Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vyššie poplatky za tranzit ruského obilia v Lotyšsku nateraz zlyhali

Lotyšský premiér Andris Kulbergs po zasadnutí vlády oznámil, že jeho krajina nateraz nedokáže zaviesť plánované 300-percentné zvýšenie poplatkov za železničnú infraštruktúru pre tranzit ruského obilia ani ho samostatne zakázať.

Hlavnými dôvodmi podľa webu Delfi sú finančné riziká a hrozba súdnych sporov zo strany medzinárodných korporácií z USA, Švajčiarska a Japonska, ktoré toto obilie vlastnia.

V prípade okamžitého spustenia zákazov by Lotyšsku hrozili kompenzačné žaloby vo výške 200 až 800 miliónov eur.

Kulbergs preto odcestoval do Bruselu, kde chce spolu s predstaviteľmi Estónska a Litvy presadiť plošný zákaz tranzitu v rámci celej Európskej únie.

Keďže rozhodovanie o clách a zahraničnom obchode patrí do výhradnej kompetencie Únie, koordinovaný postup na úrovni bloku je podľa premiéra jediným právne bezpečným riešením z hľadiska ochrany štátneho rozpočtu.

(max)

Minúta  |  

Armáda pomôže ľuďom so zásobovaním pitnou vodou

V prípade mimoriadnych situácií súvisiacich s nedostatkom pitnej vody a vyčerpaním dostupných kapacít pomôže do konca roka so zásobovaním obyvateľstva armáda. Vyplýva to z návrhu na použitie profesionálnych vojakov a nevyhnutnej logistickej podpory, ktorý pre takéto udalosti schválila vláda.

Ministerstvo obrany ako predkladateľ návrhu spresnilo, že o asistenciu príslušníkov ozbrojených síl a dostupnú logistickú podporu môžu v prípade potreby požiadať štátne orgány, obce alebo vyššie územné celky.

„Podrobnosti súvisiace s konkrétnou realizáciou – miesto dodávok, čas použitia, počet vyčleňovaných profesionálnych vojakov a nevyhnutnej logistickej podpory, detaily úloh a podobne – bude koordinovať žiadateľ s Ozbrojenými silami SR,“ dodalo ministerstvo.

Úlohu pre rezort poskytnúť pomoc a súčinnosť časovo ohraničila vláda v uznesení do 31. decembra 2026.

(tasr, max)

Minúta  |  

Meloniová: Dohoda USA s Ruskom pomáha Moskve financovať vojnu

Talianska premiérka Giorgia Meloniová kritizovala dohodu medzi Spojenými štátmi a Ruskom o dodávkach nafty. Označila ju za „veľmi riskantné rozhodnutie“, ktoré je v rozpore so snahou prinútiť ruského prezidenta Vladimira Putina zasadnúť za rokovací stôl s Ukrajinou.

Washington a Moskva minulý týždeň oznámili dohodu, podľa ktorej Rusko spočiatku dodá na americký a svetový trh viac ako 300-tisíc ton nafty.

„Výsledok tohto rozhodnutia je neistý, zatiaľ čo riziká sú zjavné,“ vyhlásila Meloniová v stredu v talianskom parlamente. Dohoda podľa nej legitimizuje Moskvu v čase pokračujúcich útokov na ukrajinské mestá, prináša Rusku ďalšie príjmy na financovanie vojny a oslabuje účinnosť sankcií.

Americký prezident Donald Trump po uzavretí dohody uviedol, že pomôže znížiť ceny energií v USA. Ich vysoká úroveň predstavuje pre jeho Republikánsku stranu politický problém pred voľbami do Kongresu.

Meloniová zároveň vyzvala členské štáty Európskej únie, aby poverili rokovaniami o vojne na Ukrajine osobu s dostatočnou autoritou. Nevylúčila ani oficiálny mandát pre Francúzsko, Nemecko a Britániu, ktoré by tak mohli rokovať v mene všetkých členských štátov.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Slovensko má nový mechanizmus zvládania kyberincidentov

Vláda v stredu schválila Národný plán reakcie na rozsiahle kybernetické bezpečnostné incidenty a kybernetické krízy, ktorý vypracoval Národný bezpečnostný úrad. Hlavným cieľom materiálu je zabezpečiť rýchlu, efektívnu a koordinovanú reakciu štátnych orgánov na závažné hrozby, ktoré by mohli ohroziť národnú bezpečnosť, fungovanie hospodárstva, demokratický poriadok či ochranu života a zdravia obyvateľov.

Dokument definuje viacero úrovní závažnosti incidentov a prideľuje konkrétne úlohy jednotlivým rezortom a inštitúciám.

Pri najvyššom, treťom stupni závažnosti sa automaticky aktivuje mechanizmus krízového riadenia pod jednotným vedením Národného bezpečnostného úradu. V takomto prípade vznikne taktický krízový tím zložený z odborníkov na kyberbezpečnosť aj riadiaci krízový výbor.

Plán zároveň kladie dôraz na strategickú komunikáciu, ktorej úlohou je poskytovať verejnosti presné, včasné a konzistentné informácie založené na jednotnom stanovisku štátu a národných bezpečnostných záujmoch.

(tasr, max)

Minúta  |  

Na severe Poľska našli na pláži objekt pripominajúci dron

Poľská vojenská polícia vyšetruje neidentifikovaný objekt, ktorý v utorok približne o 18.30 h objavil náhodný okoloidúci na pláži v Karwii v okrese Puck pri Baltskom mori. Podľa súkromnej rozhlasovej stanice RMF FM predmet pripomínal dron.

Na miesto nálezu okamžite privolali vojenských ženistov a ďalšie bezpečnostné zložky. Hovorca vojenskej polície Dariusz Rozkosz pre televíziu TVN24 potvrdil vyšetrovanie, presný typ nájdeného objektu však zatiaľ oficiálne nekonkretizoval.

Predbežné zistenia naznačujú, že úlomky pochádzajú z testovacieho dronu poľského vojenského ústavu leteckých technológií, uviedol hovorca ministerstva obrany. Dodal, že vyšetrovanie pôvodu objektu naďalej pokračuje.

Nález vyvolal pozornosť vzhľadom na to, že Poľsko je kľúčovým členom NATO na jeho východnom krídle a hraničí s vojnou zasiahnutou Ukrajinou.

Len pred niekoľkými týždňami pritom objavili v Baltskom mori aj ruský dron typu Gerbera.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kyjev hlási obmedzenie Starlinku aj chyby varovaní pred raketami

Ukrajinský prezidentský poradca Serhij Beskrestnov oznámil, že spoločnosť SpaceX bez predchádzajúceho upozornenia obmedzila fungovanie satelitnej siete Starlink, čo vážne narušilo priebeh viacerých ukrajinských vojenských operácií.

Opatrenie sa týka vojenskej služby Starshield a obmedzuje používanie terminálov v prípade pohybu rýchlosťou vyššou ako 160 kilometrov za hodinu. Zasahuje tak aj nasadenie ukrajinských dronov na okupovaných územiach.

Beskrestnov podľa denníka Kyiv Independent naznačil súvislosť s aktuálnou politickou situáciou. Aktivista Serhij Sternenko sa domnieva, že SpaceX konala na žiadosť administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Dôkazy o politickom pozadí obmedzení však nepredložili.

Trump v uplynulých dňoch vyvíjal tlak na Ukrajinu, aby zastavila útoky na ruské ropné rafinérie, a oznámil energetické prímerie medzi Moskvou a Kyjevom.

Obmedzenia Starlinku prichádzajú v čase, keď sa objavujú otázky o pokračovaní americkej spravodajskej podpory. Ruské balistické rakety totiž zasiahli Kyjev počas dvoch po sebe nasledujúcich nocí bez zvyčajného včasného varovania.

Ukrajinské a americké zdroje však 13. októbra uviedli, že Washington zdieľanie spravodajských informácií nezastavil.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.