Preskočiť na obsah
  |  

Kyjev hlási obmedzenie Starlinku aj chyby varovaní pred raketami

Ukrajinský prezidentský poradca Serhij Beskrestnov oznámil, že spoločnosť SpaceX bez predchádzajúceho upozornenia obmedzila fungovanie satelitnej siete Starlink, čo vážne narušilo priebeh viacerých ukrajinských vojenských operácií.

Opatrenie sa týka vojenskej služby Starshield a obmedzuje používanie terminálov v prípade pohybu rýchlosťou vyššou ako 160 kilometrov za hodinu. Zasahuje tak aj nasadenie ukrajinských dronov na okupovaných územiach.

Beskrestnov podľa denníka Kyiv Independent naznačil súvislosť s aktuálnou politickou situáciou. Aktivista Serhij Sternenko sa domnieva, že SpaceX konala na žiadosť administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Dôkazy o politickom pozadí obmedzení však nepredložili.

Trump v uplynulých dňoch vyvíjal tlak na Ukrajinu, aby zastavila útoky na ruské ropné rafinérie, a oznámil energetické prímerie medzi Moskvou a Kyjevom.

Obmedzenia Starlinku prichádzajú v čase, keď sa objavujú otázky o pokračovaní americkej spravodajskej podpory. Ruské balistické rakety totiž zasiahli Kyjev počas dvoch po sebe nasledujúcich nocí bez zvyčajného včasného varovania.

Ukrajinské a americké zdroje však 13. októbra uviedli, že Washington zdieľanie spravodajských informácií nezastavil.

(max)

  |  

Pápež Lev XIV. strávil po operácii rakoviny pľúc pokojnú noc

Pápež Lev XIV. strávil po utorkovej operácii pre rakovinu pľúc pokojnú noc v rímskej nemocnici Gemelli, informoval v stredu Vatikán. 71-ročnému pápežovi diagnostikovali adenokarcinóm pľúc po tom, ako mu lekári počas približne 90-minútového zákroku bez komplikácií odstránili celý dolný lalok pravých pľúc.

Hlavný chirurg Stefano Margaritora a osobný lekár Luigi Carbone potvrdili, že cieľom operácie bolo odstrániť všetko rakovinové tkanivo.

Pápeža hospitalizovali po tom, ako pri bežnej lekárskej prehliadke objavili útvar. Vatikán zatiaľ nešpecifikoval veľkosť nádoru ani prípadné zasiahnutie lymfatických uzlín. Podľa očakávaní zostane pápež v nemocnici približne týždeň a všetky jeho verejné aktivity sú zrušené do 20. októbra.

Lev XIV., zvolený v máji 2025, je v porovnaní s mnohými svojimi predchodcami na čele Katolíckej cirkvi relatívne mladý. Venuje sa športu vrátane tenisu, nie je fajčiar a v poslednom období nemal známe zdravotné problémy.

(reuters, max)

  |  

Bývalý zhotoviteľ Višňového má zaplatiť Slovensku milióny

Slovensko uspelo v arbitrážnom spore medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a bývalým taliansko-slovenským zhotoviteľom diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové. Konzorcium spoločností Webuild (predtým Salini Impregilo) a Dúha má zaplatiť Slovensku približne 35 miliónov eur.

Rozhodol o tom arbitrážny súd vo Viedni. Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) spresnil, že zo sumy 250 miliónov eur, ktorú od štátu požadovalo konzorcium, priznal súd zhotoviteľovi len necelých 840-tisíc eur.

Diaľničiari ukončili zmluvu s pôvodným staviteľom v roku 2019 pre výrazné meškanie prác a vážne technické nedostatky v tuneli. Hoci odborníci pôvodne očakávali, že štát bude musieť platiť desiatky miliónov eur, výsledok arbitráže označil Ráž za absolútne víťazstvo krajiny a varovné memento pre budúce štátne tendre.

Vymáhané financie plánuje štát získavať nekompromisne aj v zahraničí. Úsek diaľnice napokon dokončila spoločnosť Skanska SK a motoristi ho využívajú od decembra minulého roka.

(tasr, max)

  |  

Spojené štáty plánujú masívnu ťažbu ropy a plynu v Grónsku

Americký prezident Donald Trump v stredu oznámil, že v Grónsku pripravujú spustenie rozsiahleho prieskumu ropy, plynu a nerastných surovín.

Podľa jeho slov experti tvrdia, že ostrov ukrýva obrovské množstvo ľahko dostupnej ropy, ktoré prevyšuje zásoby na väčšine svetových kontinentov.

Vyhlásenie nadväzuje na dohodu, podpisom ktorej minulý mesiac Spojené štáty, Dánsko a Grónsko urovnali predchádzajúce napätie vyvolané Trumpovými hrozbami o prevzatí kontroly nad týmto územím.

Zmluva rozširuje prítomnosť americkej armády, otvára cestu k výstavbe dvoch nových vojenských základní a k nasadeniu protiraketového systému „Zlatý dóm“. Prezident USA zdôraznil strategický význam ostrova pre obrannú politiku Spojených štátov v súvislosti s budúcimi vzdušnými hrozbami.

Dohoda zároveň rešpektuje a potvrdzuje dánsku suverenitu a právo obyvateľov Grónska na sebaurčenie.

(reuters, max)

  |  

Šimečka: Regionálne voľby musia byť začiatkom konca Smeru

Predseda opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka v relácii TASR TV vyhlásil, že októbrové spojené komunálne a regionálne voľby ukážu silu opozície a mali by sa stať začiatkom konca súčasnej vládnej koalície.

Cieľom PS je prekonanie koaličného Smeru na úrovni krajských županov aj primátorov krajských miest.

V tejto súvislosti prebiehajú aj intenzívne rokovania medzi opozičnými stranami s cieľom podporiť najsilnejších kandidátov.

Šimečka zároveň potvrdil, že PS vedie v dobrej atmosfére rokovania s mimoparlamentnými Demokratmi nielen o spolupráci v samosprávach, ale aj o prípadnom spoločnom postupe do parlamentných volieb.

Líder opozície podrobil tvrdej kritike návrh štátneho rozpočtu, ktorý označil za pokračovanie neudržateľného zadlžovania napriek trom predchádzajúcim konsolidačným balíčkom. Keďže vláda pri vysokej úrovni štátneho dlhu nepredložila ústavou vyžadovaný vyrovnaný rozpočet, PS sa pre pretrvávajúci protiústavný stav obráti na Ústavný súd SR.

Šimečka skritizoval aj nedávnu novelu zákona o rozpočtových pravidlách. Miernejšie podmienky pre prípadné rozpočtové provizórium podľa neho úplne pripravia parlament o kontrolu nad rozdeľovaním štátnych financií.

(tasr, max)

  |  

Dánsko povolí učiteľom fyzickú silu voči žiakom

Dánska stredoľavá vláda navrhla školskú reformu, ktorá od augusta budúceho roka umožní učiteľom použiť primeranú fyzickú silu voči vyrušujúcim študentom. Pedagógovia budú môcť žiaka podržať, zabrániť mu v pohybe alebo ho proti jeho vôli vyviesť z triedy.

Opatrenie podľa denníka Telegraph nasleduje po dlhodobých výzvach učiteľských odborov a rezortu školstva, podľa ktorých je zvládanie agresívneho správania detí čoraz náročnejšie.

Odborný prieskum ukázal, že fyzické násilie medzi žiakmi zaznamenali vlani až v 55 percentách tried, pričom najvyššia miera incidentov sa vyskytla u najmladších detí, od prípravných ročníkov po 3. triedu.

Zákon zdôrazňuje, že fyzický zásah zostáva výnimočným prostriedkom a o každom prípade musia byť informovaní rodičia aj obec.

Kým minister školstva Magnus Heunicke a podporovatelia reformy hovoria o obnove autority a ochrane učiteľov pred strachom z výpovede, kritici z radov mimovládnych organizácií varujú pred narušením dôvery medzi žiakmi a pedagógmi.

(max)