Preskočiť na obsah
  |  

Veliteľ NATO predstavil teóriu víťazstva v prípade napadnutia Aliancie

Vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe, americký generál Alexus Grynkewich, v pondelok varoval, že Aliancia by v prípade útoku na niektorého zo svojich členov zasiahla nielen útočiace jednotky, ale aj všetko, čo ich podporuje, zásobuje a riadi.

Na bezpečnostnej konferencii vo Varšave predstavil svoju „teóriu víťazstva“, podľa ktorej by NATO zastavilo prípadný útok a znemožnilo protivníkovi dosiahnuť jeho ciele.

„Ak bude niekto natoľko nerozumný, že na nás zaútočí, budeme bojovať,“ vyhlásil generál. Zdôraznil, že NATO je obrannou alianciou, no v prípade pokračovania útoku alebo nasadenia nepriateľských záloh by mohlo pristúpiť k rozsiahlej odvete. Tá by sa neobmedzovala iba na jednotky priamo zapojené do bojov.

Grynkewich Rusko vo svojom prejave priamo nemenoval, jeho varovanie však podľa Reuters smerovalo Moskve.

Vyjadrenia zazneli v čase rastúceho napätia medzi Ruskom a európskymi krajinami, ktoré Moskvu obviňujú zo sabotáží, narúšania vzdušného priestoru dronmi a kybernetických útokov. Rusko minulý mesiac pohrozilo použitím jadrových zbraní, ak by sa NATO pokúsilo odrezať Kaliningradskú oblasť.

(reuters, lud)

  |  

Raši píše Žilinkovi a žiada preveriť aktivity Hnutia Slovensko

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) sa listom obrátil na generálneho prokurátora Maroša Žilinku so žiadosťou, aby zvážil právne posúdenie aktivít opozičného Hnutia Slovensko.

Raši považuje za znepokojujúce, že hnutie podľa neho zapája mladých ľudí vrátane maloletých do vyhrotených politických konfrontácií, počas svojich aktivít poskytuje vecné či finančné odmeny a záznamy následne šíri na sociálnych sieťach.

Podľa šéfa parlamentu môžu takéto podujatia viesť k zosmiešňovaniu názorových oponentov a normalizácii agresivity, pričom upozornil aj na možné zásahy do práv a dôstojnosti detí.

Raši zdôraznil, že jeho cieľom nie je obmedzovanie politickej súťaže, ale ochrana maloletých a dodržiavanie zákonných hraníc. Žilinku požiadal, aby zvážil aj okolnosti poskytovania odmien a ich prípadnú súvislosť s ovplyvňovaním politického či volebného správania.

Hnutie Slovensko počas leta a začiatku jesene organizovalo po slovenských mestách takzvanú roadshow, na ktorej sa verejnosť mohla zapojiť do rôznych aktivít. Účastníci mohli vyhrať napríklad mikinu s politickým nápisom alebo poukaz na nákup potravín.

(tasr, max)

  |  

Slovensko ako brána pre Thajsko: Blanár rozvíja vzťahy v Ázii

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) sa počas prvej oficiálnej návštevy šéfa slovenskej diplomacie v Thajsku po 21 rokoch stretol s thajským rezortným partnerom Sihasakom Pchuangketkeom a premiérom Anutinom Čánvirakulom. Blanár označil Slovensko za vstupnú bránu pre Thajsko do Európskej únie a Thajsko za vstupný bod pre Slovensko do juhovýchodnej Ázie.

Hlavnou témou rokovaní bol rozvoj hospodárskych vzťahov. Slovensko ponúklo odborné skúsenosti v oblasti obranného priemyslu, informačných technológií, kybernetickej bezpečnosti či vývoja malých modulárnych reaktorov.

Pchuangketkeo požiadal Slovensko o podporu pri zavádzaní bezvízového styku pre thajských podnikateľov a pri rokovaniach o dohode o voľnom obchode s Európskou úniou.

Súčasťou slovenskej delegácie sú aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) a zástupcovia podnikateľského sektora. Delegácia odovzdala thajskému premiérovi pozvanie na návštevu Slovenska aj na rokovanie vo formáte V4+.

Z Thajska bude cesta pokračovať do Austrálie, kde je na programe znovuotvorenie slovenského veľvyslanectva v Canberre a odborná konferencia v Sydney.

(tasr, max)

  |  

EÚ rekordne rozšírila sankčný zoznam proti Rusku

Ministri zahraničných vecí Európskej únie 12. októbra schválili najväčší samostatný prírastok na sankčný zoznam v histórii, ktorý obsahuje takmer 1 600 nových obmedzení zameraných na ruský vojensko-priemyselný komplex. Celkový počet subjektov sankcionovaných zo strany EÚ sa tak zvýšil z približne 3-tisíc na viac ako 4 500. Píše Kyiv Independent.

Nové opatrenia zasahujú lodenice, letecké spoločnosti, výrobcov elektroniky či opravovne obrnenej techniky. Hlavná diplomatka EÚ Kaja Kallasová zdôraznila, že viac ako polovica položiek priamo súvisí s výrobným reťazcom balistických rakiet.

Sankcie zahŕňajú zmrazenie aktív na území Európskej únie a prísny zákaz obchodných transakcií. Zástupcovia bloku upozorňujú, že opatrenia majú výrazne skomplikovať, spomaliť a predražiť výrobu ruských zbraní.

Predstavitelia EÚ navyše očakávajú, že sankcie odradia od obchodovania s týmito ruskými subjektmi aj tretie krajiny, najmä z juhovýchodnej Ázie, ktoré nebudú chcieť riskovať poškodenie svojich vzťahov s Európskou úniou.

(max)

  |  

Vo Francúzsku strieľal na škole loveckou puškou 14-ročný žiak

Štrnásťročný žiak školy Josepha Lakanala v meste Aubagne neďaleko Marseille v pondelok postrelil poľovníckou puškou riaditeľa školy a jednu zamestnankyňu. Podľa televízie BFM TV vošiel chlapec do budovy so zbraňou ukrytou v puzdre na gitaru a na chodbe dvakrát vystrelil.

Školskému dozorcovi sa útočníka podarilo odzbrojiť ešte pred príchodom polície.

Starosta mesta Jean-Pierre Squillari potvrdil, že obe obete previezli do nemocnice, ich zranenia však nie sú život ohrozujúce. Polícia vyšetruje okolnosti incidentu vrátane toho, ako sa žiakovi podarilo dostať so zbraňou do školy.

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by streľba súvisela s trojtýždňovou vlnou protestov na francúzskych stredných školách, ktoré miestami sprevádzalo násilie. Francúzsky prezident Emmanuel Macron tieto násilnosti v pondelok odsúdil.

(reuters, max)

  |  

Nobelovu cenu za ekonómiu získali dvaja Američania

Nobelovu cenu za ekonómiu za rok 2026 získali americkí ekonómovia Robert Hall a Michael Woodford za prínos k mikroekonomickým základom makroekonomickej stabilizácie. V pondelok to oznámila Kráľovská švédska akadémia vied.

Laureáti vyvinuli nové makroekonomické modely, ktoré umožňujú vládam a centrálnym bankám účinnejšie reagovať na hospodárske výkyvy. Ich výskum pomáha lepšie načasovať rozpočtové a menové opatrenia a zmierňovať dôsledky ekonomických otrasov vrátane energetických kríz.

Ocenenie, oficiálne nazývané Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, je poslednou z tohtoročných Nobelových cien. Laureáti si rozdelia 12 miliónov švédskych korún, približne jeden milión eur.

Ocenenie za ekonómiu na rozdiel od pôvodných piatich Nobelových cien vzniklo z iniciatívy švédskej centrálnej banky a prvýkrát ho udelili v roku 1969. Väčšina doterajších laureátov pochádzala zo Spojených štátov.

Vlani cenu získali Joel Mokyr, Philippe Aghion a Peter Howitt za výskum technologických inovácií a ich vplyvu na hospodársky rast.

(reuters, max)