Preskočiť na obsah
  |  

Najvyšší súd USA rozhodne o sprístupnení dokumentov DOGE

Najvyšší súd USA v utorok oznámil, že preskúma, či administratíva prezidenta Donalda Trumpa musí zverejniť dokumenty Úradu pre efektivitu vlády (DOGE), ktorý ešte vlani viedol miliardár Elon Musk.

Súd prijal odvolanie vlády proti rozhodnutiu federálneho sudcu Christophera Coopera, ktorý nariadil sprístupnenie časti dokumentov na žiadosť progresívnej organizácie Citizens for Responsibility and Ethics in Washington (CREW).

Cooper v apríli 2025 konštatoval, že DOGE pravdepodobne podlieha zákonu o slobodnom prístupe k informáciám. Trumpova administratíva naopak tvrdí, že išlo o prezidentský poradný orgán, na ktorý sa zákon nevzťahuje.

DOGE vznikol v januári 2025 s cieľom znižovať federálne výdavky a počty zamestnancov. Svoju formálnu činnosť ukončil v júli toho istého roka.

Úrad deklaroval úspory v desiatkach miliárd dolárov, federálni audítori však pri niektorých údajoch odhalili nezrovnalosti a nedostatočné dôkazy.

Progresívna organizácia žiada dokumenty aj pre objasnenie úlohy DOGE pri hromadnom prepúšťaní a rušení federálnych programov.

Najvyšší súd by mal rozhodnúť do konca júna budúceho roka.

(reuters, sab)

  |  

Štátnym zamestnancom sa od júla 2027 zvýšia platy o 8,4 percenta

Platové tarify štátnych zamestnancov sa od 1. júla 2027 zvýšia o 8,4 percenta a ich týždenný služobný čas sa skráti na 37,5 hodiny. Vyplýva to z kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v štátnej službe, ktoré podpísali v utorok.

Podľa Úradu vlády SR získajú zamestnanci aj nárok na päť až šesť týždňov dovolenky a dva dni služobného voľna na vlastnú žiadosť.

Dohody zároveň zvyšujú odchodné a odstupné nad zákonný rámec o jeden mesačný plat. Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie bude predstavovať dve percentá z objemu platov.

Štát tiež garantuje povinný prídel do sociálneho fondu vo výške jedného percenta zo súhrnu platov, ktorý bude slúžiť na financovanie ďalších zamestnaneckých benefitov.

Prvá kolektívna zmluva nadobudne účinnosť 15. októbra 2026 a bude platiť do konca roka. Druhá začne platiť 1. januára 2027 a okrem zachovania dohodnutých výhod prinesie aj júlové zvýšenie platových taríf.

(tasr, sab)

  |  

KDH kritizuje výdavky na rodiny, ministerstvo práce oponuje

Opozičné KDH v utorok kritizovalo návrh štátneho rozpočtu na rok 2027. Upozornilo, že vláda plánuje zaplatiť na úrokoch z verejného dlhu 2,7 miliardy eur, zatiaľ čo na podporu rodín vyčlenila približne 1,7 miliardy eur.

Poslankyňa Andrea Turčanová uviedla, že rodiny doplácajú na vládnu konsolidáciu prostredníctvom vyšších daní a odvodov. Poukázala tiež na nižšie rozpočtované výdavky na rodičovský príspevok či školské obedy.

Podľa KDH ani zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa na 1 000 eur nezakrýva celkové znižovanie podpory rodín. Turčanová zároveň kritizovala nedostatočné riešenie demografickej krízy.

Ministerstvo práce odmietlo tvrdenia opozície ako zjednodušujúce. Uviedlo, že samotný rezort vyčleňuje na rodiny takmer 1,77 miliardy eur, pričom ďalšia pomoc prichádza prostredníctvom daňových bonusov, školských príspevkov či bezplatného cestovania vlakmi.

Rezort pripomenul aj zvýšenie minimálneho výživného zo 40 na 135 eur, pripravovanú rodinnú kartu a daňové úľavy pre vybrané skupiny rodičov.

Celkovú podporu rodín podľa ministerstva nemožno posudzovať iba podľa jednej rozpočtovej kapitoly.

(tasr, sab)

  |  

Rusko údajne zasiahlo dve nákladné lode pri Mykolajive

Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že jeho ozbrojené sily zasiahli dve nákladné lode prepravujúce vojenský materiál a tovar s dvojakým použitím do ukrajinského prístavu Mykolajiv. Agentúra Reuters tieto tvrdenia nedokázala nezávisle overiť.

Podľa Moskvy sa útoky odohrali v noci a počas utorka v ústí rieky Južný Bug.

Ruská armáda zároveň informovala o zásahoch viacerých logistických a priemyselných objektov. V Kyjeve údajne zaútočila na závod, v ktorom sa vyrábali rakety a drony dlhého doletu, a na železničné depo Darnycia, využívané na opravy vozňov pre vojenskú prepravu.

V Kyjevskej oblasti podľa ministerstva zasiahla sklad útočných dronov v Mykulyčiach. V Mykolajivskej oblasti uviedla útoky na logistické centrum spoločnosti Nova Pošta v Ternivke a sklad bezpilotných lietadiel v Meškove-Pohorelovom.

Ruské ministerstvo nespomenulo žiadne útoky na energetické zariadenia. Stalo sa tak po nedeľnom oznámení amerického prezidenta Donalda Trumpa o energetickom prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou.

(reuters, sab)

  |  

Zelenskyj: Spojenci Ukrajinu pred raketovým útokom nevarovali

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že Kyjev pred nočným ruským balistickým útokom nedostal zvyčajné varovanie od západných spojencov. Päť rakiet zasiahlo civilnú infraštruktúru hlavného mesta.

Vyjadrenie prišlo v čase, keď Spojené štáty podľa médií hrozia Ukrajine obmedzením spravodajskej podpory a predaja zbraní, ak neprestane útočiť na ruské rafinérie. Zelenskyj však chýbajúce varovanie s americkým tlakom priamo nespojil.

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha ubezpečil, že Washington naďalej poskytuje Ukrajine vojenské spravodajské informácie. Oneskorenie pripísal špecifikám použitých ruských zbraní.

Zelenskyj zároveň potvrdil, že Ukrajina od nedeľného oznámenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o energetickom prímerí neútočila na ruské rafinérie.

Rusko v noci na utorok podľa dostupných informácií nezasiahlo ukrajinské energetické objekty, útočilo však na dopravnú a logistickú infraštruktúru.

Pri ruských útokoch na Charkov zahynuli štyria ľudia, desiatky ďalších utrpeli zranenia na rôznych miestach krajiny.

Kremeľ prípadné energetické prímerie nepotvrdil, uviedol iba, že rokovania pokračujú.

(reuters, sab)

  |  

Rumunský súd poslal Georgesca do domáceho väzenia

Rumunský súd v utorok rozhodol o presunutí nacionalistického politika Călina Georgesca z policajnej väzby do domáceho väzenia na 30 dní. Bývalý prezidentský kandidát je vyšetrovaný pre podozrenie z podvodu. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.

Podľa prokuratúry Georgescu a ďalší dvaja podozriví presvedčili rumunského podnikateľa, aby im poskytol 1,1 milióna eur. Tvrdili mu, že dokážu sprostredkovať úverovú linku až do výšky 15 miliónov eur od zahraničnej finančnej inštitúcie. Georgescu obvinenia odmieta.

Politik už čelí súdnym procesom v ďalších dvoch prípadoch, ktoré sa týkajú údajného ohrozenia národnej bezpečnosti a propagácie rumunských fašistických predstaviteľov z 30. rokov minulého storočia.

Georgescu zvíťazil v prvom kole prezidentských volieb v novembri 2024, ich výsledky však ústavný súd anuloval pre podozrenia z ruského zasahovania do nich. Moskva obvinenia odmietla, pričom sa nakoniec odhalilo zasahovanie opozičnej strany PNL.

Opakované voľby v máji 2025 vyhral proeurópsky centrista Nicușor Dan. Georgescovi podporovatelia proti jeho stíhaniu opakovane protestovali.

(reuters, sab)