Preskočiť na obsah
  |  

Prepájanie riek v Indii vyvolalo protesty kmeňových obyvateľov

V indickom štáte Madhjapradéš vypukli masívne protesty domorodých obyvateľov proti prvej fáze gigantického štátneho projektu na prepojenie indických riek v hodnote 87 miliárd dolárov.

Prvá etapa, ktorá spája rieky Ken a Betwa s rozpočtom 4,6 miliardy dolárov, má presmerovať vodu do suchom sužovaných oblastí a podporiť poľnohospodárstvo.

Miestni dedinčania a členovia kmeňov však tvrdia, že stúpajúca voda zo stavby priehrady Daudhan zaplavuje ich domy a ponúkaná finančná kompenzácia od vlády premiéra Naréndru Módího nepokrýva ich reálne straty na majetku a obžive.

Projekt zároveň čelí tvrdej kritike zo strany ekológov a vedcov. Plánovaná priehrada zaplaví približne deväťtisíc hektárov pôdy, pričom priamo zasiahne vzácne územie tigrej rezervácie Panna. Odborníci navyše spochybňujú hydrologické predpoklady o prebytku vody v rieke Ken.

Indická vláda síce argumentuje, že negatívne následky na prírodu kompenzuje výsadbou stromov a projekt zabezpečí pitnú vodu aj zavlažovanie pre milióny ľudí, odpor miestnych komunít však nepoľavuje.

(reuters, max)

  |  

Irán odmietol odpoveď USA. Hormuz zostáva uzavretý

Irán považuje odpoveď Spojených štátov na svojich sedem podmienok na opätovné otvorenie strategického Hormuzského prielivu za nedostatočnú.

V nedeľu to podľa štátnych médií vyhlásil tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezáí.

Teherán predstavil počas Valného zhromaždenia OSN návrh, podľa ktorého by sa po splnení siedmich podmienok mohla do siedmich dní obnoviť bežná námorná doprava cez prieliv. Washington následne odpovedal prostredníctvom katarských sprostredkovateľov.

Podľa Rezáího Američania niektoré iránske požiadavky prijali, ďalšie však zostávajú nejasné. Zdôraznil, že Irán neotvorí prieliv americkým plavidlám ani nezačne rokovania, kým nebudú splnené všetky podmienky.

„Už nie sme v procese odpovedania Američanom,“ vyhlásil Rezáí. Biely dom na žiadosť Reuters o vyjadrenie bezprostredne nereagoval.

(reuters, est)

  |  

Na Slovensku sa uskutočnilo 160 transplantácií

Za prvých osem mesiacov roka sa na Slovensku uskutočnilo 160 transplantácií orgánov. Z toho najviac, 112 prípadov, tvorili transplantácie obličiek. Informovali o tom z osvetovej kampane Sedem životov.

Medzi zákrokmi bolo aj 26 prípadov transplantácie pečene a 22 transplantácií srdca. Okrem uvedených transplantácií orgánov sa uskutočnili aj dve transplantácie Langerhansových ostrovčekov. Pri transplantáciách obličiek pochádzalo 89 z nich od zosnulých darcov. Zvyšných 23 bolo od živých. Celkovo Slovensko zaznamenalo v tomto období 53 zosnulých darcov, 38 z toho bolo multiorgánových odberov.

(tasr, red.)

  |  

Výška škody po zrážke so zverou rastie

Za rok 2025 Allianz - Slovenská poisťovňa riešila 2 520 stretov so zverou v hodnote takmer 9 miliónov eur. Štatistiky Allianzu zároveň ukazujú, že takéto nehody sú pre motoristov aj poisťovne čoraz drahšie.

„Kým v roku 2019 dosahovala priemerná škoda po zrážke so zverou 1 842 eur, v roku 2025 to bolo už 3 560 eur. Za sedem rokov tak vzrástla o viac ako 93 percent. Dôvodom sú najmä rastúce ceny náhradných dielov a opráv, ale aj technologicky vyspelejšia výbava vozidiel,“ uviedol riaditeľ odboru likvidácie poistných udalostí Allianzu Dárius Nógli.

Ak dôjde k zrážke so zverou, vodič by mal udalosť bezodkladne oznámiť polícii na čísle 158. Pre posúdenie nároku na poistné plnenie je pri riziku zrážky so zvieraťom potrebná policajná správa, resp. nahlásenie udalosti polícii.

(tasr, red.)

  |  

Trenčiansky hrad zaradili do Európskeho dedičstva

Na Trenčianskom hrade slávnostne odhalili tabuľu Európskeho dedičstva (European Heritage Label), čím sa pamiatka oficiálne zaradila medzi významné európske lokality mieru. Tabuľu odhalil prezident Európskej asociácie miest mieru Eduardo Basso počas 17. valného zhromaždenia asociácie.

Podľa riaditeľa Trenčianskeho múzea Petra Martiniska nejde len o prestížne uznanie, ale aj o otvorenie dverí k užšej medzinárodnej spolupráci medzi múzeami, mestami a univerzitami v rámci projektov ako Erasmus+, a to v sieti hradov a miest od Portugalska až po Turecko.

Získanie značky, ktoré potvrdili ešte v apríli v Bruseli, nadväzuje na historický význam hradu ako miesta diplomacie. V roku 1335 tu bola podpísaná miera kľúčová Trenčianska dohoda medzi uhorským kráľom Karolom Róbertom z Anjou, českým kráľom Jánom Luxemburským a poľským kráľom Kazimírom Veľkým.

Tento akt vytvoril stredoveké spojenectvo a položil základy neskorších rokovaní vo Vyšehrade, čo z Trenčianskeho hradu robí trvalú súčasť spoločných európskych dejín a hodnôt.

(tasr, max)

  |  

USA hrozia zastavením zbrojného programu pre Ukrajinu

USA hrozia zastavením dodávok zbraní pre Ukrajinu, aby tak prinútili Kyjev zastaviť rozsiahle útoky na ruskú energetickú infraštruktúru, informoval v nedeľu denník Financial Times s odvolaním sa na európskych predstaviteľov

Podľa nich sa USA  lobujú v európskych hlavných mestách a Kyjeve, aby sa pokúsili ukončiť útoky na ruské ropné rafinérie.

Odkaz z USA obsahoval hrozby prerušenia výmeny spravodajských informácií a mechanizmu Purl (zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny) na obstarávanie amerických zbraní pre Ukrajinu. „Volajú Kyjevu... Volajú každému [v Európe],“ povedal podľa správy úradník, ktorému zavolal predstaviteľ amerického ministerstva obrany.

Správa prichádza po tom, čo americký prezident Donald Trump v nedeľu prekvapivo oznámil energetické prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré podľa neho „nadobudlo okamžitú platnosť“, ale ukrajinský líder Zelenskyj uviedol, že na podrobnosti dohody stále čaká. Na sociálnej sieti v nedeľu večer vyhlásil, že Rusi napadli elektráreň v Charkove.

(reuters, su)