Preskočiť na obsah
  |  

KDH kritizuje výdavky na rodiny, ministerstvo práce oponuje

Opozičné KDH v utorok kritizovalo návrh štátneho rozpočtu na rok 2027. Upozornilo, že vláda plánuje zaplatiť na úrokoch z verejného dlhu 2,7 miliardy eur, zatiaľ čo na podporu rodín vyčlenila približne 1,7 miliardy eur.

Poslankyňa Andrea Turčanová uviedla, že rodiny doplácajú na vládnu konsolidáciu prostredníctvom vyšších daní a odvodov. Poukázala tiež na nižšie rozpočtované výdavky na rodičovský príspevok či školské obedy.

Podľa KDH ani zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa na 1 000 eur nezakrýva celkové znižovanie podpory rodín. Turčanová zároveň kritizovala nedostatočné riešenie demografickej krízy.

Ministerstvo práce odmietlo tvrdenia opozície ako zjednodušujúce. Uviedlo, že samotný rezort vyčleňuje na rodiny takmer 1,77 miliardy eur, pričom ďalšia pomoc prichádza prostredníctvom daňových bonusov, školských príspevkov či bezplatného cestovania vlakmi.

Rezort pripomenul aj zvýšenie minimálneho výživného zo 40 na 135 eur, pripravovanú rodinnú kartu a daňové úľavy pre vybrané skupiny rodičov.

Celkovú podporu rodín podľa ministerstva nemožno posudzovať iba podľa jednej rozpočtovej kapitoly.

(tasr, sab)

  |  

Rusko údajne zasiahlo dve nákladné lode pri Mykolajive

Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že jeho ozbrojené sily zasiahli dve nákladné lode prepravujúce vojenský materiál a tovar s dvojakým použitím do ukrajinského prístavu Mykolajiv. Agentúra Reuters tieto tvrdenia nedokázala nezávisle overiť.

Podľa Moskvy sa útoky odohrali v noci a počas utorka v ústí rieky Južný Bug.

Ruská armáda zároveň informovala o zásahoch viacerých logistických a priemyselných objektov. V Kyjeve údajne zaútočila na závod, v ktorom sa vyrábali rakety a drony dlhého doletu, a na železničné depo Darnycia, využívané na opravy vozňov pre vojenskú prepravu.

V Kyjevskej oblasti podľa ministerstva zasiahla sklad útočných dronov v Mykulyčiach. V Mykolajivskej oblasti uviedla útoky na logistické centrum spoločnosti Nova Pošta v Ternivke a sklad bezpilotných lietadiel v Meškove-Pohorelovom.

Ruské ministerstvo nespomenulo žiadne útoky na energetické zariadenia. Stalo sa tak po nedeľnom oznámení amerického prezidenta Donalda Trumpa o energetickom prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou.

(reuters, sab)

  |  

Zelenskyj: Spojenci Ukrajinu pred raketovým útokom nevarovali

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že Kyjev pred nočným ruským balistickým útokom nedostal zvyčajné varovanie od západných spojencov. Päť rakiet zasiahlo civilnú infraštruktúru hlavného mesta.

Vyjadrenie prišlo v čase, keď Spojené štáty podľa médií hrozia Ukrajine obmedzením spravodajskej podpory a predaja zbraní, ak neprestane útočiť na ruské rafinérie. Zelenskyj však chýbajúce varovanie s americkým tlakom priamo nespojil.

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha ubezpečil, že Washington naďalej poskytuje Ukrajine vojenské spravodajské informácie. Oneskorenie pripísal špecifikám použitých ruských zbraní.

Zelenskyj zároveň potvrdil, že Ukrajina od nedeľného oznámenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o energetickom prímerí neútočila na ruské rafinérie.

Rusko v noci na utorok podľa dostupných informácií nezasiahlo ukrajinské energetické objekty, útočilo však na dopravnú a logistickú infraštruktúru.

Pri ruských útokoch na Charkov zahynuli štyria ľudia, desiatky ďalších utrpeli zranenia na rôznych miestach krajiny.

Kremeľ prípadné energetické prímerie nepotvrdil, uviedol iba, že rokovania pokračujú.

(reuters, sab)

  |  

Rumunský súd poslal Georgesca do domáceho väzenia

Rumunský súd v utorok rozhodol o presunutí nacionalistického politika Călina Georgesca z policajnej väzby do domáceho väzenia na 30 dní. Bývalý prezidentský kandidát je vyšetrovaný pre podozrenie z podvodu. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.

Podľa prokuratúry Georgescu a ďalší dvaja podozriví presvedčili rumunského podnikateľa, aby im poskytol 1,1 milióna eur. Tvrdili mu, že dokážu sprostredkovať úverovú linku až do výšky 15 miliónov eur od zahraničnej finančnej inštitúcie. Georgescu obvinenia odmieta.

Politik už čelí súdnym procesom v ďalších dvoch prípadoch, ktoré sa týkajú údajného ohrozenia národnej bezpečnosti a propagácie rumunských fašistických predstaviteľov z 30. rokov minulého storočia.

Georgescu zvíťazil v prvom kole prezidentských volieb v novembri 2024, ich výsledky však ústavný súd anuloval pre podozrenia z ruského zasahovania do nich. Moskva obvinenia odmietla, pričom sa nakoniec odhalilo zasahovanie opozičnej strany PNL.

Opakované voľby v máji 2025 vyhral proeurópsky centrista Nicușor Dan. Georgescovi podporovatelia proti jeho stíhaniu opakovane protestovali.

(reuters, sab)

  |  

Trump neverí, že Rusko a Čína vojensky pomáhajú Iránu

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že podľa neho Rusko ani Čína neposkytujú Iránu pomoc vo vojne proti Spojeným štátom a Izraelu. Moskva a Peking by podľa neho takouto podporou príliš riskovali.

„Ak mu pomáhajú, tak len veľmi málo. Osobne si však myslím, že mu nepomáhajú vôbec,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social. Dodal, že Washington by prípadnú pomoc rýchlo odhalil.

Americké spravodajské služby pritom preverovali, či Rusko poskytlo Teheránu údaje na zameriavanie cieľov alebo pokročilé dronové technológie. Denníky Washington Post a Wall Street Journal v marci informovali, že Moskva Iránu odovzdávala spravodajské informácie o cieľoch.

Objavili sa aj správy o čínskych dodávkach prenosných protilietadlových systémov a satelitných snímok využitých pri iránskych útokoch. Trump však tieto informácie spochybnil.

Vojna medzi USA a Iránom sa začala 28. februára americko-izraelskými údermi na iránske územie. Následné boje si vyžiadali tisíce obetí a milióny vysídlených.

Rusko aj Čína udržiavajú s Teheránom úzke vzťahy a americko-izraelské útoky kritizujú.

(reuters, sab)

  |  

Deti majú dostať psychologickú pomoc skôr, štát schválil plán

Rada vlády pre duševné zdravie schválila koncepciu starostlivosti o duševné zdravie detí a mládeže. Spolupráca zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí, polície a justície má zabezpečiť pomoc ešte pred rozvinutím vážnych psychických problémov.

Dokument sa sústreďuje na odborníkov, prevenciu, služby, závislosti, digitálne prostredie a bezpečnosť. Počíta s lepšou dostupnosťou psychiatrov, psychológov a terapeutov v regiónoch, aj prostredníctvom rezidentského štúdia. Rozdelenie kompetencií má zabrániť opakovaným vyšetreniam.

Rezorty majú zdieľať dáta a spolupracovať na projektoch. Profil dieťaťa bude dostupný odborníkom so súhlasom rodičov. Školy majú vzdelávať rodičov, úrady práce poskytovať ohrozeným rodinám poradenstvo.

Urgentné prípady majú dostať prednosť, po hospitalizácii má starostlivosť pokračovať v rodine, škole a komunite.

Deti sa majú vzdelávať o algoritmoch sociálnych sietí a trávení času offline. Zdravotníctvo má pripraviť kapacity na liečbu látkových aj nelátkových závislostí.

Školy majú dostať krízové plány a postupy prvej psychologickej pomoci. Polícia má pomáhať včas zachytávať šikanu, násilie, radikalizáciu a sebapoškodzovanie.

Komisár pre deti Jozef Mikloško zdôraznil potrebu konkrétnych krokov a akčných plánov. Koncepcia smeruje do medzirezortného pripomienkového konania a následne na vládu. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) pripustil skrátené konanie a očakáva schválenie parlamentom na jar budúceho roka.

(tasr, bak)