Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán stupňuje útoky na lode. Chce ovplyvniť voľby v USA

Irán zaviedol novú stratégiu a stupňuje útoky na obchodné lode v Hormuzskom prielive aj v okolitých vodách Ománskeho zálivu či pri pobreží Kataru a SAE.

Podľa vysokopostavených iránskych predstaviteľov je cieľom Teheránu udržať vysoké svetové ceny ropy, zablokovať americké snahy o ich zníženie a priamo ovplyvniť nadchádzajúce voľby do Kongresu v USA.

Predstavitelia varujú, že Irán smeruje k úplnému uzavretiu tejto kľúčovej námornej cesty pre plavidlá porušujúce jeho obmedzenia.

Americké vojenské zložky potvrdili, že po zničení iránskych radarov a väčšiny námorníctva začali Islamské revolučné gardy využívať neozbrojených pozorovateľov na malých člnoch a plachetniciach na navádzanie útokov vrátane dronových úderov.

Údaje námornej bezpečnosti UKMTO a Medzinárodnej námornej organizácie ukazujú najvyššiu frekvenciu incidentov od začiatku konfliktu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zelenskyj hlási útoky bez varovania, Trump trvá na zdieľaní spravodajstva

Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že Spojené štáty naďalej vymieňajú spravodajské informácie s Ukrajinou a pracujú s oboma stranami na ukončení konfliktu.

Vyhlásenie prišlo v čase, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval o novom ruskom balistickom útoku na tepelnú elektráreň a obytný dom v Kyjeve, ktorý si vyžiadal dve obete a nastal bez obvyklého varovania od partnerov.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vysvetlil meškanie včasných varovaní typom použitej ruskej zbrane a zdôraznil, že diplomatické vyjednávania s americkými vyslancami naďalej pokračujú v úsilí o dosiahnutie udržateľného mieru.

Zelenskyj obvinil Moskvu z porušovania energetického prímeria, ktoré Trump oznámil cez víkend, hoci bojujúce strany ho oficiálne nepotvrdili.

Kyjev čelí tlaku Washingtonu na zastavenie úderov na ruské rafinérie po tom, čo Trump zmiernil sankcie na vývoz ruskej nafty s cieľom znížiť ceny palív pred volieb do Kongresu.

Zelenskyj však v rozhovore pre NPR spochybnil vplyv tohto kroku na americké ceny a zdôraznil, že Moskva získané financie použije na pokračovanie vojny.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nález na pápežových pľúcach bol zhubný

Lekári po operácii pápeža Leva XIV. potvrdili, že uzlík, ktorý mu odstránili z pľúc, obsahuje rakovinové tkanivo.

„Aby bol zákrok radikálny, (lekári) odstránili dolný lalok z pravej časti pľúc,“ uviedol Vatikán a dodal, že operácia „potvrdila diagnózu pľúcneho adenokarcinómu, na ktorý poukazovali už predoperačné vyšetrenia“.

Tlačové oddelenie Vatikánu vysvetlilo, že použitie výrazu „radikálne“ pri odstránení laloka v lekárskej správe naznačuje, že lekári odstránili všetko podozrivé tkanivo v snahe odstrániť aj prípadné zvyšky rakovinových buniek.

Agentúra AFP píše, že na otázku, či existujú náznaky ďalšieho šírenia rakoviny, zdroj z Vatikánu odpovedal, že v súčasnosti prebiehajú ďalšie vyšetrenia.

Lekárska správa sa však nezmieňovala o ďalšej liečbe a Vatikán uviedol, že lekári v súčasnosti nehovoria o chemoterapii ani iných formách liečby.

Operácia sa začala v utorok po 18.00 h a trvala približne dve hodiny. Vykonal ju tím hrudných chirurgov pod vedením profesora Stefana Margaritoru.

Uzlík na pľúcach pápežovi zistili počas nedávneho rutinného lekárskeho vyšetrenia. Podľa pápeža bolo toto ložisko zachytené v ranom štádiu.

(tasr, afp, ap, dpa, im)

Minúta  |  

IFO: Obmedzenie dát pre AI môže Nemecko stáť 155 miliárd eur

Nemecká ekonomika by mohla prísť o dodatočnú ročnú pridanú hodnotu vo výške 155 miliárd eur, ak Európska únia sprísni prístup k údajom používaným na trénovanie umelej inteligencie (AI). Vyplýva to z utorkovej analýzy mníchovského ekonomického inštitútu ifo.

Podľa jeho výpočtov by generatívna AI mohla do roku 2034 prinášať nemeckému hospodárstvu dodatočných 440 miliárd eur ročne. Prísnejšie pravidlá by však tento potenciál výrazne znížili.

Najväčšie straty by podľa modelu spôsobila nižšia kvalita jazykových modelov (75 miliárd eur), pomalšie zavádzanie AI (45 miliárd), slabší výskum (25 miliárd) a obmedzenie európskeho vývoja technológií (10 miliárd eur).

„Kto chce špičkový európsky model AI, nemôže zároveň zbytočne komplikovať prístup k tréningovým údajom,“ upozornil expert ifo Oliver Falck.

Autori štúdie vyzvali európskych zákonodarcov, aby zachovali výnimku umožňujúcu komerčné vyťažovanie textov a dát a zaviedli primerané požiadavky na transparentnosť.

Podľa inštitútu už súčasná právna neistota odrádza investorov a oslabuje konkurencieschopnosť Európy voči Spojeným štátom a Číne.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Bolsonaro podporil skrátenie pracovného týždňa

Brazílsky senátor a prezidentský kandidát Flávio Bolsonaro v utorok oznámil, že podporí skrátenie pracovného týždňa zo 44 na 40 hodín. Zmenil tak svoj doterajší postoj k reforme, ktorú presadzuje jeho súper v prezidentských voľbách, úradujúci prezident Luiz Inácio Lula da Silva.

Návrh ústavnej zmeny schválila dolná komora parlamentu v máji. Reforma by zároveň ukončila rozšírenú prax šesťdňového pracovného týždňa, najmä v maloobchode.

„Väčšina brazílskych pracovníkov chce koniec šesťdňového pracovného týždňa, preto budem hlasovať za,“ vyhlásil Bolsonaro. Dodal však, že vláda musí kompenzovať dosahy reformy na podnikateľov.

Jeho Liberálna strana (PL) návrh doteraz odmietala a označovala ho za nástroj Lulovej predvolebnej kampane. Oficiálnu zmenu straníckeho postoja zatiaľ nepotvrdila.

Podľa júlového prieskumu spoločnosti Quaest reformu podporuje takmer 70 percent Brazílčanov. Senát by o nej mal hlasovať v stredu.

Bolsonaro zvíťazil v prvom kole prezidentských volieb so ziskom 47 percent hlasov. S Lulom sa stretne v rozhodujúcom druhom kole 25. októbra.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Maďarský súd potvrdil väzbu bývalého ministra za Fidesz

Krajský súd v maďarskom Kecskeméte potvrdil vyšetrovaciu väzbu opozičného poslanca Fideszu a bývalého ministra kultúry a inovácií Balázsa Hankóa. Vo väzbe zostáva aj niekdajšia štátna tajomníčka jeho rezortu Veronika Varga-Bajuszová.

Obaja čelia obvineniu z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku s následkom obzvlášť veľkej škody. Súd zamietol ich odvolania pre riziko úteku a ovplyvňovania svedkov.

Prípad sa týka údajného netransparentného prerozdelenia viac ako 17 miliárd forintov (47 miliónov eur) z Národného kultúrneho fondu v období od septembra 2025 do marca 2026.

Podľa prokuratúry dotácie smerovali mimo štandardných schém na základe politických rozhodnutí a mali slúžiť na financovanie predvolebnej kampane Fideszu. O ich pridelení údajne rozhodoval priamo Hankó ešte pred podaním oficiálnych žiadostí.

Maďarský parlament bývalého ministra na jeseň zbavil poslaneckej imunity. Vyšetrovanie zahŕňa aj ďalších podozrivých a hospodárenie fondu za posledných päť rokov.

Niektorí príjemcovia dotácií už štátu vrátili viac ako 3,3 miliardy forintov (približne deväť miliónov eur).

(tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.