Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyberkríza v Japonsku zasiahla nemocnice aj políciu

Japonsko čelí masívnej kybernetickej kríze, ktorá prinútila vládu vyhlásiť „stav núdze v kybernetickom priestore“. Séria ransomvérových útokov a únikov dát zasiahla viac ako 20 veľkých spoločností, vrátane železničného prevádzkovateľa JR East, siete obchodov Lawson či autopožičovne Times Car, pričom útoky zasiahli aj nemocnice a políciu.

Zásah cloudového poskytovateľa IDC Frontier zo skupiny SoftBank viedol podľa Financial Times k úniku desiatok miliónov osobných údajov vrátane e-mailových adries a fotografií vodičských preukazov, ktoré sa predávajú na dark webe.

V reakcii na krízu Agentúra pre finančné služby varovala banky, aby pri otváraní účtov okamžite prestali akceptovať vodičské preukazy a používali výhradne doklady s čipom.

Odborníci upozorňujú, že Japonsko je zraniteľné pre zaostávajúcu digitalizáciu a starnúcu populáciu. Zároveň varujú pred využívaním umelej inteligencie, ktorá útočníkom umožňuje automatizovať prípravu útokov a vo veľkej miere zasahovať aj menšie, doteraz prehliadané ciele.

(max)

Minúta  |  

„Teória víťazstva“ NATO. Grynkewich sa chystá varovať Moskvu

Vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe, americký generál Alexus Grynkewich, na bezpečnostnej konferencii vo Varšave predstaví svoju „teóriu víťazstva“ zameranú na odradenie a odrazenie akéhokoľvek potenciálneho ruského útoku. S odvolaním sa na web Bloomberg o tom informovala agentúra AFP.

Hlavným cieľom vystúpenia je vyslať jasný odrádzajúci signál Kremeľu, upokojiť členské štáty na východnom krídle Aliancie a potvrdiť, že NATO si napriek zložitej situácii udržiava strategickú prevahu.

Tento krok prichádza v čase, keď západní predstavitelia varujú pred stupňujúcou sa hybridnou kampaňou Moskvy vrátane sabotáží, výbušných dronov na európskych letiskách a nebezpečných incidentov v sivej zóne.

Európske krajiny urýchlene posilňujú vlastnú obranu a pripravujú sa na možné zníženie vojenskej prítomnosti USA v Európe, ktoré posudzuje Pentagón.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v tejto súvislosti vyzval na zachovanie pokoja a pokračujúcu podporu Ukrajiny. Zdôraznil, že hoci Aliancia zostáva výlučne obranným zoskupením bez útočných zámerov, disponuje jednoznačnou vojenskou presilou.

(max)

Minúta  |  

Analýza odhalila reálnu výšku nemeckej pomoci Ukrajine

Nemecká spolková vláda uvádza, že jej kumulatívna bilaterálna pomoc Ukrajine dosiahla 100 miliárd eur. Nová analýza tímu Ukraine Support Tracker z Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku však odhalila, že priamo na Ukrajinu smerovalo len približne 41,7 miliardy eur (40 percent).

Rozbor ukázal, že až 35,9 miliardy eur z vykázanej civilnej pomoci v skutočnosti vynaložili priamo v Nemecku.

Tieto financie išli najmä na podporu ukrajinských utečencov prostredníctvom sociálnych dávok, ubytovanie či garancie pre nemecké firmy. Na ukrajinskú civilnú infraštruktúru a štátny rozpočet pretieklo len 7,4 miliardy eur.

Pri vojenskej pomoci uvádza Berlín sumu 57,6 miliardy eur, avšak 22 miliárd eur tvoria len budúce prísľuby a neisté záväzky. Výskumníci navyše upozorňujú na klesajúcu transparentnosť, keďže Nemecko od júna 2025 nezverejňuje podrobné údaje o dodávkach zbraní.

Podľa vedúceho projektu Christopha Trebescha je Nemecko síce najväčším európskym darcom, ale označenie celých 100 miliárd eur za „bilaterálnu pomoc Ukrajine“ je mätúce a zavádzajúce, keďže domáce sociálne výdavky nepomáhajú ukrajinskej vláde priamo pri obrane.

(max)

Minúta  |  

Dolár na 18-mesačnom maxime, euro je pod tlakom

Americký dolár začal pondelkové ázijské obchodovanie v blízkosti svojho 18-mesačného maxima, pričom dolárový index dosiahol hodnotu 102,14 bodu.

Investorov udržiava v opatrnosti najmä eskalácia konfliktu na Blízkom východe, útoky húsíov na saudskoarabskú infraštruktúru a útoky na ropné tankery.

Ceny ropy Brent napriek napätiu klesli o jedno percento na 103,55 dolára za barel po tom, ako prezident Donald Trump oznámil energetické prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom.

Obchodovanie výrazne ovplyvnil aj sviatok v Japonsku, ktorý znížil likviditu na trhoch.

Pozornosť finančných trhov sa presúva na stredajšiu správu o indexe spotrebiteľských cien v USA, ktorá bude kľúčovým podkladom pred októbrovým zasadnutím Federálneho rezervného systému. Očakáva sa, že Fed ponechá úrokové sadzby bez zmeny s pravdepodobnosťou 81 percent.

Zároveň narastajú obavy z prudkého výpredaja dlhopisov a rastu nákladov na pôžičky. Spoločná európska mena euro čelí tlaku a oslabuje už piaty týždeň po sebe, k čomu prispieva aj fiškálna a politická neistota vo Francúzsku.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prepájanie riek v Indii vyvolalo protesty kmeňových obyvateľov

V indickom štáte Madhjapradéš vypukli masívne protesty domorodých obyvateľov proti prvej fáze gigantického štátneho projektu na prepojenie indických riek v hodnote 87 miliárd dolárov.

Prvá etapa, ktorá spája rieky Ken a Betwa s rozpočtom 4,6 miliardy dolárov, má presmerovať vodu do suchom sužovaných oblastí a podporiť poľnohospodárstvo.

Miestni dedinčania a členovia kmeňov však tvrdia, že stúpajúca voda zo stavby priehrady Daudhan zaplavuje ich domy a ponúkaná finančná kompenzácia od vlády premiéra Naréndru Módího nepokrýva ich reálne straty na majetku a obžive.

Projekt zároveň čelí tvrdej kritike zo strany ekológov a vedcov. Plánovaná priehrada zaplaví približne deväťtisíc hektárov pôdy, pričom priamo zasiahne vzácne územie tigrej rezervácie Panna. Odborníci navyše spochybňujú hydrologické predpoklady o prebytku vody v rieke Ken.

Indická vláda síce argumentuje, že negatívne následky na prírodu kompenzuje výsadbou stromov a projekt zabezpečí pitnú vodu aj zavlažovanie pre milióny ľudí, odpor miestnych komunít však nepoľavuje.

(reuters, max)

Minúta  |  

Irán odmietol odpoveď USA. Hormuz zostáva uzavretý

Irán považuje odpoveď Spojených štátov na svojich sedem podmienok na opätovné otvorenie strategického Hormuzského prielivu za nedostatočnú.

V nedeľu to podľa štátnych médií vyhlásil tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezáí.

Teherán predstavil počas Valného zhromaždenia OSN návrh, podľa ktorého by sa po splnení siedmich podmienok mohla do siedmich dní obnoviť bežná námorná doprava cez prieliv. Washington následne odpovedal prostredníctvom katarských sprostredkovateľov.

Podľa Rezáího Američania niektoré iránske požiadavky prijali, ďalšie však zostávajú nejasné. Zdôraznil, že Irán neotvorí prieliv americkým plavidlám ani nezačne rokovania, kým nebudú splnené všetky podmienky.

„Už nie sme v procese odpovedania Američanom,“ vyhlásil Rezáí. Biely dom na žiadosť Reuters o vyjadrenie bezprostredne nereagoval.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.