Preskočiť na obsah
  |  

Lídra britských Zelených porazila politička somálskeho pôvodu

Líder britskej Strany zelených Zack Polanski neuspel v doplňovacích parlamentných voľbách v londýnskom obvode Holborn a St Pancras. Porazila ho kandidátka vládnej Labouristickej strany Sagal Abdi-Waliová, politička somálskeho pôvodu, ktorá do Británie prišla v 90. rokoch ako utečenkyňa.

Polanski získal približne 33 percent hlasov, čo je výrazne viac než desať percent, ktoré Zelení dosiahli v tomto obvode v roku 2024. Labouristi si však udržali kreslo, ktoré obsadzujú od roku 1983. Volebná účasť nedosiahla 39 percent.

Porážka prichádza v čase vnútrostraníckeho sporu Zelených o návrh označujúci vznik Izraela za rasizmus. Od hlasovania sa dištancovali štyria z piatich poslancov strany. Polanski návrh jednoznačne neodmietol a pripustil, že by podporil jeho upravenú verziu.

Abdi-Waliová sa stala prvou poslankyňou somálskeho pôvodu v britskom parlamente. Vo víťaznom prejave zdôraznila rozmanitosť svojho volebného obvodu, v ktorom moslimovia tvoria približne pätinu obyvateľov.

Konzervatívci skončili na treťom mieste pred stranou Reform UK.

(red)

  |  

Nemecko odmieta, že odstúpilo od vývoja tanku s Francúzskom

Nemecko v piatok odmietlo tvrdenie náčelníka generálneho štábu francúzskych ozbrojených síl Fabiena Mandona, podľa ktorého Berlín odstúpil od spoločného projektu vývoja novej generácie tankov MGCS.

Hovorca nemeckého ministerstva obrany uviedol, že obe krajiny sa dohodli iba na úprave programu s prihliadnutím na skúsenosti z vojny na Ukrajine. Berlín podľa neho naďalej podporuje rovnocenné partnerstvo a vývoj moderných technológií pre obrnené jednotky.

Mandon vo štvrtok pred parlamentným výborom označil výsledky spolupráce za neuspokojivé a vyhlásil, že Nemci sa rozhodli z projektu vystúpiť.

Francúzske ministerstvo obrany následne spresnilo, že program pokračuje, pričom sa sústredí na prepojenie bojových systémov, automatizáciu a robotiku.

Projekt MGCS vznikol v roku 2017 s cieľom vyvinúť náhradu za nemecké tanky Leopard 2 a francúzske Leclerc. Zapojené sú spoločnosti KNDS, Rheinmetall a Thales.

Spor prichádza po júnovom zrušení spoločného francúzsko-nemeckého projektu stíhačky novej generácie, ktorý stroskotal na nezhodách medzi zbrojárskymi firmami.

(reuters, sab)

  |  

EÚ a Čína sa dohodli na obmedzení dovozu hybridných áut

Európska únia a Čína dosiahli predbežnú dohodu o znížení čínskeho vývozu hybridných a plug-in hybridných automobilov do EÚ o viac než polovicu. V piatok to po rokovaniach v Pekingu oznámil eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič.

Podľa Šefčoviča by dohoda mohla počas štyroch rokov obmedziť dovoz o niekoľko miliónov vozidiel. Konkrétny mechanizmus jej uplatňovania zatiaľ nepredstavil.

Obe strany sa zároveň dohodli na zlepšení prístupu európskych výrobkov na čínsky trh a zjednodušení udeľovania čínskych vývozných licencií na vzácne zeminy a permanentné magnety.

„Je to zásadný prvý krok, ale iba prvý krok,“ vyhlásil Šefčovič.

Rokovania reagujú na rastúcu obchodnú nerovnováhu. Deficit EÚ v obchode s Čínou vlani podľa európskych údajov presahoval miliardu eur denne.

Dovoz plug-in hybridov do Únie za rok do septembra vzrástol o 86 percent, pričom ich ceny klesli o pätinu.

Brusel a Peking budú pokračovať aj v rokovaniach o clách na čínske elektromobily. Ďalšie ministerské konzultácie sú naplánované na január 2027.

(reuters, sab)

  |  

Podozrivý z vraždy britskej poslankyne je ľavicový extrémista

Britská prokuratúra v piatok uviedla, že vražda političky Ann Widdecombovej zo strany Reform UK mala politický a ideologický motív. Z činu je obvinený 28-ročný Joshua Kerry, ktorý podľa vyšetrovateľov zastával extrémne ľavicové postoje a prejavoval nepriateľstvo voči strane Nigela Faragea.

Widdecombovú podľa obžaloby zavraždili v júli v jej dome opakovanými údermi kladivom do hlavy.

Kerry čelí aj obvineniu z prípravy teroristických činov v období od mája 2024 do júla 2026. Podľa prokurátora Jonathana Polnaya zhromažďoval informácie o významných osobnostiach a vytvoril zoznam potenciálnych cieľov, medzi ktorými boli Widdecombová a Farage.

Obvinený údajne tiež navštívil Farageov dom a pokúsil sa doň preniknúť.

Prokuratúra tvrdí, že vražda súvisela s terorizmom, keďže ju motivovalo Kerryho politické presvedčenie.

Kerry sa na súdnom pojednávaní zúčastnil prostredníctvom videohovoru z väznice Belmarsh. K obvineniam sa zatiaľ nevyjadril a vo väzbe zostane najmenej do ďalšieho pojednávania v januári.

(reuters, sab)

  |  

USA uvalili sankcie na Medzinárodný trestný súd v Haagu

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v piatok uvalila sankcie na Medzinárodný trestný súd (ICC). Opatrenia sa tentoraz vzťahujú na samotnú inštitúciu a môžu zasiahnuť aj spoločnosti, ktoré jej poskytujú služby.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že Washington nedovolí ICC stíhať amerických občanov. Sankcie majú obmedziť finančné zdroje súdu a jeho schopnosť fungovať.

Zástupkyňa prokurátora ICC Nazhat Shameem Khanová opatrenia odsúdila ako útok na medzinárodný právny poriadok. Zdôraznila, že súd bude pokračovať vo vyšetrovaniach aj trestných stíhaniach.

Washington dlhodobo kritizuje ICC najmä pre zatykače na izraelských predstaviteľov vrátane premiéra Benjamina Netanjahua a predchádzajúce vyšetrovanie amerických vojakov v Afganistane.

Rubio zároveň vyzval amerických spojencov, aby činnosť súdu obmedzili, a pripustil rokovania o riešení amerických výhrad.

Sankcie oznámili niekoľko hodín po udelení Nobelovej ceny za mier bývalej sudkyni ICC Navi Pillayovej.

Súd so sídlom v Haagu vznikol v roku 2002 a má 125 členských štátov. V reakcii na oznámenie o sankciách vyzval členské štáty, aby zabezpečili jeho ďalšie fungovanie, a americký krok dôrazne odmietol.

„Ide o pokus brániť priebehu spravodlivosti a zabrániť súdu v plnení úlohy, na ktorú bol zriadený. Je to útok na právny štát a na samotné základy medzinárodného právneho poriadku,“ oznámil súd. „Súd nemôže fungovať osamote. Jeho osud je teraz aj v rukách štátov, ktoré ho zriadili,“ vyzval.

Európska únia je pripravená prijať akékoľvek potrebné opatrenia, aby ICC mohol vykonávať svoju činnosť aj po uvalení amerických sankcií, doplnila Európska komisia. Dodala však, že stále vidí priestor na dialóg, keďže do uplatnenia sankcií zostáva ešte šesťmesačná lehota.

(reuters, sab)

  |  

Ukrajina zasiahla druhé dátové centrum ruského Yandexu

Ukrajinské drony v piatok zasiahli dátové centrum ruskej technologickej spoločnosti Yandex v Kalužskej oblasti. Útok čiastočne ochromil jeho prevádzku, pričom vo štvrtok Ukrajina vyradila aj ďalšie centrum spoločnosti v Sasove.

Ukrajinský výrobca zbraní Firepoint uviedol, že pri útoku použili drony FP-1 a niekoľko častí zariadenia úplne znefunkčnili. Prezident Volodymyr Zelenskyj zásah potvrdil a označil ho za odvetu za ruské útoky na ukrajinskú digitálnu infraštruktúru.

Yandex upozornil na výpadky služieb a oznámil spoluprácu s ďalšími cloudovými poskytovateľmi, aby zákazníkom umožnil presun dát. Akcie spoločnosti na moskovskej burze klesli o 4,5 percenta.

Vo štvrtok zasiahnuté centrum v Sasove hostí dva z troch superpočítačov využívaných pri vývoji umelej inteligencie. Rozsah ich poškodenia zostáva neznámy.

Gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša uviedol, že pri útokoch na infraštruktúru utrpelo zranenia deväť ľudí, z ktorých piatich hospitalizovali.

(reuters, sab)