Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina zasiahla druhé dátové centrum ruského Yandexu

Ukrajinské drony v piatok zasiahli dátové centrum ruskej technologickej spoločnosti Yandex v Kalužskej oblasti. Útok čiastočne ochromil jeho prevádzku, pričom vo štvrtok Ukrajina vyradila aj ďalšie centrum spoločnosti v Sasove.

Ukrajinský výrobca zbraní Firepoint uviedol, že pri útoku použili drony FP-1 a niekoľko častí zariadenia úplne znefunkčnili. Prezident Volodymyr Zelenskyj zásah potvrdil a označil ho za odvetu za ruské útoky na ukrajinskú digitálnu infraštruktúru.

Yandex upozornil na výpadky služieb a oznámil spoluprácu s ďalšími cloudovými poskytovateľmi, aby zákazníkom umožnil presun dát. Akcie spoločnosti na moskovskej burze klesli o 4,5 percenta.

Vo štvrtok zasiahnuté centrum v Sasove hostí dva z troch superpočítačov využívaných pri vývoji umelej inteligencie. Rozsah ich poškodenia zostáva neznámy.

Gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša uviedol, že pri útokoch na infraštruktúru utrpelo zranenia deväť ľudí, z ktorých piatich hospitalizovali.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Poslanci pokračovali v debate o rozpočte, opozícia kritizuje deficit

Poslanci Národnej rady SR venovali celý piatkový rokovací deň diskusii o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027. Opozícia kritizovala plánovaný deficit aj postup vlády pri uplatňovaní dlhovej brzdy.

Ondrej Dostál (SaS) upozornil, že vláda predložila deficitný rozpočet napriek tomu, že Slovensko sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Výnimku, na ktorú sa kabinet odvoláva, považuje za protiústavnú. Podľa neho sa vláda ponáhľa so schválením rozpočtu pred rozhodnutím Ústavného súdu.

Marián Čaučík (KDH) poukázal na to, že deficit sa napriek trom konsolidačným balíkom neznižuje. V roku 2026 má dosiahnuť 4,37 percenta HDP, zatiaľ čo na rok 2027 vláda plánuje 4,94 percenta. „Podľa prepočtu KDH je to približne 22-tisíc eur na štvorčlennú rodinu,“ dodal.

Podľa návrhu majú príjmy verejnej správy v budúcom roku predstavovať 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Schodok tak dosiahne 7,443 miliardy eur.

Parlament bude v rokovaní pokračovať v pondelok 12. októbra. Hlasovanie o rozpočte očakávajú najskôr v stredu 14. októbra.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Kaliňák odmieta kritiku výdavkov na obranu, označil ju za klamstvo

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v piatok odmietol kritiku opozície týkajúcu sa stavu vojenskej infraštruktúry a výdavkov rezortu. Na tlačovej konferencii predstavil fotografie, ktoré podľa neho dokazujú odstránenie viacerých nedostatkov.

„Ministerstvo obrany má viac ako tritisíc objektov, tritisíc stavieb, ktoré dlhé roky neboli dotknuté. A tak každý rok vynakladá takmer 200 miliónov eur do svojej infraštruktúry,“ poznamenal Kaliňák s tým, že na budúci rok plánuje na rekonštrukcie vyčleniť 185 miliónov eur.

Obhajoval aj prestavbu bývalého internátu Hviezda, známeho ako Kukurica, na sídlo ministerstva. Podľa neho predstavovala päť percent ročného rozpočtu na modernizáciu infraštruktúry.

Poslanec Tomáš Valášek (PS) predtým obvinil vedenie rezortu, že za tri roky vynaložilo 567 miliónov eur na projekty nesúvisiace s obranou. Ďalších 560 miliónov má podľa neho nasledovať v budúcom rozpočte. Poukázal pritom na zlý stav kasární a vojenskej techniky.

Kaliňák obvinenia odmietol s tým, že všetky projekty vrátane nemocníc súvisia s armádou. O nákupe nových tankov chce rozhodnúť do konca roka.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Pobaltské štáty žiadajú zákaz tranzitu ruského obilia cez EÚ

Litva, Lotyšsko a Estónsko v piatok vyzvali Európsku úniu, aby zakázala tranzit ruského obilia cez svoje územie. Návrh predložili v spoločnom liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi a predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej.

Pobaltské krajiny chcú zastaviť prepravu ruského obilia cez svoje prístavy. Moskva totiž zvýšila objem tranzitu po ukrajinských útokoch na ruské čiernomorské prístavy. Estónsko už minulý týždeň oznámilo vlastný zákaz.

„EÚ sa nesmie stať kanálom, prostredníctvom ktorého Rusko kompenzuje hospodárske dôsledky vlastnej agresie,“ uviedli v liste.

Estónsky premiér Kristen Michal plánuje o návrhu rokovať na budúcotýždňovom zasadnutí Európskej rady.

Litovský premiér Mindaugas Sinkevičius zároveň navrhol rozšíriť európske sankcie o ruských podnikateľov v poľnohospodárstve, ktorí podporujú vojnu na Ukrajine.

Ruské veľvyslanectvá v pobaltských krajinách na žiadosti o vyjadrenie bezprostredne nereagovali.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Vo Viedni zadržali novinára Ukrajinskej pravdy

Rakúske úrady tento týždeň zadržali vo Viedni štyroch ukrajinských občanov pre podozrenie zo špionáže. Medzi zadržanými sú aj investigatívny novinár Mychajlo Tkač a kameraman Jaroslav Bondarenko, oznámil v piatok minister vnútra Gerhard Karner.

Tkača po približne 12 hodinách prepustili, Bondarenko a ďalší dvaja podozriví zostávajú vo vyšetrovacej väzbe.

Šéfredaktorka portálu Ukrajinska pravda Sevhiľ Musajevová uviedla, že Bondarenko pri zatýkaní utrpel zranenia a museli ho hospitalizovať. Okolnosti zadržania označila za znepokojujúce a vyzvala rakúske úrady na vysvetlenie.

Tkač vedie investigatívne oddelenie portálu a dlhodobo sa venuje aktivitám ukrajinských politikov a podnikateľov vrátane predstaviteľov, ktorí po začiatku ruskej invázie odišli do zahraničia.

Ukrajinské veľvyslanectvo vo Viedni požiadalo o bezodkladné objasnenie prípadu.

Hovorkyňa viedenskej prokuratúry Nina Busseková zároveň informovala, že podozrenia voči ďalším dvom osobám z iného vyšetrovania zatiaľ nepotvrdili. Jednu prepustili, druhú naďalej vypočúvajú.

(apa, tasr, sab)

Minúta  |  

V Česku sa začali komunálne a senátne voľby

V Českej republike sa v piatok o 14:00 otvorili volebné miestnosti v komunálnych voľbách a voľbách do tretiny Senátu. O miesta v obecných zastupiteľstvách sa uchádza viac než 190-tisíc kandidátov, o 27 senátorských kresiel súperí 154 uchádzačov.

V oboch prípadoch kandiduje menej ľudí než v predchádzajúcich voľbách. Politológovia upozorňujú najmä na klesajúci záujem o komunálnu politiku, ktorý môže v budúcnosti ohroziť fungovanie menších obcí.

Podľa Českého štatistického úradu kandiduje v Prahe 1 060 ľudí na 24 kandidátnych listinách. V 1 842 obciach sa o hlasy uchádza iba jedna volebná strana. V troch obciach sa voľby vôbec neuskutočnia pre nedostatok kandidátov.

Priemerný vek kandidátov do zastupiteľstiev je približne 48 rokov a 65 percent z nich tvoria muži.

Súbežne s voľbami sa uskutoční aj 38 miestnych referend, napríklad o výstavbe veterných elektrární či obchvatov.

Volebné miestnosti budú v piatok otvorené do 22:00.

(tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.