Preskočiť na obsah
  |  

Ruské útoky zasiahli 30 energetických zariadení, hlásia aj mŕtvych

Ruské raketové a dronové útoky zasiahli v noci na stredu ukrajinskú energetickú infraštruktúru a pripravili o elektrinu najmenej 600-tisíc ľudí. Pri útokoch na Kyjev zahynuli traja ľudia, informovali ukrajinské úrady.

Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského niekoľkohodinové ostreľovanie zasiahlo 30 energetických zariadení, pričom hlavnými cieľmi boli Kyjev a Charkov. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily zasiahli štyri elektrárne v Kyjeve a okolí a ďalšie dve v Charkove.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila iba štyri z 39 ruských rakiet. Útoky poškodili aj železničnú infraštruktúru v piatich oblastiach krajiny.

Zintenzívnenie ruských úderov pred zimou vyvoláva obavy z rozsiahlych výpadkov elektriny a vykurovania.

Zelenskyj označil útok za prejav bezprecedentnej neúcty Moskvy voči Spojeným štátom a mierovému úsiliu prezidenta Donalda Trumpa. Ten predtým vyhlásil, že obe strany súhlasili so zastavením útokov na energetickú infraštruktúru, Moskva ani Kyjev však takúto dohodu nepotvrdili.

(reuters, lud)

  |  

Medzi obeťami obchodu s ľuďmi boli aj jednomesačné deti

Ministerstvo vnútra eviduje za prvých deväť mesiacov tohto roka nárast obetí obchodovania s ľuďmi, ktoré boli v čase náboru neplnoleté. Alarmujúci je aj vek identifikovaných obetí. Nachádzali sa medzi nimi deti vo veku jedného mesiaca.

„Nie je to len problém vzdialených krajín. Môže sa to dotknúť každého z nás. Za každou obeťou je človek, ktorého niekto napríklad nedobrovoľne núti robiť veci, ktoré robiť nechce. Človek, ktorému vzali slobodu, dôstojnosť a možnosť rozhodovať o vlastnom živote,“ uviedla štátna tajomníčka rezortu Lucia Kurilovská, ktorá je zároveň národnou koordinátorkou pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

V týždni od 12. do 18. októbra si rezort v rámci nedeľného Európskeho dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi pripomína tieto obete. Pripravil sériu vzdelávacích, preventívnych a informačných aktivít.

Vyzýva tiež na osvetlenie významných a ikonických budov v správe miest, obcí, samosprávnych krajov, štátnych inštitúcií či cirkví modrou farbou práve v nedeľu.

(tasr, max)

  |  

Nový splnomocnenec pre Gabčíkovo povedie aj rokovania s Maďarmi

Vláda odvolala Petra Moldu z funkcie splnomocnenca vlády pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Na jeho miesto kabinet súčasne vymenoval Andreja Kasanu, ktorý aktuálne pôsobí ako dočasne poverený riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba.

Podľa ministerstva životného prostredia Kasana spĺňa všetky odborné a riadiace požiadavky potrebné na zabezpečenie plynulej kontinuity činnosti útvaru splnomocnenca.

Novovymenovaný splnomocnenec automaticky preberá aj úlohu vedúceho slovenskej vládnej delegácie pri medzištátnych rokovaniach s Maďarskom. Tieto rozhovory sa týkajú najmä napĺňania rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu ohľadom Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros.

Kasana bude taktiež zodpovedný za praktickú realizáciu Dohody o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena z roku 1995.

(tasr, max)

  |  

Vyššie poplatky za tranzit ruského obilia v Lotyšsku nateraz zlyhali

Lotyšský premiér Andris Kulbergs po zasadnutí vlády oznámil, že jeho krajina nateraz nedokáže zaviesť plánované 300-percentné zvýšenie poplatkov za železničnú infraštruktúru pre tranzit ruského obilia ani ho samostatne zakázať.

Hlavnými dôvodmi podľa webu Delfi sú finančné riziká a hrozba súdnych sporov zo strany medzinárodných korporácií z USA, Švajčiarska a Japonska, ktoré toto obilie vlastnia.

V prípade okamžitého spustenia zákazov by Lotyšsku hrozili kompenzačné žaloby vo výške 200 až 800 miliónov eur.

Kulbergs preto odcestoval do Bruselu, kde chce spolu s predstaviteľmi Estónska a Litvy presadiť plošný zákaz tranzitu v rámci celej Európskej únie.

Keďže rozhodovanie o clách a zahraničnom obchode patrí do výhradnej kompetencie Únie, koordinovaný postup na úrovni bloku je podľa premiéra jediným právne bezpečným riešením z hľadiska ochrany štátneho rozpočtu.

(max)

  |  

Armáda pomôže ľuďom so zásobovaním pitnou vodou

V prípade mimoriadnych situácií súvisiacich s nedostatkom pitnej vody a vyčerpaním dostupných kapacít pomôže do konca roka so zásobovaním obyvateľstva armáda. Vyplýva to z návrhu na použitie profesionálnych vojakov a nevyhnutnej logistickej podpory, ktorý pre takéto udalosti schválila vláda.

Ministerstvo obrany ako predkladateľ návrhu spresnilo, že o asistenciu príslušníkov ozbrojených síl a dostupnú logistickú podporu môžu v prípade potreby požiadať štátne orgány, obce alebo vyššie územné celky.

„Podrobnosti súvisiace s konkrétnou realizáciou – miesto dodávok, čas použitia, počet vyčleňovaných profesionálnych vojakov a nevyhnutnej logistickej podpory, detaily úloh a podobne – bude koordinovať žiadateľ s Ozbrojenými silami SR,“ dodalo ministerstvo.

Úlohu pre rezort poskytnúť pomoc a súčinnosť časovo ohraničila vláda v uznesení do 31. decembra 2026.

(tasr, max)

  |  

Meloniová: Dohoda USA s Ruskom pomáha Moskve financovať vojnu

Talianska premiérka Giorgia Meloniová kritizovala dohodu medzi Spojenými štátmi a Ruskom o dodávkach nafty. Označila ju za „veľmi riskantné rozhodnutie“, ktoré je v rozpore so snahou prinútiť ruského prezidenta Vladimira Putina zasadnúť za rokovací stôl s Ukrajinou.

Washington a Moskva minulý týždeň oznámili dohodu, podľa ktorej Rusko spočiatku dodá na americký a svetový trh viac ako 300-tisíc ton nafty.

„Výsledok tohto rozhodnutia je neistý, zatiaľ čo riziká sú zjavné,“ vyhlásila Meloniová v stredu v talianskom parlamente. Dohoda podľa nej legitimizuje Moskvu v čase pokračujúcich útokov na ukrajinské mestá, prináša Rusku ďalšie príjmy na financovanie vojny a oslabuje účinnosť sankcií.

Americký prezident Donald Trump po uzavretí dohody uviedol, že pomôže znížiť ceny energií v USA. Ich vysoká úroveň predstavuje pre jeho Republikánsku stranu politický problém pred voľbami do Kongresu.

Meloniová zároveň vyzvala členské štáty Európskej únie, aby poverili rokovaniami o vojne na Ukrajine osobu s dostatočnou autoritou. Nevylúčila ani oficiálny mandát pre Francúzsko, Nemecko a Britániu, ktoré by tak mohli rokovať v mene všetkých členských štátov.

(reuters, lud)