Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Podozrivý z vraždy britskej poslankyne je ľavicový extrémista

Britská prokuratúra v piatok uviedla, že vražda političky Ann Widdecombovej zo strany Reform UK mala politický a ideologický motív. Z činu je obvinený 28-ročný Joshua Kerry, ktorý podľa vyšetrovateľov zastával extrémne ľavicové postoje a prejavoval nepriateľstvo voči strane Nigela Faragea.

Widdecombovú podľa obžaloby zavraždili v júli v jej dome opakovanými údermi kladivom do hlavy.

Kerry čelí aj obvineniu z prípravy teroristických činov v období od mája 2024 do júla 2026. Podľa prokurátora Jonathana Polnaya zhromažďoval informácie o významných osobnostiach a vytvoril zoznam potenciálnych cieľov, medzi ktorými boli Widdecombová a Farage.

Obvinený údajne tiež navštívil Farageov dom a pokúsil sa doň preniknúť.

Prokuratúra tvrdí, že vražda súvisela s terorizmom, keďže ju motivovalo Kerryho politické presvedčenie.

Kerry sa na súdnom pojednávaní zúčastnil prostredníctvom videohovoru z väznice Belmarsh. K obvineniam sa zatiaľ nevyjadril a vo väzbe zostane najmenej do ďalšieho pojednávania v januári.

(reuters, sab)

Minúta  |  

USA uvalili sankcie na Medzinárodný trestný súd v Haagu

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v piatok uvalila sankcie na Medzinárodný trestný súd (ICC). Opatrenia sa tentoraz vzťahujú na samotnú inštitúciu a môžu zasiahnuť aj spoločnosti, ktoré jej poskytujú služby.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že Washington nedovolí ICC stíhať amerických občanov. Sankcie majú obmedziť finančné zdroje súdu a jeho schopnosť fungovať.

Zástupkyňa prokurátora ICC Nazhat Shameem Khanová opatrenia odsúdila ako útok na medzinárodný právny poriadok. Zdôraznila, že súd bude pokračovať vo vyšetrovaniach aj trestných stíhaniach.

Washington dlhodobo kritizuje ICC najmä pre zatykače na izraelských predstaviteľov vrátane premiéra Benjamina Netanjahua a predchádzajúce vyšetrovanie amerických vojakov v Afganistane.

Rubio zároveň vyzval amerických spojencov, aby činnosť súdu obmedzili, a pripustil rokovania o riešení amerických výhrad.

Sankcie oznámili niekoľko hodín po udelení Nobelovej ceny za mier bývalej sudkyni ICC Navi Pillayovej.

Súd so sídlom v Haagu vznikol v roku 2002 a má 125 členských štátov. V reakcii na oznámenie o sankciách vyzval členské štáty, aby zabezpečili jeho ďalšie fungovanie, a americký krok dôrazne odmietol.

„Ide o pokus brániť priebehu spravodlivosti a zabrániť súdu v plnení úlohy, na ktorú bol zriadený. Je to útok na právny štát a na samotné základy medzinárodného právneho poriadku,“ oznámil súd. „Súd nemôže fungovať osamote. Jeho osud je teraz aj v rukách štátov, ktoré ho zriadili,“ vyzval.

Európska únia je pripravená prijať akékoľvek potrebné opatrenia, aby ICC mohol vykonávať svoju činnosť aj po uvalení amerických sankcií, doplnila Európska komisia. Dodala však, že stále vidí priestor na dialóg, keďže do uplatnenia sankcií zostáva ešte šesťmesačná lehota.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ukrajina zasiahla druhé dátové centrum ruského Yandexu

Ukrajinské drony v piatok zasiahli dátové centrum ruskej technologickej spoločnosti Yandex v Kalužskej oblasti. Útok čiastočne ochromil jeho prevádzku, pričom vo štvrtok Ukrajina vyradila aj ďalšie centrum spoločnosti v Sasove.

Ukrajinský výrobca zbraní Firepoint uviedol, že pri útoku použili drony FP-1 a niekoľko častí zariadenia úplne znefunkčnili. Prezident Volodymyr Zelenskyj zásah potvrdil a označil ho za odvetu za ruské útoky na ukrajinskú digitálnu infraštruktúru.

Yandex upozornil na výpadky služieb a oznámil spoluprácu s ďalšími cloudovými poskytovateľmi, aby zákazníkom umožnil presun dát. Akcie spoločnosti na moskovskej burze klesli o 4,5 percenta.

Vo štvrtok zasiahnuté centrum v Sasove hostí dva z troch superpočítačov využívaných pri vývoji umelej inteligencie. Rozsah ich poškodenia zostáva neznámy.

Gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša uviedol, že pri útokoch na infraštruktúru utrpelo zranenia deväť ľudí, z ktorých piatich hospitalizovali.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Poslanci pokračovali v debate o rozpočte, opozícia kritizuje deficit

Poslanci Národnej rady SR venovali celý piatkový rokovací deň diskusii o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027. Opozícia kritizovala plánovaný deficit aj postup vlády pri uplatňovaní dlhovej brzdy.

Ondrej Dostál (SaS) upozornil, že vláda predložila deficitný rozpočet napriek tomu, že Slovensko sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Výnimku, na ktorú sa kabinet odvoláva, považuje za protiústavnú. Podľa neho sa vláda ponáhľa so schválením rozpočtu pred rozhodnutím Ústavného súdu.

Marián Čaučík (KDH) poukázal na to, že deficit sa napriek trom konsolidačným balíkom neznižuje. V roku 2026 má dosiahnuť 4,37 percenta HDP, zatiaľ čo na rok 2027 vláda plánuje 4,94 percenta. „Podľa prepočtu KDH je to približne 22-tisíc eur na štvorčlennú rodinu,“ dodal.

Podľa návrhu majú príjmy verejnej správy v budúcom roku predstavovať 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Schodok tak dosiahne 7,443 miliardy eur.

Parlament bude v rokovaní pokračovať v pondelok 12. októbra. Hlasovanie o rozpočte očakávajú najskôr v stredu 14. októbra.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Kaliňák odmieta kritiku výdavkov na obranu, označil ju za klamstvo

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v piatok odmietol kritiku opozície týkajúcu sa stavu vojenskej infraštruktúry a výdavkov rezortu. Na tlačovej konferencii predstavil fotografie, ktoré podľa neho dokazujú odstránenie viacerých nedostatkov.

„Ministerstvo obrany má viac ako tritisíc objektov, tritisíc stavieb, ktoré dlhé roky neboli dotknuté. A tak každý rok vynakladá takmer 200 miliónov eur do svojej infraštruktúry,“ poznamenal Kaliňák s tým, že na budúci rok plánuje na rekonštrukcie vyčleniť 185 miliónov eur.

Obhajoval aj prestavbu bývalého internátu Hviezda, známeho ako Kukurica, na sídlo ministerstva. Podľa neho predstavovala päť percent ročného rozpočtu na modernizáciu infraštruktúry.

Poslanec Tomáš Valášek (PS) predtým obvinil vedenie rezortu, že za tri roky vynaložilo 567 miliónov eur na projekty nesúvisiace s obranou. Ďalších 560 miliónov má podľa neho nasledovať v budúcom rozpočte. Poukázal pritom na zlý stav kasární a vojenskej techniky.

Kaliňák obvinenia odmietol s tým, že všetky projekty vrátane nemocníc súvisia s armádou. O nákupe nových tankov chce rozhodnúť do konca roka.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Pobaltské štáty žiadajú zákaz tranzitu ruského obilia cez EÚ

Litva, Lotyšsko a Estónsko v piatok vyzvali Európsku úniu, aby zakázala tranzit ruského obilia cez svoje územie. Návrh predložili v spoločnom liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi a predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej.

Pobaltské krajiny chcú zastaviť prepravu ruského obilia cez svoje prístavy. Moskva totiž zvýšila objem tranzitu po ukrajinských útokoch na ruské čiernomorské prístavy. Estónsko už minulý týždeň oznámilo vlastný zákaz.

„EÚ sa nesmie stať kanálom, prostredníctvom ktorého Rusko kompenzuje hospodárske dôsledky vlastnej agresie,“ uviedli v liste.

Estónsky premiér Kristen Michal plánuje o návrhu rokovať na budúcotýždňovom zasadnutí Európskej rady.

Litovský premiér Mindaugas Sinkevičius zároveň navrhol rozšíriť európske sankcie o ruských podnikateľov v poľnohospodárstve, ktorí podporujú vojnu na Ukrajine.

Ruské veľvyslanectvá v pobaltských krajinách na žiadosti o vyjadrenie bezprostredne nereagovali.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.