Matúš Jablonský

V posledných desaťročiach sa západná spoločnosť ocitla v strede kultúrnej a ideologickej premeny, ktorej tempo a hĺbka prekvapujú aj tých, ktorí ju pozorujú zblízka. Čo kedysi začínalo ako legitímne úsilie o rozšírenie občianskych práv, rovnosť pred zákonom a o ochranu slabších, postupne nadobudlo kontúry komplexného svetonázoru, ktorý presahuje rámec tradičnej politiky.

Tento jav, označovaný ako progresivizmus, vykazuje pozoruhodnú kontinuitu s myšlienkovými vzorcami neomarxizmu nie v podobe mechanického opakovania starých hesiel o triednom boji, ale v rafinovanejšej, kultúrne a antropologicky prispôsobenej forme.

Progresivizmus dnes nie je mierumilovným reformným hnutím, ale rafinovanou mutáciou neomarxizmu, ideológiou, ktorá nahradila ekonomický boj tried kultúrnym bojom o objektívnu a biologickú realitu.

Prejavuje sa viacerými jasne rozpoznateľnými znakmi: rozdeľovaním spoločnosti na utláčateľov a utláčaných podľa rasy, pohlavia, sexuality alebo „zraniteľnosti“, morálnou nadvládou takzvaných obetí, požiadavkou totálnej premeny všetkých sfér života od jazyka cez vzdelávanie až po rodinu a systematickým ovládaním inštitúcií.