Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemci zadržali ženu v súvislosti s požiarom Starlinku v Poľsku

Nemecká polícia zadržala v Berlíne ženu v súvislosti so septembrovým požiarom stanice Starlink v strednom Poľsku. Informovalo o tom rádio RMF FM s odvolaním sa na nemenované zdroje. Ide o tretie zadržanie v prípade.

Požiar zachvátil napájací systém aj záložný generátor. Varšava označila incident za pravdepodobnú sabotáž, ktorej cieľom bolo narušiť internetové služby vrátane spojenia pre ukrajinskú armádu, a obvinila Rusko.

Podľa RMF FM mohla žena pôsobiť ako vodička. Poľská prokuratúra teraz posúdi mieru jej zapojenia a rozhodne, či existujú dôvody žiadať jej vydanie. Rádio nezverejnilo jej štátnu príslušnosť ani ďalšie podrobnosti.

Poľsko v pondelok oznámilo, že v Nemecku zadržali dvoch tureckých občanov podozrivých zo zodpovednosti za požiar. Hovorca nemeckého Spolkového kriminálneho úradu potvrdil koordináciu výmeny informácií medzi obomi krajinami v súvislosti so zadržaním troch osôb.

Nemecké ministerstvo vnútra ani poľská prokuratúra bezprostredne neposkytli stanovisko.

Predstavitelia viacerých členských štátov Európskej únie mesiace varujú pred ruskými sabotážami, kybernetickými a ďalšími hybridnými útokmi, ktoré majú oslabiť podporu Ukrajiny. Moskva obvinenia odmieta ako nepodložené a pripisuje ich protiruskej hystérii.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Van Goghov obraz vystavili po viac ako 60 rokoch

Stovky ľudí čakali v utorok v Hongkongu, aby videli obraz Vincenta van Gogha, ktorý nebol verejne vystavený viac než šesť desaťročí. Sotheby’s ho 18. novembra ponúkne na aukcii v New Yorku, kde by mohol dosiahnuť cenu približne 180 miliónov dolárov.

Obraz „Châtaigniers en fleurs“, teda „Gaštany v kvete“, vznikol v máji 1890 vo francúzskej dedine Auvers-sur-Oise. Patrí medzi najvýznamnejšie práce z posledného obdobia maliarovho života. O približne dva mesiace neskôr zomrel vo veku 37 rokov.

Podľa Scotta Niichela zo Sotheby’s môže dielo stanoviť nový aukčný rekord za van Goghovu tvorbu. Obrazy z tohto obdobia sa na trhu objavujú zriedkavo.

Kompozícii dominuje mohutný kvitnúci gaštan. Obraz ponúknu na predaj v rámci kolekcie dvanástich diel, ktoré verejnosť dlho nevidela, vrátane prác Paula Cézanna a Clauda Moneta.

Po umelcovej smrti obraz prešiel k bratovi Theovi a neskôr k jeho rodine. Medzi ďalších vlastníkov patrili nemecký vydavateľ Samuel Fischer, americký skladateľ a producent George DeSylva či zberateľka Harriet Harrisová-Jonasová. V roku 1975 ho získala rodina Blaquierovcov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kadyrov je čestným železničiarom, má už 109 ocenení

Čečenský prezident Ramzan Kadyrov získal 12. októbra titul „čestný železničiar“ za „významný prínos k rozvoju a dosiahnutiu vysokých výsledkov v železničnej doprave“. Nezávislý portál Insider v jeho zbierke napočítal najmenej 109 ocenení vrátane titulov „čestný ochranca ľudských práv“ či „čestný farmár“.

K päťdesiatinám, ktoré oslávil 5. októbra, dostal Rad slávy a cti prvého stupňa, jedno z najvyšších vyznamenaní Ruskej pravoslávnej cirkvi. Pribudol aj Rad Muchamedžana Chusainova prvého stupňa, najvyššie ocenenie Duchovného zhromaždenia moslimov Ruska.

Už 7. októbra mu podpredseda ruskej vlády Marat Chusnullin odovzdal titul „čestný architekt Ruska“ za prínos k architektúre a urbanizmu.

Kadyrov začal získavať ocenenia v roku 2000, keď jeho otec Achmat počas druhej rusko-čečenskej vojny prešiel na stranu Moskvy. Rodinný klan výmenou za spoluprácu pri potláčaní snáh o nezávislosť vytvoril promoskovskú administratívu.

Vyhlásenie nezávislosti Čečenska v roku 1991 viedlo k dvom vojnám. Prvá sa skončila stiahnutím ruských síl a faktickou samosprávou, druhá opätovným podriadením Čečenska Moskve a vznikom autoritárskeho režimu.

V nedávnych voľbách Kadyrov podľa oficiálnych výsledkov získal 99,85 percenta hlasov, oproti 99,7 percenta v roku 2021.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Fond NATO hľadá technológie, ktoré zastavia drony

Ruská invázia na Ukrajinu mení technologické priority Aliancie. Medzi najnaliehavejšie nedostatky patria protidronové systémy a sledovanie z vesmíru, povedal agentúre Reuters prezident Inovačného fondu NATO Ari Jonsson.

Fond s kapitálom jednej miliardy eur, podporovaný 24 členskými krajinami, hľadá priame investície do technológií s civilným aj vojenským využitím na východnom krídle NATO. Svoje pôsobenie rozširuje do Poľska.

Podľa Jonssona tamojšie prenikanie dronov vytvára odlišné vnímanie hrozieb. Prioritou sú riešenia schopné bezpilotné stroje odhaliť, sledovať a zneškodniť, ako aj vesmírne spravodajské a prieskumné kapacity. Investičnú stratégiu výrazne ovplyvnili skúsenosti z vojny na Ukrajine.

Fond považuje Poľsko za atraktívne vďaka vysokým obranným výdavkom, otvorenosti novým technológiám a silnej technickej základni. Perspektívne inovácie pritom zámerne hľadá aj mimo tradičných dodávateľov obranného priemyslu.

Zriadenie zastúpenia vo Varšave má urýchliť vyhľadávanie a zavádzanie sľubných riešení. Poľský minister financií Andrzej Domański označil fond za prvý významný fond zahraničného pôvodu, ktorý si v krajine buduje rozsiahle zastúpenie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Drony pri Bulharsku potopili loď. Premiér chce hovor s Ruttem

Pri bulharskom čiernomorskom pobreží došlo k druhému útoku na lode za týždeň. Podľa premiéra Rumena Radeva drony zasiahli dve plavidlá, z ktorých jedno sa potopilo.

Loď Chelsea 3 v ukrajinskom vlastníctve, plaviacu sa pod maltskou vlajkou, zasiahli tri drony približne o pol druhej ráno. Nachádzala sa asi 33 kilometrov od bulharského pobrežia.

Jej posádku, teda sedem Ukrajincov a osem Azerbajdžancov, zachránili. Päť ľudí potrebovalo zdravotnú pomoc, nikto však neutrpel vážne zranenia. Radev oznámil aj záchranu jedného člena posádky potopenej lode.

„Je to absolútne neprijateľné – ďalší útok v bezprostrednej blízkosti bulharských teritoriálnych vôd,“ vyhlásil premiér v televíznom prejave. Avizoval rozhovor s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a predvolanie ruského veľvyslanca.

Podľa Radeva chýbajú jasné dôkazy o tom, kto útok vykonal, jeho výsledok však prospieva Ruskej federácii.

Bulharsko ako člen NATO zaujíma strategickú polohu pri Čiernom mori, kde majú Ukrajina aj Rusko významné prístavy. V súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine rastú obavy z hybridných útokov využívajúcich drony.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Dohoda o ruskej nafte prehlbuje spor Európy s Trumpom

Lídri Európskej únie plánujú na štvrtkovom samite žiadať ďalšie sankcie a opatrenia proti ropným príjmom Moskvy. Podľa návrhu spoločného vyhlásenia, ktorý získalo Politico, tak reagujú v čase, keď Washington zmierňuje obmedzenia ruského vývozu nafty.

Donald Trump uzavrel s Vladimirom Putinom dohodu, ktorá má na svetové trhy priniesť ďalších 4,8 milióna ton paliva. Európski a ukrajinskí predstavitelia pochybujú o jej vplyve na americké ceny a varujú pred posilnením príjmov financujúcich inváziu.

Poľský premiér Donald Tusk a nemecký kancelár Friedrich Merz zdôrazňujú, že Rusko naďalej útočí na ukrajinskú energetiku napriek Trumpovmu oznámeniu energetického prímeria. Kyjev tvrdí, že dohodu s ním nikto nekonzultoval.

Ministri zahraničných vecí Únie v pondelok schválili rozšírenie sankčného zoznamu o viac než 1 600 osôb a subjektov. Komisia pripravuje aj 23. balík sektorových sankcií. Zvýšenie tlaku podporujú Británia a Nórsko.

Viacerí európski diplomati pripisujú Trumpov obrat snahe znížiť ceny palív pred novembrovými voľbami do Kongresu. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vyzýva Washington, aby využil prijatý sankčný zákon.

Spor zároveň posilňuje požiadavky, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu.

(politico, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.