžu ďalšie zámery zlyhať.

Únia chce do roku 2030 pokrývať vlastnou ťažbou 10 percent, spracovaním 40 percent a recykláciou 25 percent svojich ročných potrieb strategických surovín.

(reuters, bak)

  |  

Prieskumy predpovedajú pravici väčšinu v španielskych voľbách

Španielska Ľudová strana a Vox smerujú podľa dvoch piatkových prieskumov k spoločnej parlamentnej väčšine v predčasných voľbách 29. novembra.

Socialistický premiér Pedro Sánchez ich vyhlásil po tom, ako parlament odmietol vládne návrhy na riešenie bytovej krízy. Dúfa, že protesty proti nedostatku bývania a rastúcim nájmom zmobilizujú ľavicových voličov a presunú pozornosť od migračnej krízy a vyšetrovaní údajnej korupcie v jeho strane či obchodovania s vplyvom jeho manželky a brata. Pochybenia socialistov opakovane odmieta a obhajuje nevinu rodiny.

Podľa prieskumu denníka El País by Ľudová strana a protiimigračný Vox získali 198 kresiel. Na väčšinu potrebujú 176, pričom v roku 2023 ich spoločne obsadili 170. Vox by svoju podporu zdvojnásobil.

Socialisti by klesli zo 121 na 112 mandátov. Ich možnosti zostaviť vládu oslabuje aj úbytok podpory krajne ľavicového koaličného partnera Sumar.

Ľudová strana by získala 31,9 percenta hlasov, socialisti 28,1 percenta. Obe strany si oproti roku 2023 pohoršili, výraznejšie však premiérova strana.

Prieskum portálu El Confidencial predpovedá pravicovej dvojici 200 kresiel. Ich spoločná vláda by znamenala prvý vstup krajnej pravice do ústrednej vlády od návratu demokracie po smrti Francisca Franca v roku 1975.

(reuters, bak)

  |  

Rozhovory s umelou inteligenciou priviedli k mužovi políciu

Varšavskí policajti zasahovali u 47-ročného obyvateľa štvrte Wilanów po upozornení francúzskych služieb. Muž diskutoval s četbotom o spôsoboch mrzačenia a zabíjania. Obsah rozhovorov systém vyhodnotil ako možný náznak skutočných úmyslov.

Polícia považovala situáciu za potenciálne ohrozenie života a zdravia. Do bytu prišla približne o tretej ráno a zastihla v ňom muža aj spiace dieťa.

Dotyčný potvrdil, že s umelou inteligenciou rozoberal rôzne témy a vytváral hypotetické teórie. Tvrdil však, že opísané scenáre považoval za nereálne a nemal v úmysle ich uskutočniť.

V konverzáciách sa objavili násilné metódy s použitím nožov, kladiva, píly, bodca, bejzbalovej palice, kyseliny a jedu. Francúzske služby odovzdali upozornenie poľskej strane, ktorá situáciu preverila priamo na mieste.

Policajti privolali aj zdravotníckych záchranárov. Po úvodnom rozhovore a vyšetrení previezli 47-ročného muža do nemocnice na konzultáciu. Lekár rozhodol o jeho prijatí na oddelenie na ďalšie pozorovanie. Dieťa zostalo v starostlivosti blízkej osoby.

(tvp, bak)