Preskočiť na obsah
  |  

Rusko od Trumpovho vyhlásenia neútočí na ukrajinskú energetiku

Ruské sily v utorok podľa dostupných informácií prvý raz od oznámenia „energetického prímeria“ americkým prezidentom Donaldom Trumpom nezaútočili na ukrajinské energetické zariadenia.

Balistické rakety a drony však poškodili dopravnú, logistickú aj civilnú infraštruktúru. Nie je jasné, či sa Moskva energetickým cieľom vyhla zámerne. Jedna raketa dopadla vyše kilometra od zariadenia zásobujúceho veľkú časť Ľvova teplom.

Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Ukrajina od Trumpovho vyhlásenia dva dni neútočila na ruské rafinérie. Rusko však ešte v pondelok zasiahlo šesť ukrajinských energetických zariadení. Moskva nepotvrdila, že s prímerím súhlasila. Kremeľ hovorí len o pokračujúcich kontaktoch.

Trump oznámil dohodu o zrušení amerických sankcií na vývoz ruskej nafty s cieľom znížiť ceny palív. Podľa medializovaných informácií americkí predstavitelia hrozili obmedzením poskytovania spravodajských informácií a predaja zbraní Ukrajine, ak neprestane útočiť na ruské rafinérie.

Ukrajinské letectvo nedostalo vopred spravodajské varovanie pred odpálením šiestich balistických rakiet na Kyjev. Príčiny preveruje. Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha však uviedol, že Spojené štáty naďalej poskytujú Kyjevu spravodajské informácie.

(reuters, bak)

  |  

Anderssonová mesiac po voľbách nedokáže zostaviť švédsku vládu

Líderka švédskych sociálnych demokratov Magdalena Anderssonová v utorok oznámila, že ani mesiac po parlamentných voľbách nedosiahla dohodu potrebnú na zostavenie vlády.

Jej stredoľavý blok získal vo voľbách 13. septembra 176 kresiel, zatiaľ čo pravicová koalícia premiéra Ulfa Kristerssona obsadila 173. Štyri strany víťazného bloku sa však nezhodujú na tom, ktoré z nich majú byť súčasťou novej vlády.

„Proces nepokročil dostatočne ďaleko. Nepodarilo sa mi dosiahnuť dohodu s ostatnými stranami,“ povedala Anderssonová po stretnutí s predsedom parlamentu Andreasom Norlénom, ktorého informovala o svojom najnovšom pokuse zostaviť kabinet.

Norlén napriek tomu plánuje na štvrtok hlasovanie o Anderssonovej kandidatúre na premiérku. Tá pripustila, že by za súčasných okolností neuspela. Za rozumné považuje, aby ďalšie poverenie na zostavenie vlády dostal Kristersson.

(reuters, bak)

  |  

Fico chce v jadrovej energetike menej slov a viac rozhodnutí

Spoľahlivá elektrina za prijateľnú cenu je podľa premiéra Roberta Fica (Smer) základom hospodárskej stability, konkurencieschopnosti a energetickej bezpečnosti. Zdôraznil to vo videopríhovore na 19. ročníku Európskeho jadrového fóra v Prahe.

Pripomenul, že jadro zabezpečuje približne štvrtinu elektriny v Európskej únii a patrí medzi hlavné piliere nízkouhlíkovej výroby. Otázkou podľa neho už nie je jeho miesto v energetike, ale výstavba nových zdrojov v primeranom čase a za primerané náklady.

Únia podľa premiéra jasnejšie uznala význam jadrovej energetiky pre energetickú bezpečnosť, dekarbonizáciu a konkurencieschopnosť. Strategické zámery však treba premeniť na elektrárne, výrobné kapacity, pracovné miesta a fungujúce dodávateľské reťazce.

Fico vyzdvihol spustenie tretieho bloku Mochoviec a napredovanie štvrtého, ktorý sa má v utorok pripojiť do slovenskej elektrizačnej sústavy. Spomenul prípravu nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach a zriadenie postu vládneho splnomocnenca pre rozvoj jadrovej energetiky.

Slovensko je podľa neho pripravené prispieť skúsenosťami s výstavbou, prevádzkou a vyraďovaním jadrových elektrární, odborníkmi aj priemyselnými podnikmi. Zdôraznil potrebu prepojiť európsku jadrovú politiku s konkurencieschopnosťou priemyslu.

Ocenil prácu českých a slovenských partnerov, európskych inštitúcií, regulačných orgánov, výskumníkov aj mladej generácie. Skutočná renesancia jadrovej energetiky v Európe si podľa neho vyžaduje menej konštatovaní a väčšiu ochotu prijímať rozhodnutia.

(tasr, bak)

  |  

Danko: Prezident má právo na vlastný postoj pri nominácii Kuffu

Šéf SNS Andrej Danko v utorok oznámil, že popoludní doručí na úrad vlády návrh na vymenovanie Filipa Kuffu za ministra životného prostredia. Prezident Peter Pellegrini by podľa neho mal nomináciu akceptovať, má však právo na vlastný postoj.

Danko uviedol, že nemá právny nástroj na ovplyvnenie rozhodnutia hlavy štátu. Na premiéra Roberta Fica (Smer) môže podľa svojich slov tlačiť, na prezidenta nie. Otázku prípadného náhradného kandidáta odmietol riešiť, kým nebude známe Pellegriniho stanovisko.

Zopakoval, že nevie o obvinení ani konkrétnych okolnostiach, ktoré by Kuffovej nominácii bránili. Štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia presadzuje aj pre zachovanie kontinuity v rezorte. Podľa Danka má prezident k dispozícii viac informácií než premiér.

Fico mu podľa Danka v pondelok potvrdil, že návrh doručí prezidentskej kancelárii v stredu. Konečné rozhodnutie však nemôže ovplyvniť ani jeden z nich.

Kuffova nominácia nasledovala po vyostrení sporu Tomáša Tarabu so SNS. Parlament vyslovil ministrovi nedôveru 29. septembra a prezident ho nasledujúci deň odvolal. Vedením rezortu dočasne poveril premiéra. Návrh na vymenovanie nového ministra Pellegrini zatiaľ nedostal.

(tasr, bak)

  |  

Thunbergová sa pridala k protestom francúzskych študentov

Švédska aktivistka Greta Thunbergová sa v utorok pridala k demonštrácii pred strednou školou Paul Éluard v Saint-Denis pri Paríži. Francúzski žiaci už štvrtý týždeň protestujú proti nedostatku učiteľov, preplneným triedam a chátrajúcim školským budovám.

Hnutie sprevádzajú pochody, blokády stoviek škôl a miestami aj strety s políciou. Minister školstva Édouard Geffray oznámil zatvorenie približne 200 škôl. Časť podľa neho prerušila prevádzku preventívne, pretože leží na trasách plánovaných pochodov.

Thunbergová vyhlásila, že mladí ľudia požadujúci základné práva inšpirujú ľudí po celom svete a zaslúžia si širšiu podporu. Policajnú reakciu označila za „mimoriadne násilnú“ a obvinila úrady z ignorovania požiadaviek žiakov.

Pri zásahoch polícia používala slzotvorný plyn. Stovky ľudí utrpeli zranenia a polícia zadržala tisíce osôb. Vláda minulý týždeň pozastavila používanie omračujúcich granátov po tom, ako tínedžer prišiel o ruku.

Kým ľavicoví politici kritizujú políciu, Marine Le Penová a ďalší poukazujú na násilie protestujúcich, poškodené školy a zranených zamestnancov či policajtov.

Vláda prisľúbila riešenia, jej možnosti však obmedzujú vysoký štátny dlh, rozpočtový deficit a rastúce náklady na požičiavanie si peňazí. Protesty prehlbujú neistotu šesť mesiacov pred prezidentskými voľbami. Le Penová, ktorá podľa prieskumov patrí medzi favoritov, sľubuje výrazné znižovanie výdavkov.

(reuters, bak)

  |  

V Poľsku zadržali ďalšieho muža pre hrozby voči premiérovi

Poľská polícia zadržala 46-ročného muža podozrivého z podnecovania k vražde vládnych predstaviteľov vrátane premiéra Donalda Tuska a predsedu parlamentu Włodzimierza Czarzastého. V utorok o tom na sociálnej sieti X informoval hovorca vlády Adam Szłapka.

Muža zadržali v meste Oborniki na západe Poľska. Ide už o druhý prípad zadržania v súvislosti s hrozbami násilia voči poľským politikom za uplynulé tri dni.

V nedeľu polícia zadržala v Dolnosliezskom vojvodstve na juhu krajiny muža vo veku približne 60 až 70 rokov. Podozrieva ho z plánovania útoku na premiéra Tuska a ministra obrany Władysława Kosiniaka-Kamysza.

(reuters, lud)